Slováci žijú neekonomicky, neekologicky a neeticky. Týždenne vyhodíme až 4 jedlá do koša

  • V tomto momente vo svete hladuje viac ako 845 000 000 ľudí
  • V Európskej únii vyhodíme viac ako 89 miliónov ton potravín každý rok
  • Priemerný Slovák ročne vyhodí 163 kilogramov potravín do smetného koša
Plytvanie jedlom
Unsplash/ Zaria Wright, Avinash Kumar
  • V tomto momente vo svete hladuje viac ako 845 000 000 ľudí
  • V Európskej únii vyhodíme viac ako 89 miliónov ton potravín každý rok
  • Priemerný Slovák ročne vyhodí 163 kilogramov potravín do smetného koša

Od začiatku dňa zomrelo vo svete od hladu už viac ako 19 000 ľudí. Viac ako 845 miliónov ľudí trpí hladom.  Napriek tomu podľa najnovšej správy publikovanej OSN vyhodíme približne 400 miliárd dolárov za potraviny, ktoré ešte ani neprišli do obchodov.

Viac ako tretina potravín, ktoré sú vyrobené pre bežného konzumenta, skončia znehodnotené alebo vyhodené. Medzi ne patrí najmä ovocie a zelenina alebo olejnaté plodiny. 

Najväčšie množstvo potravín vyhodia v Severnej Amerike, južnej a centrálnej Ázii a Európe. V Európskej únii skončí v koši ročne viac ako 89 miliónov ton potravín ročne. To znamená, že každý Európan vyhodí až štyri jedlá týždenne. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Political Theory Association (@politicaltheoryassociation),

Na Slovensku dokážu ľudia minúť na nákup potravín až 19 % mesačného zárobku, čo spolu s bývaním patrí medzi najnákladnejšie položky.

Aj keď nie sme schopní také množstvo spotrebovať, míňame viac a viac peňazí a vyhadzujeme stále viac jedla. Za rok 2018/2019 sme vyhodili viac ako 4 700 ton potravín. Až 41% z toho tvorí ovocie a zelenina. 

Nekonečný problém

Mrhať jedlom znamená mrhať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu. Voda, pôda, energia aj práca. To všetko prispieva ku klimatickým zmenám .

Podľa svetovej poľnohospodárskej organizácie má vyhodené jedlo na svedomí až 8 % všetkých emisií skleníkových plynov. Každým kilogramom jedla do atmosféry vypúšťame 4,5 kilogramu oxidu uhličitého. V smetných košoch na celom svete skončí 30 % všetkých obilnín, 20 % mliečnych výrobkov 45 % zeleniny a ovocia, 20 % olejnatých semien a strukovín, 35 % rýb a plodov mora, 45 % koreňovej zeleniny a hľúz a 20 % mäsa.  

USA opäť hore nohami: Ľudia protestujú proti rasizmu v uliciach aj v športe, Trump hovorí o anarchistoch

Najčastejšou príčinou plytvania je práve nadprodukcia potravín, straty pri zbere úrody alebo jej zlé spracovanie a preprava. Suroviny potrebné na výrobu potravín a samotné potraviny sa vo veľkom strácajú alebo vyhadzujú v celom dodávateľskom reťazci. Jedlo sa vyhadzuje na farmách, v továrňach, obchodoch, reštauráciách aj domácnostiach. 

Domácnosti vyhodia najviac jedla

Veľké problémy pre domácnosti predstavuje aj nakupovanie priveľkého množstva zásob, nesprávne skladovanie a zlé spotrebiteľské návyky. 

Práve domácnosti vyhodia najviac jedla, až 53 %. Najväčší problém je nedostatočná informovanosť spotrebiteľa. Práve preto skončí v smetnom koši množstvo potravín, ktoré ešte mohli byť skonzumované.

Tie, na ktorých je dátum minimálnej trvanlivosti, je možné konzumovať aj krátko po uplynutí, avšak kvalita klesá. Potraviny, na ktorých sa nachádza upozornenie „Spotrebujte do“ označuje dátum, po ktorom už potraviny nie sú bezpečné. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa MALL.TV Slovensko (@malltvsk),

Situácia v EÚ je žalostná

Každý rok na celom svete premrháme približne jednu tretinu jedla, ktoré bolo vyrobené pre ľudskú spotrebu. To predstavuje 1,3 miliardy tony potravín na smetisku. V EÚ to znamená viac ako 89 miliónov ton potravín, viac ako 173 kilogramov na osobu a viac ako 170 miliónov ton CO2 ročne. 

Všetko sa to deje aj napriek tomu, že v roku 2014 si až 55 miliónov ľudí v EÚ nemohlo každý druhý deň dovoliť poriadne jedlo. Predstavuje to 9,6% našej populácie. Podľa prieskumu z roku 2012 najviac jedla vyhodia v Holandsku, v tom čase to bolo až 541 kilogramov na osobu. Nasleduje Belgicko, kde osoba ročne vyhodí 345 kilogramov, na Cypre 327 kilogramov. 

Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo na 20. mieste so 111 kilogramami na osobu. Za nami v tom čase boli Lotyšsko, Bulharsko, Česká republika, Grécko, Malta, Rumunsko a Slovinsko, kde na osobu vyhodili v roku 2012 72 kilogramov potravín. 

Nezodpovedné správanie Slovákov

Od roku 1974 sa plytvanie potravinami na celom svete zvýšilo približne o polovicu. Pri súčasnej spotrebe a trende rastu populácie je možné, že do roku 2050 musíme zvýšiť produkciu potravín o viac ako 60 %.

A to všetko sa deje aj napriek už vyššie spomenutým faktom. 

Na Slovensku ročne vyprodukujeme 0,86 milióna potravinového odpadu, čo predstavuje neuveriteľných 163 kilogramov na obyvateľa. Oproti roku 2012 je to o 52 kilogramov viac. Obrovskou prekážkou v riešení tohto problému je najmä to, že na Slovensku neexistujú celistvé údaje o plytvaní jedlom. 

V roku 2016 vyhodilo 5 obchodných reťazcov v krajine dokopy viac ako 15-tisíc ton potravín, ktoré ešte boli použiteľné. Pritom u nás žije približne 670-tisíc ľudí na hranici chudoby. 

Až polovica celkového potravinového odpadu sa však pripisuje domácnostiam. 9 % z nich vyhadzuje jedlo denne. Najčastejšie ide o ovocie, zeleninu, chlieb, pečivo.

Školský rok sa ešte ani nezačal a stredoškoláci chcú zrušiť maturitu. Petíciu podpísali tisíce ľudí

Často sa vyhadzuje aj varené jedlo. V domácnostiach sa zvykne variť vo veľkom, napriek tomu nikto nechce jesť viac ako dva dni po sebe to isté. V prieskume sa k tomu priznali ľudia vo veku 19 až 40 rokov. 

„Plytvanie narastá s narastajúcim vzdelaním. Je preto nevyhnutné, aby u každého z nás, v našej vlastnej kuchyni a chladničke, nastala zmena postoja k jedlu. Začnime sa správať k potravinám zodpovedne. Nákupy si plánujme alebo nakupujme častejšie, ale menej, len to, čo zjeme v daný deň. Do obchodu odporúčam chodiť s nákupným zoznamom, radí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food. 

Prestaň plytvať

Existuje niekoľko krokov, ktoré ti pomôžu prestať plytvať a vyhadzovať jedlo. V prvom rade nikdy nenakupuj, ak máš hlad a nakupovanie si vopred plánuj. Skontroluj si chladničku a kúp iba to, čo naozaj a nevyhnutne potrebuješ. 

Vždy skontroluj dátumy spotreby a minimálnej trvanlivosti a kupuj potraviny, ktorých spotreba končí neskôr. Udržuj zdravú chladničku s teplotou od 1 do 5 stupňov. Po nákupe zmeň umiestnenie potravín, tie staršie presuň dopredu. 

Jeden z najväčších projektov na Slovensku vôbec. V Petržalke vyrastie nová futuristická cirkevná štvrť

Snaž sa zúžitkovať zvyšky, odlož uvarené jedlo do dózy alebo ho zmraz. Mäkké ovocie alebo zeleninu využi v smoothies alebo v polievkach. 

A v neposlednom rade sa snaž kompostovať. Aj keď odpadu sa nedá úplne vyhnúť, ak tomu neprispôsobíš celý svoj životný štýl a domácnosť, môžeš začať po kúskoch. Bio odpadom môžeš pohnojiť izbové rastliny alebo záhradu. 

Zdroje: europarl.eu, free-food.sk, teraz.sk

Najnovšie video