Slovák Peter pracoval v NASA: Vysvetlil nám, čo sa stane s ľudstvom, keď vyhasne Slnko

Peter Vereš, slovenský astronóm, je jedným z mála, ktorým sa podarilo pracovať pre NASA. Tento mladý človek plný ambícií sa dokonca presadil aj v Amerike.

Okrem práce v NASA skúmal asteroidy a zaujímal sa o vesmírny „život“. V našom rozhovore sme sa ho pýtali, či je kolonizácia tou správnou voľbou pre ľudstvo a v čom vidí zmysel hľadania mimozemského života, rovnako aj na to, do akej miery nás vôbec ohrozujú asteroidy.

Vesmír v sebe skrýva veľa záhad a dnes si odhalíme niektoré z nich. Objasníme aj niektoré fakty, o ktorých majú ľudia zlé informácie.

• Ako vyzeral život Slováka v NASA
• Do akej miery našu planétu ohrozujú asteroidy
• Ako by vyzeralo odklonenie nebezpečného asteroidu
• Prečo je Mars nevhodným miestom na kolonizáciu
• Čo s nami bude, keď vyhasne Slnko
• Aký je zmysel hľadania mimozemského života
• Čo by skúsený astronóm odkázal ľudom, ktorí veria, že Zem je plochá

Vereš má po sede dokonca pomenovaný aj asteroid: 75009 Peterveres. Svoje meno však nemôže navrhnúť objaviteľ sám. Môžu to však spraviť iní objavitelia.

„Ak niekto objaví asteroid, môže navrhnúť jeho pomenovanie (nie podľa seba), a to schvaľuje Medzinárodná astronomická únia, konkrétne pracovná skupina nomenklatúry malých telies, ktorej som členom,“ prezradil vedec.

To však neplatí, ak objaviteľ nájde novú kométu.

Ako si sa dostal k práci v NASA?

Ako doktorand zo Slovenska som išiel v roku 2008 na polročnú stáž na Havaj, keď som získal financie z grantu slovenského programu SAIA a následne som oslovil niekoľko pracovísk v USA.

Po skončení doktorátu na Slovensku som išiel pracovať na Havaj a počas niekoľkých rokov som spolupracoval aj s kolegami z JPL. Tam bola moja hlavná práca objavovať asteroidy a kométy na vtedy úplne novom ďalekohľade Pan-STARRS.

Išlo o prototyp vyhľadávacích ďalekohľadov budúcnosti, takže okrem každodenného „objavovania“ a analýzy nových dát tam išlo v prvých rokoch najmä o jeho vylepšovanie.

Čiližrút hodnotí: Reštaurácia, ktorá ponúka najimpozantnejší výhľad na Bratislavu

Keď sa naskytol projekt, pre ktorý som bol ideálny kandidát v JPL, priamo ma odtiaľ oslovili a ponuku som v roku 2015 prijal. Potrebovali simulovať schopnosti nového ďalekohľadu LSST, teraz s názvom Vera Rubin Observatory, ktorý práve dokončujú v Čile.

Moja práca v tejto oblasti dopadla úspešne. Vydal som 3 publikácie, plus jeden oficiálny odporúčací dokument s hlavičkou NASA a výsledky som okrem iných miest prezentoval priamo v centrále NASA vo Washingtone.

Bolo náročné presadiť sa vo výskumnom centre NASA?

Pracovné tempo v NASA je vysoké a väčšina kolegov sú inžinieri, nie priamo vedci základného výskumu. Naša malá skupina v JPL sa nazývala Centrum pre štúdium blízko zemských objektov, no jej členovia väčšinou pracujú v divízii Dizajnu misii a navigácie. Takže okrem vlastných vedeckých projektov sa sústredia na navigáciu kozmických sond, ktoré NASA vyslala do hlbokého vesmíru.

Každopádne, aj financovanie ľudí je tam často rozdelené medzi viacero projektov alebo misií a väčšina z týchto financií pochádza z grantov NASA. Ja som mal výhodu, že moja práca bola priamo zadaná a financovaná z centrály NASA.

Zároveň môj vedecký background nebol úplne vhodný na bežnú prácu v dizajnovaní kozmických sond a navigácie. Preto som v roku 2017 odišiel viac do akademického a vedeckého prostredia na Harvarde.

Spomínaš, že si tam pracoval medzi rokmi 2015 – 2017. Kde robíš dnes a ako sa tvoja práca líši od tej, čo si vykonával v NASA?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Aké vesmírne katastrofy nám hrozia
• S akým najbližším objektom k Zemi sa vedec doposiaľ stretol
• Čo sa bude kolonizovať ako prvé
• Prečo by nás mohli zachrániť exoplanéty
• Aký ma Peter Vereš názor na UFO
• Čo si skúsený astronóm myslí o astrológii

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom