Slovenská radkyňa v Európskom parlamente: Diktát Bruselu neexistuje a prítomnosť ĽSNS oslabuje silu Slovenska

Karolína Koščová Stach od roku 2014 žije a pracuje v Bruseli ako politická radkyňa v Európskom parlamente. Karolína študovala na Masarykovej univerzite v Brne, University of Toronto či Chemnitz University of Technology, kde sa už počas svojho štúdia venovala predovšetkým európskym štúdiám či bezpečnostnej politike. Ovláda viacero svetových jazykov a svoju prácu berie naozaj poctivo.

Na svojom Instagramovom profile má takmer 5-tisíc sledovateľ a aj prostredníctvom tejto sociálnej siete denno-denne informuje o práci v Európskom parlamente či živote v Bruseli, ale aj o tom, ako sa neustále vzdelávať a učiť napríklad nové jazyky. Práve preto sme sa rozhodli Karolínu osloviť s otázkami, v rámci ktorých nám priblížila prácu a život v Bruseli.

V článku sa dozvieš: 

• Ako sa dostala k svojej práci a aký je bruselský život
• Či sú bruselské štvrte naozaj také nebezpečné a plné migrantov alebo ide len o šírenie nepravdivých informácií
• Ako vyzerá pracovný deň v Európskom parlamente
• Prečo Milan Uhrík ako europoslanec nič nepresadí 
• Ako vnímajú zahraničné krajiny našu prezidentku či súčasnú situáciu v našej krajine
• Že „diktát Bruselu“ v skutočnosti neexistuje

Ako dlho pôsobíš v Bruseli a ako začala tvoja „bruselská cesta“ až do Európskeho parlamentu?

V Bruseli som od roku 2014, kedy som nastúpila ako poradkyňa pre vtedy čerstvo zvolenú europoslankyňu. Moja bruselská cesta začala ale dávnejšie – v detskej izbe mi dodnes visí plagát s nadpisom „Slovenka v Bruseli”, ktorý je z roku 2000. Zdal sa mi to už vtedy sen hodný nasledovania. 

Prečo si sa rozhodla, že budeš pracovať práve v Bruseli?

Kiežby to bolo také planované! Dostala som šancu od bývalej europoslankyne Jany Žitňanskej a doteraz som sa tej šance nepustila. Práca, ktorá spája politiku s odbornosťou je sférou, kde sa cítim veľmi dobre. Zároveň je pre mňa veľmi hodnotné môcť byť malou súčasťou európskeho projektu a som na to hrdá.

Aký je život v Bruseli? Hovorí sa, že je to skvelé miesto, na druhej strane však aj to, že životné náklady sú veľmi vysoké

Áno, v európskej štvrti je život naozaj drahý. No Brusel nie sú len inštitúcie. Žijú tu domáci, ktorí zďaleka nie sú všetci bohatí. Existujú tu chudobné štvrte a mnohí by sa čudovali, že veru ten bájny „Západ” nie je úplne všade taký luxusný ako v centre veľkomiest. Ceny nájmov nie sú, v porovnaní s inými metropolami, až také závratné a dá sa tu vyžiť ľahšie ako v Londýne, či napríklad Paríži. 

Ako si na začiatku riešila ubytovanie a ako si v Bruseli zatiaľ spokojná?

Na prvé dva týždne som si objednala AirBnb a povedala som si, že dva týždne mi predsa musia stačiť na nájdenie ubytovania priamo na mieste. S odretými ušami sa mi to vtedy podarilo a prenajala som si byt na jeden rok. Dnes už viem, že fluktuácia bruselských úradníkov a stážistov umožňuje nájsť si ubytovanie pomerne rýchlo a inzerátov je veľa. 

Čo je podľa teba to najkrajšie na tomto meste a čo na druhej strane najhoršie?

Je to tolerantné, uvoľnené mesto, ktoré sa na nič nehrá a vie si zo seba, napríklad zo svojej dezorganizovanosti uťahovať. Veľmi si vážim ako nás – pocestných z rôznych kútov Európy, Brusel prijíma. Je to príjemný a vzácny pocit. Ťažko sa mi preto hľadajú negatíva. Ak ale musím, tak je to nepružná verejná doprava, neustále zápchy a s tým spojené znečistenie. 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Karolína Koščová Stach (@karolinakoscovastach), 24 Mar 2019 o 5:12 PDT

Na internete sa veľakrát šíria vačšinou nepravdivé videá o tom, ako migranti ovládli určité časti Bruselu a aké sú tieto štvrte nebezpečné. Navštívila si niektoré z nich a aká je skutočnosť?

Navštívila som opakovane každú z nich. Mám prechodený Molenbeek, Schaarbeek, časti Anderlechtu, bývala som dva roky v Matongé. Sú to štvrte, kde žije zmiešané obyvateľstvo, sú tam početné marocké, tuniské, juho-balkánske, poľské, či belgo-konžské menšiny. Tieto štvrte majú spoločné jedno – sú často chudobné, je tam vyššia nezamestnanosť a nie je tam pre outsidera veľa dôvodov pridlho pobudnúť. Každý rozumný štát sa preto snaží vytvárať príležitosti, aby chudobu postupne odstraňoval. Snaží sa aj Belgicko. Mimochodom, je dobré si uvedomiť, že sú to podobní „migranti” ako Slováci v Anglicku, či deti Slovákov v Rakúsku. V týchto štvrtiach som sa cítila vždy úplne normálne, nepotrebujem si hľadať nepriateľa tam kde nie je. 

V EP pôsobíš ako politická radkyňa. Vieš nám bližšie vysvetliť náplň tejto pozície, resp. priblížiť ako vyzerá bežný pracovný deň?

Je veľmi dynamický. Trávim ho buď v Bruseli, alebo Štrasburgu na veľkom plenárnom zasadnutí. Podľa mňa je veľmi trefný obraz asi takýto: valí sa na vás obrovské množstvo technických informácií a vašou úlohou je vedieť sa v nich zorientovať a pracovať s nimi. Začínam aktualitami, brífingami, odbornými stanoviskami k témam, ktorými sa zaoberám. Mala by som vždy vedieť reagovať na aktuálny vývoj a dianie. Časť dňa potom strávim písaním stanovísk k prerokovávaným témam a politickou komunikáciou. Europoslancov sprevádzame na stretnutia, kde sa rokuje o tom ako budú vyzerať dokumenty, či legislatíva, ktoré neskôr schváli celý parlament.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Karolína Koščová Stach (@karolinakoscovastach), 16 Apr 2019 o 1:34 PDT

Je známe, že poslanci v EP zarábajú mesačne približne 7-8 tisíc eur, zaslúžia si to?

Áno. Poslanci, ktorí svoju prácu vykonávajú naozaj poctivo si tento plat zaslúžia. Je náročné získať si dôveru desaťtisícov ľudí, ktorú potrebujete, aby ste sa zo Slovenska do EP dostali a ešte náročnejšie je si ju prácou päť rokov udržať. Pravdaže existujú aj poslanci, ktorí prácu flákajú. To je ale v niečom aj vizitka voličov. Pretože o tom, kto tento plat dostane rozhodujú len a len oni. 

Môžeš prezradiť, aký je plat politickej radkyne v EP? Máš nejaké zaujímavé zamestnanecké benefity?

Nemôžem. Z jednoduchého dôvodu. Keď som približne pred rokom v jednej online relácii na predchádzajúcu otázku odpovedala, že si plat poslanci zaslúžia, myslím, že reakcie boli takmer výlučne nevkusné vulgarizmy od anonymov na internete. Ja si nemyslím, že by som mala slúžiť niekomu ako takýto hromozvod. Ak ale má niekto chuť sa na túto tému pobaviť osobne, súkromne a slušne, nikdy som doposiaľ neodmietla. Môj najobľúbenejší benefit je, že máme v budove výbornú kantínu s dobrým jedlom a zeleninou. Jedlo stojí od asi osem eur vyššie. 

Na Slovensku sa veľakrát hovorí o takzvanom „Diktáte z Bruselu“. Ako teda ovplyvňuje EÚ či jej inštitúcie život bežného človeka? 

Diktát Bruselu neexistuje. Existuje nesúhlas s tým na čom sa naše vlády a naši poslanci v Bruseli dohodli. To sa potom označuje ako „diktát”, lebo je to pre kritikov pohodlné. „Brusel” je únia, čiže spoločenstvo štátov, ktoré slobodne vstúpili do zväzku, pretože im všetkým prináša výhody. Niekedy sa stane, že úplne nesúhlasíme s niečím, čo sa prijme. Je to do istej miery normálne. Nikdy sa to ale nedeje nedemokraticky, za každým rozhodnutím „Bruselu” sú stovky až tisíce stretnutí odborníkov a nami volených vlád a poslancov. 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Karolína Koščová Stach (@karolinakoscovastach), 9 Feb 2018 o 2:34 PST

Ako by si charakterizovala činnosť EP pre tých, ktorí sa o túto oblasť vôbec nezaujímajú a sú do istej miery anti-proeurópsky?

Európsky parlament je vlastne zmenšenina celej Európy. Sú doň volení zástupcovia z každej krajiny (malé krajiny sú dokonca početne nadhodnotené). Znamená to, že keď sa rozhoduje – rozhoduje sa Európa ako kolektív, ktorý sa zhodol na nejakom kompromisnom riešení. V tomto rozhodovaní majú hlasy bavorskí farmári, estónski podnikatelia, portugalskí rybári, bulharskí nezamestnaní, talianski učitelia, slovenskí študenti. Jednoducho všetci, ktorí sa rozhodli v eurovoľbách voliť. Europoslanci zastupujú záujmy únie a svojich voličov. No a toto celé je europarlament. Nemusí sa nám páčiť každé rozhodnutie, no je to akoby kolektívne rozhodnutie všetkých Európanov. Holanďanovi sa nemusí páčiť čo si myslí Slovenka a naopak. Čaro EÚ je v tom, že sa pokúšajú o spoločnú najlepšiu možnú dohodu. 

Chcela by si sa niekedy vrátiť na Slovensko alebo plánuješ zostať v Bruseli? Aký je hlavný rozdiel medzi životom v Bruseli a na Slovensku?

Mám veľmi rada Slovensko, určite pred nim neutekám. Mám ale teraz pocit, že viem byť Slovensku užitočná aj odtiaľto. V Bruseli je v mojej práci veľká konkurencia a stále sa učím. Europarlament nie je dokonalý, ale neviem si ani predstaviť, že by si predsedajúci napríklad dovolil viesť schôdzu opitý. Neviem si predstaviť, že by k návrhom neprebehla odborná diskusia, alebo, že by poslanci kričali po pracovníkoch v jedálni. Všetky tieto veci sa v slovenskom parlamente pravdepodobne udiali. Je tu o niečo menej hrubosti a to je príjemný pocit. Čo sa súkromného života týka, určite mám viac blízkych priateľov doma na Slovensku a život v strednej Európe mi chýba. 

Aké vzťahy máš so slovenskými europoslancami? Akú prácu podľa teba odvádza Milan Uhrík a ako je vnímaný zo strany zahraničných europoslancov?

Máme vynikajúce pracovné vzťahy s poslancami skupiny v rámci skupiny ľudovcov, či s liberálmi, tiež s českými poslancami. Je to naozaj radosť vidieť konštruktívnu spoluprácu. Pán z ĽSNS nie je pozývaný na slovenské stretnutia. Zachytila som, že sa obvykle prihlási do diskusie na výbore, kde sa oháňa tým, že zastupuje Slovákov a štylizuje sa do polohy, že hovorí v našom mene. Ja som Slovenka a príde mi to veľmi drzé, lebo žiaden môj záujem tento človek nezastupuje. Tým, že je extrémista našťastie nič nepresadí, lebo za návrhy týchto ľudí nikdy nebude hlasovať väčšina parlamentu. Ich pracoviskom sa preto stal Facebook, kde strihajú a šíria účelové videá. Takto poslanecká práca podľa mňa nemá vyzerať. Smutné je, že sa ich prítomnosťou oslabila sila Slovenska. Je to akoby sme sa dobrovoľne pripravili o konštruktívne dva hlasy.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Karolína Koščová Stach (@karolinakoscovastach), 30 Jan 2020 o 11:44 PST

Celkovo je fašizmus či šírenie dezinformácií obrovským problémom a zažíva bohužiaľ aj veľký rozmach. Ako s tým chce bojovať EP a ako podľa teba treba „bojovať“ s tým, aby na Slovensku nevyhrala voľby ĽSNS a jej voliči pochopili, že to nie je tá správna voľba?

Aktuálne už môžeme len hasiť problém, ktorý existuje. Veľmi konkrétne to znamená – pre voľby na konci februára mobilizovať každého antifašistu, ktorého poznáme. Vo februári sa jednoducho musí dostať k volebným urnám čo najviac demokratov. To je v tejto chvíli najdôležitejšie. Po voľbách sa musíme zasadiť o vznik takej vlády, ktorá fašistov vytlačí na okraj – nebude s nimi spolupracovať, koketovať, či dohadovať sa v kuloároch. No a tretia, najťažšia fáza je – dobre vládnuť. Naprávať čo sa zanedbalo, nezabúdať na menšie mestá a dediny, zlepšovať spravodlivosť a pomáhať ľuďom dostať sa z ťažkých životných podmienok a chudoby. Dlhodobo potrebujeme posilniť naše školstvo a spoločnosť tak, aby vychovávali ľudí, ktorým je odpor voči fašizmu úplne prirodzený a tiež dať ľuďom v problémových lokalitách pocítiť, že nás zaujíma aj ich pocit bezpečia. 

Sleduješ politickú situáciu na Slovensku? Ako vnímaš ty alebo kolegovia z EP súčasnú politickú situáciu na Slovensku, vraždu novinára, Zuzanu Čaputovú či blížiace sa parlamentné voľby? Zaujímajú sa o to aj iné krajiny alebo je pre nich Slovensko neznámou?

Samozrejme sledujem a veľmi intenzívne. Vražda bola v europarlamente vnímaná veľmi citlivo. Obete sme si uctili minútou ticha a rozbehla sa práca monitorovacej skupiny, ktorá sa zaoberá situáciou na Slovensku a na Malte, kde bola tiež zavraždená novinárka. Poslanci europarlamentu prišli krátko po vražde osobne na Slovensko a tento marec si to opäť zopakujú. Poznám holandskú a maltskú poslankyňu, ktoré dokonale poznajú detaily vyšetrovania, vzťahy v slovenskej vláde a množstvo ďalších detailov. Zuzanu Čaputovú predchádza výborná povesť, bude pozitívne, keď do europarlamentu príde dodať kúsok nádeje, že nie sme v strednej Európe len región rôznych povážlivých pánov. 

(Ak poznáš aj ty niekoho so zaujímavým životným príbehom na Slovensku či v zahraničí, daj nám vedieť na redakcia@startitup.sk)

Ako vnímaš Brexit? Je možné, že sa k takémuto kroku odhodlajú aj ďalšie členské štáty? Ako by na tom bolo Slovensko, keby sme neboli súčasťou EÚ ?

Brexit vnímam veľmi negatívne, no s výhodou spätného pohľadu aj ako cestu na ktorú sa Británia začala poberať už veľmi dávno. Považujem to za zlyhanie takmer celej britskej politickej triedy, ktorá nebola schopná jednoznačne sa za Európu postaviť, namiesto toho pomaly ustupovala pôvodne okrajovej populistickej sile, ktorá si stanovila brexit za cieľ. Postupne sa od Európy dištancovali a keď došlo na zásadnú otázku „brexit áno, či nie?”, nebolo zrazu ľudí, ktorý by sa za európsky projekt hodnoverne a s nadšením postavili. Vo svete rozumných politikov by toto bolo veľká lekcia o tom, aké dôsledky môže priniesť takéto pomalé „trávenie” vody v studni. 

Na otázku ako by na tom bolo Slovensko mimo EÚ si vie každý zodpovedať. Malá pomôcka – chceli by ste svoj život, štúdium, či prácu radšej tráviť v Srbsku, či na Ukrajine, alebo na Slovensku? Napriek všetkým mojim sympatiám voči týmto krajinám – vyberám si Slovensko – relatívne fungujúcu krajinu bez vojnového konfliktu.  

Aká je tvoja najpríjemnešia skúsenosť a naopak tá najhoršia skúsenosť, ktorú si v EP zažila?

Najpríjemnejšie pre mňa bolo sledovať uzavretú diskusiu poslancov, v ktorej sa mnohí jasne a so štrukturovanými argumentami postavili za dodržiavanie princípov právneho štátu a za to, aby sme nezatvárali oči pred dianím v Poľsku, či Maďarsku. Bolo to pre mňa mimoriadne silné a vlialo mi to dôveru, že keby bolo zle aj u nás – sú ľudia, ktorí na nás nezabudnú. Najhoršie je pre mňa vidieť poslancov, ktorí svoju prácu pochopili ako trolling, alebo sú jednoducho zlovoľní a bez hanby konajú v mene toho najhoršieho čo v európskej histórii poznáme – extrémny nacionalizmus a nenávisť.    

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Karolína Koščová Stach (@karolinakoscovastach), 10 Apr 2018 o 12:21 PDT

Máš pri práci určený aj prísny dress-code?

Dress-code nemáme, ale určite to riešim. Som zástankyňa toho, že kultúra odievania patrí k mojej práci – snažím sa preto obliekať decentne a uprednostňovať skôr tlmené farby. Nikdy by som nikoho za oblečenie nehanila, ale veľmi si vážim krajčírske remeslo a vhodne zvolené oblečenie na mňa pôsobí kultivujúco. Rada sa naň pozerám.  

Ako radkyňa v Bruseli ovládaš hneď viacero jazykov. Čo by si odporučila ľuďom, ktorí sa snažia zlepšiť v tejto oblasti ?

Nikdy nie je neskoro, netreba sa nechať odradiť drobnými neúspechmi a vytrvať. Jazyk je veľká hodnota a čo i len pasívne porozumenie inej reči nám nesmierne rozširuje obzory a robí nás vnímavejšími. V Bruseli prežijete s angličtinou, ale nesmierne užitočná je francúzština – ak chcete niekedy uspieť v Bruseli veľmi vám pomôže.   

Popri práci sa neustále vzdelávaš v rôznych oblastiach a snažíš sa neustále vzdelávať. Máš vôbec nejaký voľný čas ? Ako ho tráviš?

Každý deň cítim, ako veľa by som toho ešte chcela vedieť a potom ma do reality vracia to koľko málo má deň hodín a to, že aj ľudská energia má svoje hranice. Vo voľnom čase veľmi rada chodím po meste, chcem poznať každú ulicu a zaujíma ma každé mesto, je mi jedno, či je to Paríž, alebo Zvolen. Všade žijú ľudia, ktorí mesto tvoria a to je nesmierne zaujímavé. Vo voľnom čase sa venujem instagramu, občas jednoduchej jóge, alebo jazykovým hodinám. A samozrejme, že pozerám doma v pyžame hlúposti na internete. Málokto mi verí, ale v kvíze o celebritách by som podľa mňa nedopadla zle.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Karolína Koščová Stach (@karolinakoscovastach), 30 Sep 2017 o 5:40 PDT

Tvoj Instagram mimochodom naberá na popularite a pravidelne tam pridávaš rôzne zaujímavosti nielen z prostredia EP ale celkovo Bruselu. Určite to zaberá veľa času. Prečo si sa rozhodla začať pravidelne natáčať takéto náučné „instastories“ ? Dostala si už aj nejaké ponuky na spolupráce?

Veľmi ma to baví – na Instagrame sa cítim ako taký občiansky reportér. Baví ma sprostredkovať Brusel, či iné mestá mojimi očami, baví ma robiť si z niektorých vecí srandu. Ak vidím, že je niečo, čo sa týka EÚ ľuďom nezrozumiteľné – rada to pomôžem vysvetliť. Je to predsa aj naša únia, mali by sme jej lepšie rozumieť. 

Množstvo študentov či ľudí uvažuje o podobnej práci, akú máš aj ty. Je ťažke dostať sa do Bruselu a čo by si chcela odkázať prípadným záujemcom?

Je to podľa mňa ťažké. Stabilné zamestnanecké kontrakty v komisii sa získavajú na základe tzv. EPSO testovania, ktoré je veľmi náročné a málokto ním prejde. O prácu v Európskom parlamente je zas veľký záujem. Pomáha pracovitosť, znalosť jazykov a v neposlednom rade úprimný záujem o obsah práce.