„Slovensko nie je krajina bez budúcnosti. Ale keď sa tak o nej rozprávame, začína tak pôsobiť,“ hovorí analytička

20. mája 2025 o 10:50

Rozhovory o odchode mladých zo Slovenska často znejú dramaticky
Odborníčka upozorňuje, že ak budeme krajinu vykresľovať ako miesto bez budúcnosti, môže sa takou ľahko stať

Iva Kleinová, unsplash/Michal Vrba

Rozhovory o odchode mladých zo Slovenska často znejú dramaticky
Odborníčka upozorňuje, že ak budeme krajinu vykresľovať ako miesto bez budúcnosti, môže sa takou ľahko stať

Slovensko patrí medzi krajiny s výrazne nadpriemerným počtom mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať či pracovať do zahraničia. Tento trend sa stal jedným z najčastejších námetov pre verejnú debatu aj titulky médií. No nie vždy s potrebnou dávkou kontextu.

Odborníčka na talentovú politiku Iva Kleinová, ktorá počas pôsobenia na Úrade vlády koordinovala strategický dokument Magnet pre talent, upozorňuje, že senzácia namiesto analýzy môže spôsobiť presný opak toho, čo by sme ako krajina potrebovali.

Je odchod zo Slovenska racionálne rozhodnutie?

Ak podľa nej budeme mladým ľuďom neustále podsúvať obraz beznádeje, vytvoríme atmosféru, v ktorej sa odchod do zahraničia stane „racionálnym“ rozhodnutím – hoci v skutočnosti existujú reálne dôvody zostať.

V rozhovore pre Startitup hovorí otvorene o tom, čo skutočne vieme z dát o migrácii mladých, prečo máme tendenciu preceňovať život v zahraničí a čo konkrétne by mohli štát, mestá, univerzity aj samotní občania urobiť, aby Slovensko prestalo pôsobiť ako krajina, z ktorej sa treba zachrániť.

Kleinová zároveň volá po novom príbehu krajiny, ktorý nebude založený na zidealizovaných obrazoch, ale na reálnych kvalitách Slovenska: od zdravotnej starostlivosti a verejnej dopravy, cez komunitný život až po dostupné vzdelanie. A v neposlednom rade na líderstve, ktoré nebude len pomenúvať problémy, ale povzbudí ľudí k tomu, aby sa nebáli zostať – a meniť veci doma.

Naozaj chcú všetci mladí zo Slovenska odísť?
Prečo môže byť strašenie odchodom nebezpečné?
Čo médiá často prehliadajú pri téme „brain drainu“?
Má Slovensko čo ponúknuť mladým talentom?
Čo nás v skutočnosti ťahá do zahraničia?

Vo svojom príspevku na sociálnej sieti ste spomenuli, že hystéria okolo odchodu mladých môže viesť k „self-fulfilling prophecy“. Ako by podľa vás mali médiá a lídri túto tému komunikovať, aby ju riešili zodpovedne, bez zbytočného strašenia?

Na úvod chcem jednoznačne povedať, že odchod talentu a mladých ľudí je pre Slovensko zásadný problém – s vážnymi ekonomickými aj sociálnymi dôsledkami. Podľa dokumentu, ktorý sme pripravili počas úradníckej vlády, Slovensko stratí s každým mladým vysokoškolsky vzdelaným človekom, ktorý odíde na celú kariéru do zahraničia, v priemere 2,8 milióna eur na celoživotnej pridanej hodnote.

Už dnes čelíme nepriaznivému demografickému vývoju, a ak nezačneme systematicky riešiť nadmerný odliv talentu a zároveň aktívne nepritiahneme ľudí zo zahraničia, nebude mať kto financovať naše sociálne a dôchodkové systémy.

Nedostatok talentu zároveň brzdí rast a inovatívnosť našich firiem. Rozdelené rodiny majú negatívny vplyv na osamelosť, ako aj na psychické a fyzické zdravie starších generácií.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že miera odchodu – najmä medzi stredoškolákmi – je na Slovensku nadpriemerná v porovnaní s inými krajinami. Ide teda o zásadnú tému, ktorá si zasluhuje oveľa akútnejšiu pozornosť na najvyššej politickej úrovni.

Znepokojuje ma však spôsob, akým sa táto téma často komunikuje – povrchne, bez kontextu a s dôrazom na senzáciu.

Narážate na prieskum, ktorý pred mesiacom prebehol médiami a podľa ktorého štvrtina ľudí zvažuje odchod zo Slovenska, pričom medzi mladými je to až 60 %?

Je dôležité tieto dáta zasadiť do širšieho rámca. Dlhodobé výskumy, napríklad od Gallupu či Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), ukazujú, že úvahy o odchode z krajiny sú bežné – aj na Západe sa o takejto možnosti zamýšľa približne štvrtina populácie.

V praxi však reálne emigruje len malý zlomok. Hodnoty nad 50 % záujmu o odchod sú typické skôr pre krajiny v extrémnej chudobe, ako sú tie v subsaharskej Afrike. Obávam sa, že ak médiá takéto čísla zverejňujú bez kontextu, môžu tým vyvolať pocit, že jediná rozumná cesta je odchod – vzniká tak akýsi „Wertherov efekt migrácie“. Tým však, paradoxne, celý problém ešte prehlbujú.