Slovensko prispieva k prosperite Zeme a ľudstva. V rebríčku sme vyššie ako Česko, či Maďarsko

Alexandra Dulaková / 13. novembra 2015 / Lifehacking

Simon Anholt je dlhoročným poradcom, ktorý mnohým krajinám radí, čo robiť, aby sa im na domácej a medzinárodnej scéne darilo. Na základe svojich skúseností prišiel na to, že v zásade ide len o jednu vec: či ľudia danú krajinu vidia ako dobrú. Aby zozbieral dáta a informoval svojich klientov, zhotovil komplexný Good Country Index, ktorý si svetové krajiny detailne preklepol. Slovensko v nej bodovalo v prekvapivých priečkach.

 

Keď si volíme reprezentantov parlamentu, ide nám vraj predovšetkým o nasledovné – chceme, aby vďaka nim v našej krajine prekvitala prosperita, rast, spravodlivosť, prehľadnosť a konkurencieschopnosť. Len zriedka sa stáva, že by sme sa sústredili na medzinárodnú situáciu viac alebo rovnako ako na tú domácu, keďže je pre nás prirodzene domáca scéna tá najdôležitejšia. Chceme, aby v našej krajine platili isté zákony, aby sme mali k dispozícii kvalitnú zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, aby sme nemuseli žiť v strachu, alebo aby sme mali stabilné pracovné podmienky a priaznivé podnebie na podnikanie. Dôvody sú rôzne, väčšinou si však zo zvolených politikov robíme mikroskop, nie teleskop – to jest, chceme, aby sa pozerali dovnútra a nie von. Vraj tým robíme zásadnú chybu.

 

 

Vo veku globalizácie sa ako národy jeden od druhého nemôžeme izolovať. Kedysi nás nemuselo až tak veľmi znepokojiť, ak napríklad v Číne vypukla epidémia, alebo ak v Amerike skrachovala významná banka. Dnes sme ako medzinárodný priestor natoľko poprepájaní, že sa z lokálnej epidémie ľahko môže stať svetová a z miestnej krízy globálna. Koniec koncov, už sme to aj zažili. Práve preto Simon Anholt svojich divákov urgoval, aby sa na svoju krajinu k svojej krajine nesprávali ako k opustenému ostrovu, ale ako na dielik vo veľmi komplexnej sieti, ktorá môže fungovať len ak budú všetky jej časti navzájom spolupracovať. Vystúpiť z tejto siete je síce zaujímavá predstava, avšak akutálne nie je veľmi reálna.

 

Keď sa ho rôzne krajiny pýtajú, čo majú urobiť, aby prosperovali, odpovie im, že do veľkej miery ide aj o obraze, ktorý si o sebe daná krajina v zahraničí vytvára. Ak je predstava zlá, neprídu turisti, investori, migranti a krajina nebude napredovať, pretože v nej nebudú míňané a zarábané dostatočné veľké peniaze. Inak povedané, bude stagnovať. Na základe mnohých rozhovorov a výskumov Anholt zistil, že základným faktorom sympatií je dobrota krajiny. Tým nemyslel, či sú jej obyvatelia usmievaví, či sa navzájom pekne oslovujú, alebo či na všetko s radosťou hovoria áno. Táto predstava dobroty predstavuje niečo celkom iné, a síce, či krajina prispieva k tomu, aby bol svet lepší.

 

Rebríček prvých desiatich krajín podľa Good Country Index

 

Ako sa dá prispievať k zlepšeniu sveta? Nad touto otázkou sa zamýšľal tak dlho, až vytvoril systém hodnotenia jednotlivých krajín v siedmych kategóriach, pričom každá má aj samostatné rozdelenia. Celkový výsledok sa počíta zo súčtu skóre z jednotlivých kategórii. Kategórie sú nasledovné, zároveň je k nim nižšie pripísaná najlepšie a najhoršie hodnotená krajina.

 

Veda a technológie ( Najlepšia krajina: Spojené kráľovstvo, Najhoršia krajina: Irak)

–       medzinárodní študenti

–       export odborných periodík

–       medzinárodné publikácie

–       Nobelove ceny

–       patenty

 

Kultúra ( Najlepšia krajina: Belgicko, Najhoršia krajina: Sudán)

–       export kreatívneho tovaru

–       export kreatívnych služieb

–       resty v daniach voči UNESCO v percentuálnom vzťahu k množstvu príspevkov zo strany UNESCA

–       sloboda pohybu, vízové obmedzenia

–       sloboda tlače

 

 

Kontribúcia k medzinárodnému mieru a bezpečnosti ( Najlepšia krajina: Egypt, Najhoršia krajina: Litva)

–       počet mierotvorných jednotiek

–       resty v daniach voči rozpočtu mierotvorných misií Spojených národov

–       medzinárodné násilné konflikty

–       export zbraní

–       bezpečnosť internetu

 

Svetový poriadok ( Najlepšia krajina: Nemecko, Najhoršia krajina: Oman)

–       charitatívne aktivity

–       počet prijatých utečencov

–       počet vytvorených utečencov

–       rast populácie

–       počet podpísaných dohôd so Spojenými národmi

 

 

Planéta a podnebie ( Najlepšia krajina: Island, Najhoršia krajina: Zimbabwe)

–       biokapacitná rezerva

–       export nebezpečného odpadu

–       emisie, ktoré znečistili organickú vodu

–       CO2 emisie

–       Emisie zo skleníkových plynov

  

Prosperita a rovnosť ( Najlepšia krajina: Írsko, Najhoršia krajina: Paraguay)

–       otvorený trh

–       počet dobrovoľníkov Spojených národov v zahraničí

–       veľkosť trhu „Fairtrade“

–       miera priameho zahraničného investovania (FDI)

–       pomoc s rozvojom

 

Zdravie a blaho ( Najlepšia krajina: Španielsko, Najhoršia krajina: Cameroon)

–       potravinová pomoc

–       export farmaceutík

–       dobrovoľné príspevky do Svetovej zdravotníckej organizácie

–       príspevky na humanitárnu pomoc

–       konfiškácia drog 

 

 

Čo sa týka celkových víťazov, top päťka vyzerala takto: Írsko, Fínsko, Švajčiarsko, Holandsko a Nový Zéland. Celkovo sú na popredných priečkach najmä bohaté krajiny Západnej Európy. Výnimkou je len Keňa, ktorej sa podarilo umiestniť v prvej tridsiatke a je dôkazom, že na správne vedenie krajiny veľa peňazí netreba. Velikáni ako USA sa umiestnili na 21. priečke, Rusko skončilo na 95. mieste a Čína na 107. Silné Európske mená sa tiež neumiestnili zle: Nemecko 13., Francúzsko 11., Anglicko 7., Švédsko 6. Najhoršie dopadli Angola, Azerbajdžán, Irak, Vietnam a Líbya.

 

Slovensko

 

Slovensko sa v celkovom hodnotení umiestnilo na 42. mieste, pričom najviac bodovalo v kategórii kultúry a najmenej v kategórii kontribúcie k medzinárodnému mieru a bezpečnosti. V jednotlivých kategóriach to vyzeralo nasledovne:

 

 

Veda a technológie: 43. miesto

V oblasti vedy vedieme najmä exportovaniu a zverejňovaniu odborných periodík a publikácii. Horšie sme na tom s lákaním medzinárodných študentov, vyhrávaním Nobelových cien a v registrovaní patentov.

 

Kultúra: 21. miesto

Slobody prejavu a pohybu u nás fungujú veľmi dobre, no horšie je to s vyrovnávaním dlhov s UNESCO, ktoré naše kultúrne pamiatky finančne podporuje a zastrešuje. A zatiaľ čo kreatívny tovar exportovať vieme, s exportom služieb to už také ružové nie je.

 

 

Kontribúcia k medzinárodnému mieru a bezpečnosti: 110. miesto

Táto pozícia je skutočne veľmi nízka, za čo môže fakt, že takmer nijako neprispievame k riešeniu medzinárodných konfliktov. Poplatky voči Spojeným národom si však platíme vzorne, no mierotvorcov do zahraničia posielame veľmi striedmo. 

 

Svetový poriadok: 49. miesto

Za relatívne dobré skóre môžu naše hodnoty rastu populácie, ochota podpisovať dohody so Spojenými národmi a nízky počet utečencov, ktorí by utekali zo Slovenska. Na druhej strane neochota prijať akýchkoľvek zahraničných utečencov a prispievať na charitatívne účely nás na hodnotiacej škále sťahuje nižšie.

 

 

Planéta a podnebie: 51. miesto

V tejto oblasti nám napomáha najmä fakt, že neexportujeme žiaden nebezpečný odpad, ako aj to, že neznečisťujeme vodné rezervy a máme nízke hodnoty CO2 emisií. Menej potešujúci je fakt, že máme nízku biokapacitnú rezervu a produkujeme nemalé množstvo emisií zo skleníkových plynov.

 

Prosperita a rovnosť: 69. miesto

Podľa dát z Good Country Index u nás nie je žiaden trh s Fairtrade produktmi, len mizivá pomoc pri rozvoji, nízka miera priameho investovania v zahraničí a takmer žiadni dobrovoľníci Spojených národov. Vylepšuje to aspoň otvorený trh.

 

Zdravie a blaho: 62. miesto

K medzinárodnému blahu priespievame potravinovou pomocou a relatívne vysokou mierou exportovaných farmaceutických produktov, avšak čo sa týka dobrovoľným príspevkom Svetovej zdravotníckej organizícii nad rámec tých povinných, humanitárnej pomoci, či konfiškácii drog, tam našu pomoc veľmi necítiť. 

 

 

Celkovo Slovensko vrámci svojich možností nedopadlo zle. Z krajín Východnej Európy ho predbehli len Slovinsko, Bulharsko a Estónsko. Najmä Slovinsko a Estónsko sú spomedzi východnej Európy známe svojim rýchlym napredovaním, modernizáciou a efektívnym využitím svojich kultúrnych a prírodnych pamiatok a zdrojov. Českých susedov sme predbehli o jednu priečku, zatiaľ čo Poľsko skončilo päťdesiate druhé, Maďarsko šesťdesiate prvé, Ukrajina deväťdesiata deviata, no a Rakúsko naopak štrnáste. Máme na čom pracovať, no nemusíme ani zúfať. Ako však povedal autor indexu, Simon Anholt, keď chodíme voliť, nemali by sme myslieť len na to, čo kandidáti dokážu urobiť pre nás a našu krajinu, ale aj pre svet ako celok. Koniec koncov, skutočne nie sme opustený ostrov, ani vzdialený vesmír, aby nám nemalo záležať na efektívnej medzinárodnej spolupráci a dobrej reputácii v zahraničí. Evidentne to bez nich ďaleko nedotiahneme. 

 

Tu sú plnohodnotné dáta k prieskumu Good Country Index …

 

… a TED Talk Simona Anholta

 

Pridať komentár (0)