Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, ktoré zasahujú do každodenných rozhodnutí občanov najvýraznejšie (INDEX)

Podľa aktuálnej verzie Indexu pestúnskeho štátu si Slovenská republika pohoršila z 24. na 17. priečku z celkovo 29 hodnotených krajín.

Tento posun, na prvý pohľad možno nenápadný, v skutočnosti ilustruje hlboký zásah štátu do slobody jednotlivca. Čím vyššie je krajina v rebríčku, tým viac v nej štát využíva paternalistické regulácie, zákazy a dane ako nástroje kontroly nad osobnými rozhodnutiami ľudí.

Pestúnsky štát – alebo ako nazýva INESS „štát, ktorý vychováva dospelých ako deti“ – nie je len metafora, ale čoraz presnejší popis slovenského modelu vládnutia. V mene verejného zdravia sa zavádzajú nové dane na potraviny, nápoje, nikotínové produkty aj alkohol, čím sa zdanenie životného štýlu stáva pevnou súčasťou rozpočtovej stratégie štátu.

Zdanenie pod zámienkou zdravia

V minulosti sa Slovensko radilo medzi liberálnejšie krajiny, čo sa týka individuálnych rozhodnutí. Tento obraz sa však začína rozpadať. Od 1. januára 2025 nadobudla účinnosť daň na sladené nápoje vo výške 0,15 eura za liter, ktorá nerozlišuje medzi množstvom cukru či kalorickou hodnotou. Zdaňované sú aj umelo sladené nápoje, ktoré obsahujú len minimálne množstvo energie. Cieľ nie je ani tak zdravotný, ako skôr rozpočtový – štát očakáva výnos 69 miliónov eur ročne.

Ešte vyššia daň – 0,30 eura za liter – bola uvalená na energetické nápoje. V tom istom čase sa zaviedli aj nové spotrebné dane na nikotínové vrecúška a elektronické cigarety. Daň z náplní do e-cigariet je 2 eurá za 10 mililitrov, pri nikotínových vrecúškach ide o 0,10 eura za gram.

Opatrenia sa však nevzťahujú len na nikotínové produkty, ale aj na tie, ktoré nikotín neobsahujú. V roku 2025 by mal štát z týchto daní získať 12 miliónov eur, pričom po plnom ročnom účinku v roku 2026 to má byť až 17 miliónov. V zákone je už zároveň zakotvené zvýšenie sadzieb od roku 2027 – na 3 eurá za náplne a 0,20 eura za gram vrecúšok.

V oblasti tabakových výrobkov Slovensko urobilo radikálny krok. Základná sadzba dane z cigariet sa v roku 2024 zvýšila z 84,60 eura na 91,30 eura za 1 000 kusov. Percentuálna časť dane stúpla z 23 % na 25 %, minimálna sadzba vzrástla na 148 eur. Ešte dramatickejší bol nárast dane z rezaného tabaku – z pôvodných 101,30 eura na 139 eur za kilogram.

Napriek oficiálnym tvrdeniam o zdravotníckych dôvodoch štát zdanil menej škodlivý zahrievaný tabak ešte vyššou sadzbou – až 211,30 eura za kilogram. V rokoch 2026 a 2028 sa ráta s ďalším zvýšením, pričom konečná sadzba bude 264,80 eura za kilogram.

Takto agresívna daňová politika má za následok, že Slovensko sa v rámci 29 hodnotených krajín dostalo na štvrté miesto v rebríčku krajín s najmenej dostupnými cigaretami. Dane z tabakových výrobkov za poslednú dekádu vzrástli o 62 %, zatiaľ čo dane z motorových olejov iba o 15 %. Je zrejmé, že štát používa „hriešne“ produkty ako nástroj na plátanie dier v rozpočte.

Alkohol pod drobnohľadom

Zmeny zasiahli aj sektor alkoholických nápojov. Kým na tiché víno sa spotrebná daň nevzťahuje, šumivé víno je zdaňované sumou 0,80 eura za liter. Dane na pivo a destiláty, hoci v európskom kontexte nepatria k najvyšším, boli v rámci konsolidačných opatrení navýšené.

Sadzba na čistý alkohol sa zvýšila z 10,80 eura v roku 2023 na 14,90 eura v roku 2024. Výroba alkoholu v domácnosti ostáva legálna – občania si môžu vyrobiť do 25 litrov etylalkoholu ročne, ak použijú vlastné ovocie a zaregistrujú sa na úradoch. Tieto nápoje však nesmú byť predmetom predaja.

Reklama na víno a pivo je v televízii povolená kedykoľvek počas dňa, destiláty môžu byť propagované po 20:00. Naproti tomu elektronické cigarety nemôžu byť propagované vôbec, rovnako je zakázaný aj ich cezhraničný predaj.

Verejné zdravie ako zásterka pre výber daní

Politiky pestúnskeho štátu spôsobujú množstvo vedľajších škôd. Dane z produktov životného štýlu zvyšujú životné náklady a neúmerne zaťažujú nízkopríjmové domácnosti. Vysoké ceny podporujú rozmach čierneho trhu, čo vedie k nelegálnej výrobe a distribúcii. Finančná správa opakovane informuje o zatváraní nelegálnych fabrík na cigarety, čo však nie je dôkazom efektívnej kontroly, ale nevyhnutným dôsledkom neúmerného zdaňovania.

Zákazy reklamy obmedzujú hospodársku súťaž a dusia inováciu. Prísne zákazy fajčenia majú reálny dopad na príjmy pohostinských zariadení. Prebyrokratizované regulácie vytvárajú nápor na podnikateľov a zahlcujú verejnú správu. Polícia a regulačné úrady sú nútené riešiť problémy, ktoré si štát sám vytvoril.

Aj samotní aktivisti v oblasti verejného zdravia priznávajú vedľajšie škody, ktoré tieto politiky spôsobujú, pričom ich ospravedlňujú tým, že sú údajne vyvážené zdravotnými prínosmi. Tieto benefity však nie sú podložené dátami.

Neexistuje korelácia medzi reguláciami a zdravím

Od zavedenia prvého Indexu pestúnskeho štátu v roku 2016 sa ukazuje konzistentný trend – krajiny s vyšším skóre v indexe nemajú automaticky zdravšie obyvateľstvo. Neexistuje žiadna preukázateľná korelácia medzi výškou daní na tabak alebo alkohol a nižšou spotrebou týchto produktov. Rovnako chýba súvislosť medzi vysokým indexom regulácie a dlhšou očakávanou dĺžkou života.

Jediné, čo sa ukazuje ako relevantné, je silná korelácia medzi hospodárskou prosperitou (napr. mediánovým príjmom) a očakávanou dĺžkou života.

To naznačuje, že namiesto nátlakových zásahov do súkromného života by vlády mali podporovať ekonomický rast a zvyšovanie životnej úrovne – práve tie totiž majú pre zdravie populácie najväčší prínos.

Sloboda alebo dohľad? Slovensko stojí na križovatke

Ak dnes štát reguluje alkohol, cigarety či cukor, zajtra môže zacieliť na nedostatok spánku, nadbytok kávy alebo večerné používanie mobilu. Precedens už existuje a štát má nástroje aj vôľu rozhodovať, čo je pre občana „dobré“.

Ako pripomína Radovan Ďurana z INESS: „Slobodná spoločnosť nestojí na štáte, ktorý vychováva dospelých ako deti. Potrebuje občanov, ktorí môžu niesť dôsledky vlastných rozhodnutí – nie byť ochraňovaní pred vlastnými voľbami.“

Otázka nestojí len pri výške daní či rozsahu zákazov. Ide o samotnú podstatu slobody a dôvery v zrelosť občana. Slovensko v Indexe pestúnskeho štátu 2025 ukazuje, že sa ako spoločnosť posúvame smerom, v ktorom štát rozhoduje za jednotlivca. To, ako ďaleko v tomto smere zájdeme, závisí od nás všetkých.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska