Slovensko trpí „panickou epidémiou“. Až 77 % populácie má psychické problémy

Panická porucha je podľa portálu amerického Inštitútu pre mentálne zdravie (NIMH) stav charakterizovaný častými a nečakanými záchvatmi paniky. Tieto záchvaty sa vyznačujú náhlym prívalom strachu alebo nepohodlia, alebo pocitom strácania kontroly, a to aj v situáciách, kde nie je jasná hrozba alebo spúšťač. 

Záchvaty paniky často zahŕňajú fyzické symptómy, ktoré môžu pripomínať infarkt, ako napríklad trasenie, mravčenie, alebo rýchly tep srdca, a môžu nastať kedykoľvek. Mnohí ľudia trpiaci panickou poruchou sa obávajú možnosti ďalšieho záchvatu a môžu výrazne zmeniť svoj život, aby sa mu vyhli.

Záchvaty môžu nastať až niekoľkokrát denne, u niektorých pacientov sú však omnoho zriedkavejšie a objavia sa len niekoľkokrát za rok. Panická porucha sa často začína v neskorom dospievaní alebo skorom dospelom veku, pričom ženy majú väčšiu pravdepodobnosť vývoja tejto poruchy ako muži.

Prípadov je čoraz viac

Výskyt poruchy je podľa portálu Správy RTVS na Slovensku na vzostupe. Najviac sa ich objavuje medzi mladými. Portálu to potvrdila hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií Veronika Daničová.

„Neurotické stresom podmienené a somatoformné psychické poruchy boli v minulom roku najčastejšie diagnostikovanou novou diagnózou. A to ako vo vekovej skupine 15 až 19 rokov, rovnako tak v skupinách nad 20 rokov,“ uviedla.

zdroj: Archív Canva/pixelshot

NIMH ďalej uvádza, že príčiny panických porúch nie sú úplne známe. Panická porucha sa niekedy vyskytuje v rodinách, ale nie je jasné, prečo ju niektorí členovia rodiny majú, zatiaľ čo iní nie. Výskumníci zistili, že niekoľko častí mozgu a určité biologické procesy môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri strachu a úzkosti.

Niektorí výskumníci sa domnievajú, že záchvaty paniky sú ako „falošné poplachy“, pri ktorých sú typické prežívacie inštinkty nášho tela aktívne príliš často, príliš silne alebo v nejakom spojení oboch.

Viac ako trištvrte Slovákov

Presné údaje o občanoch trpiacich panickou poruchou nie sú známe, no prieskum nadnárodnej lekárenskej skupiny Pilulka.sk a výskumnej agentúry Behavio naznačuje, že nejakou formou psychických problémov trpí až neuveriteľných 77 % Slovákov.

Za posledný rok často pociťovalo psychické problémy ako smútok, stres či veľké psychické vypätie až 17 % ľudí, ďalších 60 % opýtaných zažívalo takéto pocity občas a 23 % respondentov ich takmer nezažívalo. Často pritom s takýmito pocitmi zápasia skôr ženy (21 %) v porovnaní s mužmi (13 %). Zároveň je to približne trikrát viac slobodných ľudí v porovnaní s tými, čo žijú v manželstve.

„Mladí ľudia vo veku 18 až 24 v prieskume priznali, že stres zažívajú často. Čísla ukazujú, že ide o každého tretieho mladého človeka. Vo vekovej kategórii od 25 do 34 rokov, to je 22 % opýtaných, a teda približne každý piaty Slovák,“ priblížil country manager spoločnosti Pilulka.sk Ján Šaulič.

Dodáva, že psychická nepohoda sa vekom znižuje. Pri 35 až 44-ročných je to už iba 12 % respondentov a vo veku od 45 do 54 rokov má také pocity často len 13 % ľudí.

Hlavnými spúšťačmi psychickej nepohody sú pritom predovšetkým problémy v medziľudských vzťahoch. „V rodine môže ísť o nedorozumenia medzi rodičmi a deťmi, osamelosť rodičov po tom, ako sa deti osamostatnia, nedostatok času dospelých detí pre rodičov alebo medzigeneračné problémy,“ vymenovala hovorkyňa Linky dôvery Nezábudka Monika Martinezová.

Podobné je to podľa jej slov aj pri mladých ľuďoch, ktorých okrem psychických ochorení najčastejšie trápia problémy v partnerských vzťahoch. „Osamelosť, single život a sklamania v partnerských vzťahoch, neschopnosť začleniť sa do vývinových etáp či splniť očakávania sociálneho okolia,“ opísala Martinezová.

Podľa prieskumu sa pritom len veľmi málo ľudí (13 %) pri riešení psychických problémov obráti na odborníka, teda psychológa alebo psychiatra.