Slovensku zostáva 74 dní, kým spustí nový systém, na aký sme roky čakali. Lidl ho už na Slovákoch úspešne otestoval

  • 1. januára 2022 štartuje úsilie Slovenska o čistejšiu krajinu
  • Zavedený bude zálohový systém PET fliaš a plechoviek
  • To, ako to bude vyzerať v praxi, už ľudia vo veľkom testujú v predajniach Lidl
Lidl, Pixabay.com/ Leonhard Niederwimmer
  • 1. januára 2022 štartuje úsilie Slovenska o čistejšiu krajinu
  • Zavedený bude zálohový systém PET fliaš a plechoviek
  • To, ako to bude vyzerať v praxi, už ľudia vo veľkom testujú v predajniach Lidl

Ročne sa na Slovensku podľa Ministerstva životného prostredia SR predá asi miliarda PET fliaš a 345 miliónov plechoviek od nápojov. Miera recyklácie PET fliaš dosahuje niečo viac než 60 %.

Znamená to, že stovky miliónov plastových fliaš končia v komunálnom odpade, a teda na skládkach, v horšom prípade v prírode. Mnohí si neuvedomujú, že doba ich rozkladu sa odhaduje na približne 500 rokov. 

Pilotný projekt

To, ako bude zálohovanie prebiehať v praxi, si Slováci už môžu vyskúšať v Bratislave a Košiciach. Lidl tu zaviedol vratné automaty na odovzdávanie plastových fliaš a plechoviek od nápojov.

Diskont tak v dvoch najväčších mestách dlhodobo realizuje vlastný test prijímania obalov, ktoré budú od 1. januára 2022 oficiálne zálohované v celej krajine.

zdroj: Lidl

Doteraz sem Slováci priniesli viac ako 100 000 plastových fliaš a plechoviek. Zároveň podporili aj svoje mestské časti, pretože reťazec za každý odovzdaný obal venuje 10 centov na obnovu zelene. 

Podpora od osobností

„Už teraz je naša planéta tak zaťažená odpadom, že to najmenej, čo pre ňu môžeme urobiť, je nestlačiť fľašu, ale vrátiť ju naspäť,“ tvrdí na margo nového systému moderátorka Adela Vinczeová.

„Ani sa nebavme o tom, či krčiť alebo nekrčiť fľaše – zvykneme si, že sa nekrčia a vracajú naspäť a o päť rokov to budeme považovať za samozrejmosť,“ myslí si Matej „Sajfa“ Cifra, moderátor a youtuber.

zdroj: Startitup

„Separovať odpad som sa naučil od rodičov – pozerali na nás z okna, či to vyhadzujeme do správneho koša. A jasné, že teraz budem zálohované obaly vracať,“ tvrdí komik Fero Joke.

Investícia 120-tisíc eur

Projekt Lidl s názvom „Bude z toho haluz“ už dnes funguje podobne, ako plánovaný plošný systém zálohovania. Stačí, ak donesieš plastové fľaše a plechovky do predajne (na Ružinovskej a Trenčianskej ulici v Bratislave, Popradskej a Moldavskej ulici v Košiciach).

Dáš ich do automatu, ktorý ich zlisuje a perforuje. Reťazec ich potom odovzdá odpadovým spoločnostiam z daného mesta. V každej predajni sa nachádza obrazovka s pravidelne aktualizovaným prehľadom odovzdaných obalov.

Projekt prebieha do konca roku 2021. Náklady na jeho realizáciu sú približne 30 000 eur pre každú predajňu, Lidl teda do testovania investoval 120 000 eur. 

„Prieskumy potvrdzujú, že Slováci vnímajú znečistenie plastmi ako najväčšiu hrozbu pre životné prostredie. Pandémia zároveň posilnila ich ochotu angažovať sa, a preto sme sa rozhodli dať našim zákazníkom ďalšiu možnosť prispieť k dobrej veci,“ povedal Róbert Flachbart, konateľ Lidl zodpovedný za oblasť predaja a logistiku. 

Obmedzuješ používanie plastov?

Obchodný reťazec predstavil svoju stratégiu obmedzovania plastov už na jar 2018. V rámci nej si napríklad stanovil znížiť objem plastov vo vlastných prevádzkach o najmenej 20 %.

Prvým krokom diskontu pri redukcii plastov bolo odstránenie najtenších igelitiek z predaja, ktorým ušetril 125 ton plastov ročne. Ďalším krokom bolo zmenšenie obalov pracích gélov, orechov, detských plienok či nahradenie plastovej paličky pri vatových tyčinkách za papierovú.

Tieto úpravy viedli k úspore viac ako 260 ton plastov. Diskont tiež prestal objednávať jednorazový plastový riad, ako sú poháre, taniere, príbory, ale aj plastové slamky.

Denne konzumujeme plasty a ani o tom nevieme

Nahradenie plastového materiálu ekologickejšími alternatívami odbremení životné prostredie o 35 ton plastov ročne. O tom, že to stojí za to, hovorí aj štúdia, ktorú pre WWF spracovala analytická spoločnosť Dalberg na základe výskumu vedcov z austrálskej Univerzity v Newcastle. 

Bežný človek zje asi 2 000 mikročastíc plastov každý týždeň. To je asi 21 gramov za mesiac a 250 gramov za rok. Za mesiac teda „zjeme“ asi jednu zubnú kefku.

plasty, odpad, znečistenie oceánov
zdroj: Pexels/ Wanda Lucien

Štúdia sleduje, akou cestou a v akých množstvách sa plasty dostávajú do ľudského tela. Vedci pri jej zostavovaní vychádzali z analýzy viac ako 50 rozličných výskumov o prestupe látok a o množstve mikroplastov v jednotlivých prostrediach.

Hlavným zdrojom plastov v ľudskom tele je voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach. Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA, je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan.

Pokiaľ ide o jedlo – zdrojom je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše. A v prípade vzduchu je viac mikroplastov (do 5 mm) v interiéri (kvôli prachu v domácnosti a zo syntetických textílií).

„Problém mikroplastov a hromadenia plastového odpadu Slovensko neobchádza. Prvým krokom k riešeniu je práve znížiť množstvo plastového odpadu,“ dodala Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Zdroje: Lidl, WWF, slovenskozalohuje.sk, MZSR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie