Slovenský detský unikát: Barbora postavila knižnicu na kolesá a jej detské knihy bavia aj dospelých

  • Momentálne sa na Slovensku málokto venuje vyslovene literatúre pre deti, kníhkupectvá ju ponúkajú len v rámci špeciálnych sekcií
  • A tak prišla Barbora a jej projekt pojazdného detského kníhkupectva s názvom Činčuáčik
  • Je unikátom v Bratislave, ale aj v krajine
cincuacik
archív Barbora Piatrová
  • Momentálne sa na Slovensku málokto venuje vyslovene literatúre pre deti, kníhkupectvá ju ponúkajú len v rámci špeciálnych sekcií
  • A tak prišla Barbora a jej projekt pojazdného detského kníhkupectva s názvom Činčuáčik
  • Je unikátom v Bratislave, ale aj v krajine

Má 29 rokov a detský pohľad na svet. Napriek tomu začala podnikať. V segmente, ktorý jej je najbližší. Detskej knihe sa venuje profesijne a kníhkupectvo, ktoré teraz vlastní, si doslova vysnívala. Keď vo filme Láska cez internet čítala Meg Ryan deťom na Vianoce rozprávky v  Obchůdku na růžku vedela, že chce niečo podobné. A tak sa pred 3 rokmi začal rodiť projekt na troch kolesách. Dnes je z neho Činčuáčik, ktorý poznajú rodičia ale aj fanúšikovia dobrej detskej literatúry. Rozprávali sme sa s Barborou Piatrovou. 

  • Ako sa z čistej vášne rodí biznis
  • Koľko treba doň na úvod investovať
  • Ako prirodzene naučiť deti čítať
  • Ako vyyzerá trh s detskou literatúrou aktuálne na Slovensku

Vedela si od začiatku, ako bude celý biznis plán vyzerať?

 Vedela som, že detské knihy sú moja vášeň, ale nevedela som, ako sa v nej realizovať. Skúšala som knihu písať alebo som pomáhala so svojimi znalosťami z marketingu ľuďom z detských vydavateľstiev či združení. Koncom roku 2018 som objavila Detské kníhkupectvo z Brna Dlouhá Punčocha, ktoré je doteraz pre mňa veľkou inšpiráciou. Približne v tomto istom čase som narazila na Pintereste aj na “trojkolesové podnikanie”. Dnes už všade na svete nájdete množstvo kaviarní, zmrzlinární či knižníc na troch kolesách. Keď som potom uvidela inzerát na predaj tricykla, bolo rozhodnuté.

Koľko financií treba na taký rozbeh?

Na úplnom začiatku som urobila aj množstvo chýb pri investovaní, z ktorých som sa dnes, verím poučila. Investícia a s ňou spojené riziko musela byť aj v mojom prípade, tak ako pri každom podnikaní. Najprv som musela nejaké “drobné” vraziť do tricykla. Kúpiť ho, prerobiť, vymaľovať, skrášliť. Potom je tu samotný nákup kníh od vydavateľov či distribútorov. No a keďže som chcela aj predávať a hlavne stretávať sa s ľuďmi, potrebovala som aj nejaké peniažky na trhy, festivaly, stojné, doprava a všetko s tým spojené. A nezabudnime na marketing. Web, Facebooky, Instagramy, ale i propagačné materiály a podobne. 

Okrem tohto projektu máš ale aj full time job v IT firme. Ako sa to dá celé skĺbiť? Stačí len dobrý time management, alebo ti s Činčuáčikom niekto pomáha?

Ja som taký šialene akčný typ. Odkedy pracujem na full-time a je to už 5 rokov, vždy som popri práci mala aj iné aktivity. Či už to boli nejaké neziskové aktivity, marketingové freelance joby, nejaký čas dokonca aj druhá práca. No a posledné dva roky sa venujem detskej knihe, z toho rok svojmu vlastnému projektu. Nie je to ľahké skĺbiť. Pri úplných začiatkoch Činčuáčika, na jar 2019, som do neho musela investovať maximum času. Znamenalo to obmedziť výlety, kiná a iné spoločenské aktivity. Činčuáčik ma však vždy napĺňal tak, že som to nejak zvládala. Koncom minulého roka som už však aj ja pociťovala, že sa venujem menej relaxu, výletom do prírody a priateľom ako predtým. V januári som trošku spomalila tempo a cítim sa lepšie. Dvom veciam naraz sa nedá venovať na sto percent, ak človek nechce prísť o zdravie. Práve som vo fáze, kedy si určujem priority. S Činču mi ale mnoho ľudí pomáha. Od prácu s webom cez návštevy festivalov po finančné záležitosti.

Viem už, prečo si sa chcela venovať detskej knihe, ale nájdu u teba niečo aj dospelí?

Ja si myslím, že ak budeme už od detstva ľuďom predstavovať knihy ako nástroj naučiť sa konštruktívne myslieť, zlepšiť si slovnú zásobu či rozvíjať kreativitu, budú vnímať knihu ako prirodzenú súčasť svojho života ľahšie. Plus, detské knihy často prinášajú príbehy, aké v dospeláckych nenájdete. Detská kniha nie je len Popoluška, častokrát sú to poučné príbehy o sile priateľstva či ochrane prírody.

A teda, mnohé z detských kníh sú tvorené tak, že sa v nich nájde aj dospelý. Ja si nemyslím, že detské knihy by mali čítať len deti. Momentálne, mám a chcem mať v ponuke výlučne detské knihy. Najmä preto, lebo potrebujem mať prehľad v tom, čo ponúkam. V dielach pre dospelých nie som tak doma a zďaleka nie som odborník na takúto literatúru. 

A ty si to detské kníhkupectvo dokonca postavila na kolesá. Kde to všetko skladuješ? Tricykel a vlastne aj knižky?

Chcem byť bližšie k ľuďom a mladým čitateľom. Pre mňa kníhkupectvo nie je bežný biznis, do ktorého človek ide s vidinou masívneho zárobku. Kníhkupectvo je miesto, kde sa prenáša posolstvo, že literatúra a príbehy nás naozaj obohacujú. Miesto, kde sa o príbehoch a dielach diskutuje, kde sa vymieňajú názory i poznatky. Takéto miesto je pre Činčuáčik momentálne všade, kam sa na troch kolesách dokáže dostať. To bola hlavná myšlienka. Rodiny nemusia chodiť za nami stále na jedno miesto, my si ich vieme nájsť.

zdroj: archív Barbora Piatrová

Tento tricykel pôvodne slúžil mamičkám v Rakúsku na odvoz detí do škôlky. Ony v ňom vozili 4 deti, ja 100 knižiek. Tie keď nie sú naložené v tricykli, tak majú svoje čestné miesto v Petržalskom paneláku u Bašky v obrovskej handmade poličke, ktorú vyrobil tatko Činču. Tricykel si tróni schovaný na tajnom mieste.

No a dajú sa tvoje knihy kúpiť aj niekde inde?

Štýl akým predávam je v tomto momente veľký freestyle. Pre nedostatok času ešte stále nemám e-shop v takej paráde ako by som chcela. Som ale na dobrej ceste. Knižky sa tam kúpiť v pohode dajú, vylepšujem hlavne samotný nákupný proces. Často predávam aj známym alebo napríklad škôlkam. Najlepšie je však vychytať nás kdesi na trhu, festivale či v parku. Keď nás ešte netrápil tento nový vírus, zvykli sme si často knižky s deťmi či rodičmi pozerať kdekoľvek vonku. Tam si knižky môžete i prezrieť, môžeme o nich pokecať. Keď si niekto knihy objedná, a keď mám tú možnosť, snažím sa doručiť ich osobne, prípadne poštou. Čoskoro budem mať i odberné miesta a neskôr samozrejme kuriéra. 

zdroj: archív Barbora Piatrová

Rozmýšľaš aj o kamennej prevádzke?

Neustále. Najintenzívnejšie odkedy som navštívila kamennú predajňu s detskými knižkami v Brne. Bolo by super mať miesto, kde sa všetci tí, čo sa stretávame na rôznych akciách pri tricykli, môžeme i v zime usadiť, prečítať si niečo spolu v kruhu, dať si s rodičmi kávu. Obchodík by mal byť miestom, kde sa nepovaľujú knižky len tak na poličkách. Mal by byť miestom, ktoré združuje milovníkov čítania, kde sa konajú diskusie o literatúre, workshopy a rôzne iné pekné eventy. A hoci som trošku snílek, musím byť aj realista a realita je taká, že aby vás čosi také ako predaj kníh uživilo, musíte priniesť aj služby navyše. 

Je v oblasti detskej literatúry v Bratislave vôbec konkurencia?

Vždy som tvrdila, že vo svete detskej knihy a medzi ľuďmi, ktorí sa jej venujú, je slovo konkurencia vnímané trochu inak, menej negatívne. Nechcem naivne tvrdiť, že konkurencia neexistuje, skôr sa však snažíme hľadať spôsoby ako spolupracovať a nie bojovať proti sebe. Ja napríklad Martinus a jeho aktivity s úžasom sledujem a veľmi im fandím. Artforum je tiež pre mňa kníhkupectvo, kam sa chodím do detskej časti často vyventilovať a zrelaxovať. V Bratislave neexistuje čisto detské kamenné kníhkupectvo. Sú obchody, kde predávajú detské knihy ako súčasť ponuky alebo kníhkupectvá, ktoré majú AJ detské knihy. A potom existujú samozrejme úspešné e-shopy, ktorým by som však nerada konkurovala, myslím si, že nemáme úplne rovnakú cieľovku.

A nikdy si nerozmýšľala nad tým, že by si svoje knihy ponúkala do materských škôl?

Knihy do materských škôl či rodinných centier ponúkam a predávam. Viac ako predaju sa však venujem čitateľským aktivitám v takýchto zariadeniach. Primárne to funguje tak, že sa dohodnem s danou škôlkou, že si u nich s deťmi prídem niečo prečítať. Následne sa centrum môže rozhodnúť pre objednávku. Nerobím okolo toho zatiaľ veľké promo, ani som škôlky ešte veľmi verejne nevyzývala, tá možnosť tam ale je. 

zdroj: archív Barbora Piatrová

Na základe čoho jednotlivé knihy vyberáš? Podľa popisu na tvojom Facebooku vyzerá, že ich všetky čítaš, je to pravda?

V tom, čo ponúkam svetu, chcem mať čo najpodrobnejší prehľad. Keďže svoj tovar” nevyrábam sama, chcem sa o ňom čo najviac naučiť. Ešte predtým ako som začala knižky predávať, som sa snažila infiltrovať sa do sveta detskej knihy. To znamená, že dnes poznám mnohých blogerov, recenzentky, združenia a projekty, ktoré sa venujú podpore čítania u detí. Sledujem literatúru, ktorú odporúčajú oni. Tiež sa snažím mať vždy aktuálny prehľad v tom, čo je nové v jednotlivých, najmä malých a často neznámych vydavateľstvách. Knihy vyberám okrem odporúčaní, aj podľa príbehu a jeho hĺbky. A hoci sa hovorí nesúď knihu podľa obalu”, riadim sa aj tým či je kniha kvalitne spracovaná. Či je vyrobená z kvalitného materiálu, či obsahuje precízne prepracované ilustrácie. Každý jeden príbeh si vo voľnom čase prečítam. Keď si poviem, že toto je niečo, čo by mohlo nielen potešiť ale i obohatiť malého čitateľa, zaradím to do poličky kníhkupectva Činčuáčik.

Ktorá detská kniha je u teba najpredávanejšia?

V roku 2019 som predala najviac veľkoformátových leporel. Konkrétne to boli knižky Poďme objavovať Slovensko od skvelej ilustrátorky Márii Neradovej a Bratislava, hľadaj a nájdi od Martiny Kráľovej a Zuzany Revúckej, ktorú ilustrovala tiež Mária Neradová. Veľmi ma teší že rodičia a ich deti majú tak radi našu prírodu či kultúru. 

zdroj: archív Barbora Piatrová

Naopak, aká kniha by nemala v knižnici dieťaťa chýbať?

Pre mňa bude vždy najväčšia srdcovka klasika Psíček a mačička. Podľa mňa je veľká škoda vyrásť bez toho, aby sme poznali dobrodružstvá týchto dvoch srandistov. Po prvé, myšlienka, že psík a mačka sú najlepší kamaráti je krásna. Rúca všetky spoločenské predsudky.:) Deti by mali vidieť a chápať, že svet nie je čiernobiely. Tá kniha má všetko, čo by dobré dielo malo mať. Je nesmierne zábavná a totálne od veci. Je zároveň aj veľmi poučná. Z dnešnej ponuky sa podľa mňa treba pozrieť aj na maličké vydavateľstvá, ktoré sa zameriavajú na detskú knihu. Knihy, za ktorých vznikom je mnoho chuti a lásky či obetovaného času sú často naozaj kvalitné a úprimné. Pre menšie deti je to napríklad Grip, had, ktorý chcel mať nohy z EJ Publishing či Etela Letela z Atomic Verlag. Väčším deťom by nemala v knižnici chýbať knižka o našich chránených zvieratách Na kraji lesa z dielne vydavateľstva Egreš

Ty okrem toho, že predávaš, vedieš deti k čítaniu. Ako to robíš?

Jednak sa každého rodiča pýtam, či s deťmi číta a snažím sa zistiť prečo áno/nie. Verím, že láska k čítaniu je nákazlivá a preto chodím čítať všade tam, kde je veľa detí pokope. Ozýva sa mi množstvo rodinných či materských centier, škôlok, detských domovov, ale aj kaviarní či detských nemocníc, aby sme si spolu s deťmi čítali. Momentálne to prebieha veľmi prirodzene. Dohodneme si termín, zbalím pár knižiek do čarovného kufríka a s deťmi si v kruhu čítame a potom o knižkách diskutujeme. Samozrejme v časoch obmedzeného pohybu, ktoré práve zažívame, som žiaľ musela všetky tieto aktivity pozastaviť.

Dôležité pre mňa je, nerobiť čítanie ako nejaké predstavenie. Je to aktivita v kruhu, kde sme si s deťmi všetci rovní. Je to uvoľnené, niekedy sa deti dokonca prihlásia samé od seba, či môžu čítať aj oni. Ja tie decká vtedy úplne žeriem.

zdroj: archív Barbora Piatrová

Prečo by mali deti čítať? A prečo by mali deťom čítať rodičia?

Toto je otázka, ktorú dostávam najčastejšie. Zároveň na ňu neexistuje jednoznačná odpoveď. Čítanie je podľa mňa jednoducho prirodzená a samozrejmá súčasť života. Pre mňa je však samozrejmá vec aj nejesť mäso. Chápem, že mnohé je v spoločnosti vnímané inak, ako to vidím ja. Čítanie nie je len o tom, že sa nám či deťom do hlavičiek dostávajú nejaké informácie alebo, že nám prehlbuje slovnú zásobu. Nie je to len taká činnosť, ktorú niektoré rodiny robia, iné nie. Môže to predstavovať aj vzácny, príjemne strávený čas s blízkymi. Chápem, že rodičia prídu mnohokrát zničení z práce a tiež potrebujú svoj oddych. Ak si však nájdeme aspoň pár minút denne na aktivity s deťmi, budú vám za to vďačné do konca života. Ja verím, že neexistuje dieťa, ktoré nemá rado knihy. Dieťa je od mala zvedavé. Keď však vidí rodiča, ktorý je len na mobile, ktorý sa s ním málo rozpráva, hrá či číta, bude si myslieť, že tak je to v poriadku, tak to má byť. Keď si s ním ale budete čítať, stane sa to prirodzenou súčasťou života ako umývanie zubov.   

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá