Slovenský verejný dlh klesne späť pod 60 % HDP najskôr v roku 2032, varujú odborníci

Slovensko sa v rebríčku deficitov verejných financií Európskej únie za minulý rok umiestnilo na nelichotivom štvrtom mieste. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu dosiahol náš deficit úroveň -5,5 % HDP, čím sme sa zaradili za Rumunsko (-9,3 % HDP), Poľsko (-6,6 %) a Francúzsko (-5,8 %).

„Situácia v rámci EÚ je pritom výrazne diferencovaná – zatiaľ čo niektoré krajiny zápasia s vysokými deficitmi, šesť členských štátov dokonca dosiahlo prebytkové hospodárenie,“ uvádza sa v komentári VÚB banky.

Odborníci z VÚB upozorňujú na alarmujúce čísla. Podľa ich predpokladu sa späť pod vyžadovaných 60 % s naším dlhom dostaneme až v roku 2033. 

Dlh prekročil kritickú hranicu

Slovenský verejný dlh ku koncu minulého roka dosiahol 59,3 % štatistikmi zrevidovaného HDP. V prvom štvrťroku 2024 však „objemným požičiavaním si, v marci aj od bežných ľudí, narástlo späť nad 60 %“, konštatuje banka.

Po aprílovej aukcii Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, v ktorej sa umiestnili dlhopisy v hodnote 634,5 milióna eur prostredníctvom štyroch rôznych emisií, sa zadlženie priblížilo až k úrovni 63 % HDP. Oficiálne čísla za prvý kvartál však Eurostat zverejní až v júli, za druhý štvrťrok dokonca až v októbri.

„Podľa prognózy VÚB na najbližšie roky, počítajúcej s postupnou konsolidáciou smerom k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2033, sa naše verejné zadlženie môže dostať späť pod 60 % vyžadovaných Maastrichtskou zmluvou o Európskej únii najskôr o 7 rokov, teda v roku 2032,“ uvádza sa v dokumente.

Dôvodom je, že „ďalšie deficity verejných financií budú najprv dlh ešte zvyšovať, a až keď klesnú pod 2,5 % HDP (možno v roku 2029), začne sa verejný dlh v pomere k rastúcemu výkonu ekonomiky postupne znižovať“.

Riziká pre konsolidáciu

Znižovaniu privysokých deficitov pritom podľa banky „aktuálne ‚fúka protivietor‘ aj kvôli obchodnej vojne USA“.

Táto situácia sa v júni pravdepodobne „pretaví do nižších makroekonomických i daňových prognóz a ohrozí tak plnenie tohtoročného cieľa pre schodok na úrovni 4,7 % HDP, ako aj potrebný objem budúcoročnej konsolidácie“, ktorá by podľa vlani schváleného trojročného plánu mala deficit znížiť na 3,7 %.

„Na jeseň začnú platiť tvrdé sankcie ústavnej dlhovej brzdy, ktoré by vyžadovali až predloženie rozpočtu s vyrovnanými príjmami a výdavkami, keďže horná hranica dlhovej brzdy je dnes na úrovni 52% HDP.“

Porovnanie s Rumunskom

Hoci Rumunsko má vyšší deficit, Slovensko má v porovnaní s ním o čosi vyššie celkové verejné zadlženie. „Rumunsko so zrejme najrizikovejšími verejnými financiami v Únii v krátkodobom horizonte malo dokonca nedávno problém umiestniť svoje nové dlhopisy na trhu, keď v jednej emisii odmietlo všetky ponuky a jeho riziková prirážka sa pri eurových emisiách pohybuje na úrovni až 400 bázických bodov. Pre porovnanie, na Slovensku je to ,len‘ okolo 100 bodov,“ uzatvára VÚB banka vo svojom komentári.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika