Sľubovali hory-doly, realita je peklo. Ako rýchlo odhaliť toxického šéfa už počas prvých dvoch týždňov?

Nástup do novej práce býva plný očakávaní, nervozity aj snahy zapôsobiť. Nový zamestnanec sa často sústredí najmä na to, aby zvládol prvé týždne bez chýb, dobre pôsobil pred šéfom a úspešne prešiel skúšobnou dobou. Lenže práve toto obdobie nie je iba skúškou pre neho. Rovnako dôležité je sledovať, ako sa správa firma, tím aj manažment.

Portál Kariéra upozorňuje, že skúšobná doba má byť obojsmerná. Zamestnávateľ si overuje, či nový človek zapadne a zvládne prácu, no zamestnanec by mal zároveň hodnotiť, či firma napĺňa sľuby z pohovoru a či mu prostredie dlhodobo sadne.

Onboarding prezradí viac, než sa zdá

Prvý týždeň v práci býva silným signálom o tom, ako firma funguje. Ak má nováčik pripravené pracovné miesto, počítač, prístupy do systémov a človeka, ktorý mu pomôže zorientovať sa, ide o dobrý začiatok. Dôležité je aj to, či má šéf čas vysvetliť úlohy a či tím nového kolegu prirodzene prijme.

Problém nastáva, keď prvý deň nikto nevie, kam má nový zamestnanec ísť, kto ho má zaškoliť alebo čo má vlastne robiť. Ak notebook príde až po týždni a nadriadený namiesto zaškolenia povie „Tu máš stoh papierov, nejako sa do toho vži, ja teraz nestíham“, môže to naznačovať hlbší chaos vo firme. Podľa Kariéra práve neorganizovaný začiatok často odhaľuje, že podobne neprehľadne môžu fungovať aj ďalšie procesy.

Atmosféra v tíme sa nedá predstierať dlho

Ďalším dôležitým znakom je nálada medzi kolegami. Bežný rozhovor v kuchynke, prirodzený smiech či ochota pomôcť nováčikovi sú dobrými signálmi. Práca môže byť náročná a unavujúca, no nemala by človeka vnútorne ničiť už po niekoľkých dňoch.

Varovaním je prostredie, v ktorom sa kolegovia začnú sťažovať hneď po odchode šéfa. Ak pôsobia vyhorene, vystrašene alebo apaticky, môže ísť o toxickú atmosféru. Kariéra upozorňuje aj na takzvanú nedeľnú úzkosť. Ak sa nový zamestnanec už po dvoch týždňoch bojí pondelka a do práce chodí so stiahnutým žalúdkom, nejde o detail, ktorý treba ignorovať.

Sľuby z pohovoru musia sedieť s realitou

Počas skúšobnej doby sa rýchlo ukáže, či pracovná ponuka a pohovor zodpovedali skutočnosti. Ak sa človek hlásil na jasne opísanú pozíciu a jeho každodenná náplň jej zodpovedá, firma hrá fér. Rovnako dôležité je, či sľúbený home office, flexibilný čas alebo vyvážený pracovný režim naozaj fungujú bez výčitiek a nepríjemných pohľadov.

Červená kontrolka sa rozsvieti v momente, keď sa realita výrazne líši od dohody. Ak sa nový marketér zrazu venuje polovicu dňa asistentským úlohám alebo ak je odchod pred šiestou večer vnímaný ako „drzosť“, nejde o dobrý signál. Takéto rozdiely môžu ukazovať, že firma pri nábore prikrášľovala pracovné podmienky.

Dobrá firma nechá človeka rásť

Nováčik robí chyby a kladie veľa otázok. Rozhodujúce je, ako na to reaguje okolie. Zdravé prostredie pracuje s konštruktívnou spätnou väzbou. Šéf vysvetlí, čo sa dá nabudúce zlepšiť, a kolegovia pomôžu bez zosmiešňovania.

Naopak, kultúra hľadania vinníka vytvára strach. Ak sa zamestnanec bojí opýtať, aby nepôsobil neschopne, jeho rast sa rýchlo zastaví. Po približne dvoch mesiacoch už zvyčajne vidí aj to, či má práca zmysel a budúcnosť. Ak sa učí nové veci a vidí kolegov, ktorí sa posunuli vyššie, je to dobré znamenie.

Ak však väčšina signálov smeruje opačne, skúšobná doba slúži práve na rýchle rozhodnutie. Podľa Kariéra môže zamestnanec počas nej odísť bez udania dôvodu a bez výpovednej lehoty. Zostať v práci, ktorá nesedí od prvých týždňov, môže byť stratou času pre obe strany.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti