Smatana upozorňuje na štúdiu, podľa ktorej vitamín D neznižuje riziko ťažkého Covidu. Vysvetlil, prečo je to tak

V súvislosti s pandémiou koronavírusu sa nám do uší dostalo niekoľko „zaručených“ rád, ktoré poskytnú ochranu pred nákazou. Bývalý šéf Inštitútu zdravotných analýz Martin Smatana sa aktuálne pozrel na vzťah hladiny vitamínu D a priebehom covidovej infekcie.

Priebeh ovplyvňuje mnoho faktorov

Podľa jeho slov zatiaľ neexistuje dôkaz o tom, že vitamín D zvyšuje ochranu pred ťažkým Covidom. Dodáva, že existuje mnoho štúdií, ktoré sa pozerajú na vzťah hladiny vitamínu D a priebehom covidovej infekcie. Ako príklad využil jednu z nich, ktorá bolo špecifická tým, že nemerala hladinu vitamínu D počas hospitalizácie, ale použila dáta získané ešte pred nákazou, objasňuje na sociálnej sieti Smatana.

Zapojených bolo 253 pacientov z Izraela, ktorých podľa hladiny vitamínu v krvi zoradili do 4 a analyzovali ich priebeh hospitalizácie.

„Po započítaní veku pacientov a mnohých analýzach prišli k záveru, že pacienti s nedostatkom vitamínu D majú 14x vyššiu šancu zlého priebehu ochorenia. Percentuálne až 87 % pacientov so závažným Covidom malo deficit vitamínu (<20 ng/mL). Ako je teda možné, že táto štúdia nepotvrdzuje, že vitamín D výrazne znižuje riziko ťažkého Covidu?“ kladie si otázku Smatana.

Ako sám ďalej vysvetľuje, priebeh koronavírusu ovplyvňuje mnoho faktorov počnúc genetikou, končiac stravovacími návykmi. Objasnil, že 253 pacientov je podľa neho extrémne malá vzorka na mnoho premenných.

Aj samotní autori štúdie spomenuli, že zatiaľ čo ich „zistenia identifikovali súvislosť medzi nedostatkom vitamínu D pred infekciou a závažnosťou COVID-19, tieto výsledky nemusia nevyhnutne znamenať, že liečba vitamínom D ovplyvní výsledky COVID-19“.

Uviedli preto, že pri hodnotení potenciálneho prínosu suplementácie vitamínu D pri zlepšovaní výsledkov infekcie SARS-CoV-2 je nutné pristupovať s opatrnosťou.

Možno jedného dňa…

Smatana vidí problém aj v zbere dát, ktorý bol realizovaný na základe údajov zo zdravotnej karty pacientov. „Časový rozdiel medzi hospitalizáciou a informáciou o hladine vitamínu D je preto priemerne až 7 mesiacov. Rozptyl je 14 až 730 dní, čiže u niektorých pacientov mali údaje o hladine vitamínu staré viac ako dva roky,“ píše.

Toto môže konečné údaje podľa jeho slov skresľovať, pretože niektorí pacienti sa mohli medzičasom na deficit vitamínu D liečiť. V čase, keď boli hospitalizovaní v dôsledku nakazenia koronavírusom, teda mohli mať hladinu v skutočnosti úplne inú, než ukazovali ich posledné údaje zo zdravotnej karty.

Smatana pripomína slová autorov štúdie, ktorí odporúčajú vykonať takú klinickú štúdiu, v ktorej sa bude hladina vitamínu kontrolovať priebežne.

„Je možné že sa jedného dňa preukáže kauzálny vzťah medzi vitamínom D a závažnosťou Covidu a budeme vedieť kedy, komu, ako a koľko vitamínu dávkovať. Zatiaľ také štúdie nie sú a ani táto publikácia problematiku neposunula významnejšie ďalej,“ hovorí v závere.

zdroj: unsplash/Amir Arabshahi

Strach z nových variantov

Aktuálne je podľa mnohých odborníkov vakcína jedinou istotou, ktorá môže pomôcť v predchádzaní ťažkého priebehu či hospitalizácii. Nikto totiž s úplnou presnosťou nevie, kedy koronavírusu odzvoní.

Pred niekoľkými týždňami britskí epidemiológovia uviedli, že existuje veľmi reálna možnosť, že Britániu zasiahnu v budúcnosti ďalšie veľké vlny koronavírusu.

TASR v tom čase uviedlo, že vedecká skupina pre modelovanie pandemickej chrípky, Operačná podskupina (SPI-M-O), vo vyhlásení napísala, že najväčším neznámym faktorom v strednodobom výhľade je výskyt nových variantov koronavírusu, ako aj slabnúca imunita obyvateľstva.

„Veľké budúce vlny nákazy, ktoré si vyžadujú aktívne manažovanie, aby sa zabránilo škodlivému tlaku na systém zdravotnej starostlivosti, sú prinajmenšom reálnou možnosťou (existuje o tom vysoká istota),“ uviedla pred niekoľkými dňami SPI-M-O vo vyhlásení.