Športovanie len s negatívnym testom? Slovensko je jediná krajina, ktoré ho vyžaduje, upozorňuje Nicholsonová

  • Už od budúceho týždňa sa aj pri návšteve prírody či individuálnom športe budeš musieť preukázať negatívnym testom na koronavírus
  • Ide o naradenie, aké v rámci všetkých krajín Európskej únie nemá obdobu
beh, nicholsonova
Facebook/Lucia Nicholsonová verí v zdravý rozum, TASR/AP
  • Už od budúceho týždňa sa aj pri návšteve prírody či individuálnom športe budeš musieť preukázať negatívnym testom na koronavírus
  • Ide o naradenie, aké v rámci všetkých krajín Európskej únie nemá obdobu

Na Slovensku sa od 18. do utorka 26. januára koná celoplošné testovanie, či po novom, „skríning“. Od stredy 27. januára sa tak ľudia aj pri ceste do práce alebo do prírody budú musieť preukázať negatívnym výsledkom antigénového alebo PCR testu.

Podľa europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej sa hľadajú infikovaní bez symptómov, pričom vláda ich, nevediac prečo, chce zrejme nájsť medzi dobrodružnými skialpinistami a osamelými bežcami.

V Rakúsku a Česku dostávajú podnikatelia tisíce eur. Slováci sa búria, na nájom nedostanú nič

„Ako bežkyni, ktorá sa pohybuje v prostredí aktívnych športovcov, mi príde nelogické, že vláda podmienila športové aktivity v exteriéri alebo pobyt v prírode negatívnym testom. Najmä ak zoberieme do úvahy, že ten test má platiť viac ako sedem dní. Pozerali sme si s mojím tímom dáta o tom, kde sa najčastejšie ľudia nakazia a je to skôr v interiéroch,“ objasňuje Nicholsonová vo svojom videu na sociálnej sieti.

Z dát vyplýva, že ľudia sa najčastejšie nakazia v rodinách, na oslavách, a teda v takzvaných bublinách. Ak podľa europoslankyne zoberieme do úvahy aj britskú mutáciu COVID-19, ktorá sa šíri oveľa rýchlejšie, aj podľa vedcov nie je rozumné v týchto chvíľach zhromažďovať veľa ľudí na odberných miestach.

Súhlasíš s preukazovaním sa negatívnym testom aj pri návšteve prírody?

„Vedci zo všetkých európskych krajín, Slovensko nevynímajúc, odporúčajú ľuďom počas lockdownu aktívny pohyb vonku. A to jednak kvôli tomu, že ľudia s obezitou patria medzi najrizikovejšie skupiny, ale aj kvôli tomu, že pohyb na čerstvom vzduchu býva aj výbornou psychohygienou a ochranou pred vyhorením, či depresiou,“ približuje.

Len pre predstavu, v roku 2020 dokázali krízové služby uskutočniť viac ako 52 682 pomáhajúcich komunikácií s ľuďmi v ťažkostiach či kríze. Napriek navýšenému počtu odborníkov zo 40 na 120 nedokázali však psychológovia prijať 60 147 žiadostí o pomoc. Vyplýva to zo štatistík liniek pomoci občianskeho združenia IPčko.

beh, hory, prirode, cvicenie
zdroj: Unsplash/Marc Rafanell López

Je taktiež dôležité si uvedomiť, že v dôsledku pandémie máme obmedzené možnosti na odbúranie stresu alebo nahromadených negatívnych emócií. Telocvične, kiná, divadlá či hotely sú zatvorené, aj preto je pre mnohých náročnejšie dosiahnuť potrebné odreagovanie sa. V neposlednom rade dochádza aj k obmedzeniu priamych sociálnych kontaktov. Pre mnohých z nás je práve šport vonku posledným spôsobom ako sa odreagovať.

Aktívnejší ľudia sú šťastnejší

Podľa vedeckej štúdie môže práve cvičenie urobiť človeka šťastnejším, dokonca viac ako peniaze. Potvrdili to vo svojej práci vedci z Yale a Oxfordu. V štúdii uverejnenej v The Lancet vedci zhromaždili údaje o fyzických aktivitách a duševnom zdraví viac ako 1,2 milióna Američanov. Na štúdiu upozornil Business Insider.

Účastníci boli požiadaní, aby prezradili, aké vykonávajú fyzické aktivity a aký je ich príjem. Vybrať si mohli zo 75 druhov fyzických aktivít – od kosenia trávnika, starostlivosť o deti, domáce práce, až po vzpieranie, či jazdu na bicykli a beh.

Vedci zistili, že zatiaľ čo tí, ktorí pravidelne cvičili, mali tendenciu cítiť sa zle asi 35 dní v roku, neaktívni účastníci sa cítili zle v priemere o 18 dní viac. Vedci okrem toho odhalili, že fyzicky aktívni ľudia sa cítia rovnako dobre ako tí, ktorí nevykonávajú žiaden šport, no ročne zarobia o približne 25 000 dolárov viac.

Výsledky prieskumu vedcov z Yale a Oxfordu neprekvapujú ani športové psychológa a kouča Petra Kuračka. „Športová aktivita má naozaj veľmi pozitívny vplyv na naše mentálne aj fyzické zdravie. Z krátkodobého pohľadu sa pri športe vylučujú neuroprenášače ako endorfíny, dopamín a serotonín, ktoré ovplyvňujú našu pohodu a prežívanie príjemných emócií. Šport tiež zlepšuje náš metabolizmus,” povedal Kuračka pre Startitup.

Stále kašleme na dáta

Keby sme sa naučili vychádzať z dát a z toho, čo za hranicami funguje, ušetrili by sme si množstvo neefektívne vynaloženej energie, negatívnych reakcií verejnosti a peňazí.

Nicholsonová ďalej konštatuje, že ak naša krajina nemá dáta, že by sa na Slovensku pri aktívnom pobyte vonku nakazili ľudia koronavírusom, vláda by mala naozaj zvážiť, či je rozumné túto aktivitu obmedzovať podmienkou negatívneho testu.

„Aktuálne v EÚ nie je krajina, ktorá by zakázala outdoor športovanie. Aj tu v Bruseli si môžeme voľne a bez obmedzení zabehať alebo zahrať vonkajšie športy na ihriskách, pri dodržiavaní odstupov. Individuálne športy v exteriéri sú povolené vo všetkých krajinách EÚ.“

Na svahu skôr ako v škole

Pedagóg Juraj Hipš zo strany Spolu tiež upozorňuje, že podľa súčasného covid automatu sa skôr v našej krajine rozbehnú vleky ako stredné školy. Pri schválenom covid automate a dnešných číslach, sa podľa jeho optimistického názoru stredoškoláci dostanú do škôl možno v apríli.

„To v realite znamená, že školu si tieto deti zažijú tento rok prinajlepšom niekoľko týždňov. To sme stále ale optimisti. Ale je pravda, že zatiaľ môžu ísť na Donovaly. Vleky budú už bežať ostošesť. Práve stredné školy sme už ale v októbri zavreli ako prvé. Podľa súčasných pravidiel ich otvoríme medzi poslednými. Bude to ale veľkou chybou,“ objasňuje Hipš.

VEDCI NEŠTUDOVALI V SKALICI ANI V SLÁDKOVIČOVEPremiér dnes stihol uraziť už aj vedcov. Previnili sa tým, že majú iný…

Posted by Juraj Hipš on Wednesday, January 13, 2021

Pripomína tiež, že je náročné učiť dištančne budúcich kuchárov, umelcov alebo učiteľky materských škôl. Nehovoriac už o vplyve na mladých ľudí, ktorí sú niekoľko mesiacov zavretí doma a chýbajú im sociálne kontakty.

„Ak je pre túto vládu skutočne vzdelávanie prioritou, tak je dôležité, aby spoločne s odborníkmi prehodnotili platný covid automat. Lebo darmo budeme stredoškolákom tvrdiť, ako ich chceme vďaka celoplošnému testovaniu vrátiť do škôl, keď to nie je pravda.“

Podľa Nicholsonovej jednoznačne hovoria vedci aj dáta zo sveta: Kľúč zo začarovaného kruhu, do normálneho života, je celoplošné testovanie, alebo lockdown v rozumnej miere a rýchle a masívne očkovania.

VEĽKÝ PREHĽAD OPATRENÍ: Slováci budú rozdelení podľa modrého papiera, o týždeň začína prísny zákaz vychádzania

V Izraeli už zaočkovali viac ako 2 milióny ľudí

Ako príklad dobre zvládnutej situácie možno aj podľa europoslankyne pozerať na Izrael. Mesiac po začatí masívneho očkovania proti COVID-19, sa tu vďaka vakcíne počet novonakazených výrazne znížil. Vyplýva to z výsledkov prvej štúdie najväčšej izraelskej poisťovne Klalit, informovala o tom rakúska stanica ORF.

Už dva týždne po podaní prvej dávky vakcíny od spoločností Pfizer/BionTech bol počet pozitívne testovaných osôb nad 60 rokov značne nižší. Tá porovnávala skupinu zhruba 200 000 ľudí starších ako 60 rokov. Tí dostali vakcínu, s porovnateľnou skupinou nezaočkovaných osôb, priblížil Ran Balicer, ktorý pôsobí v oblasti verejného zdravia v poisťovni Klalit.

Európska komisia sa dnes kriticky vyjadrila na adresu členských štátov 🇪🇺, ktoré podľa nej nerobia pre rýchle a…

Posted by Lucia Nicholsonová verí v zdravý rozum on Tuesday, January 19, 2021

„Podiel pozitívne testovaných – či už príznakových alebo bezpríznakových – bol v zaočkovanej skupine o 33 % nižší než v skupine, ktorú tvorili dosiaľ nezaočkovaní ľudia,“ uviedol Balicer.

„Je to zaujímavá veková skupina, čo sa týka účinnosti očkovacej látky,“ povedal v rozhovore pre agentúru DPA. Epidemiológ, ktorý je členom tímu odborníkov poskytujúcich rady vláde, povedal, že ide o povzbudivý výsledok. Ukazuje totiž, že očkovacia látka je účinná aj pre starších ľudí.

Z tohto dôvodu Balicer počíta s tým, že v krátkom čase počet ťažkých prípadov pacientov s koronavírusom klesne. Dodal, že účastníkov štúdie nepodrobili testom, ale „pozorovali ich v skutočnom živote“.

Zistené výsledky sa týkajú osôb z oboch skupín, ktoré sa museli z rôznych dôvodov podrobiť testom na prítomnosť koronavírusu – či už preto, že mali príznaky ochorenia COVID-19, alebo boli v kontakte s nakazeným človekom.

Prvú dávky vakcíny dostali v Izraeli už zhruba dva milióny ľudí a druhá dávka bola podaná už štvrť milióna ľuďom. Podľa Balicerových údajov bolo zaočkovaných už 75 % všetkých osôb nad 65 rokov.

Zdroje: Facebook/Lucia Nicholsonová verí v zdravý rozum, Facebook/Juraj Hipš, The Lancet, IPčko, news.yahoo.com, TASR

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech