Spoz­naj Ľuba, Slo­vá­ka, kto­rý žije život digi­tál­ne­ho nomá­da a nikde sa nezdr­ží prí­liš dlho

Gabka / 17. decembra 2016 / Rozhovory

Ľubo z blo­gu samsebepan.sk vie, ako člo­ve­ka namo­ti­vo­vať, aby žil lep­ším živo­tom. Odke­dy som pred pár mesiac­mi obja­vi­la jeho blog, pre­čí­ta­la som všet­ky jeho člán­ky. Cha­lan z Prie­vi­dze, kto­rý sa sna­ží vyhý­bať hlú­pe­mu či nelo­gic­ké­mu sprá­va­niu a žiť živo­tom, kto­rý ho teší a vďa­ka kto­ré­mu môže moti­vo­vať ostat­ných… No, urči­te zauj­me aj vás!

Jeho prvá des­ti­ná­cia mimo Slo­ven­ska bola Aus­trá­lia. Strá­vil tam sko­ro tri roky. Po Aus­trá­lii sa z neho stal digi­tál­ny nomád. Člo­vek, kto­rý ces­tu­je z kra­ji­ny do kra­ji­ny, spoz­ná­va nové kul­tú­ry a nových ľudí a pop­ri­tom všet­kom ešte pra­cu­je. Zará­ba onli­ne a sta­čí mu kva­lit­né pri­po­je­nie na inter­net. Jed­no­du­cho si žije svoj vysní­va­ný život.

Keď som s Ľubom sky­po­va­la, nachá­dzal sa prá­ve v Tai­pei na Tai­wa­ne. V čase pub­li­ká­cie toh­to roz­ho­vo­ru už ale poma­ly balí svo­je dva ruk­sa­ky a zbe­rá sa do novej des­ti­ná­cie. Poď­te si pre­čí­tať roz­ho­vor s ním!

11407010_498856070277286_4061686011902803545_n

foto: nasiexpati.sk

Ahoj, Ľubo! Ako si sa vlast­ne dostal k digi­tál­ne­mu nomád­stvu?

Keď som po viac ako dva a pol roku odchá­dzal z Aus­trá­lie, vedel som, že chcem ostať žiť v zahra­ni­čí. Vte­dy som však ešte neve­del, ako by sa to dalo uro­biť. Náho­dou som sa dostal k strán­ke jed­né­ho Ame­ri­ča­na, kto­rý robil nie­čo podob­né digi­tál­né­mu nomád­stvu. V tých rokoch sa to však ešte tak­to nevo­la­lo. Tam­to bolo tuším nie­čo ako “loca­ti­on inde­pen­den­ce”. Ten týpek na strán­ke posto­val video z Thaj­ska, kon­krét­ne z neja­kej plá­že na ostro­ve Kra­bi. Vysvet­ľo­val, ako dal v prá­ci výpo­veď a momen­tál­ne môže pra­co­vať z kto­ré­ho­koľ­vek kúta sve­ta. Keď som v tom videu videl tie nád­her­né plá­že, hneď ma to zau­ja­lo a vlast­ne aj dosť namo­ti­vo­va­lo.

Po Aus­trá­lii som sa najprv vrá­til na Slo­ven­sko a trva­lo mi ďal­šie dva roky, kým som sa k nie­čo­mu také­mu odhod­lal sám. V janu­ári 2014 som prvýk­rat odišiel do zahra­ni­čia a začal zará­bať čis­to onli­ne.

Tak­že si nech­cel žiť v zahra­ni­čí tak, že budeš pra­co­vať v neja­kej fir­me?

Ja som nikdy nech­cel pra­co­vať vo fir­me. Mal som živ­nosť, odke­dy som skon­čil stred­nú ško­lu. Po ško­le som si dal pri­hláš­ku na dve vyso­ké ško­ly, ale nako­niec som nešiel ani len na pri­jí­mač­ky. Chcel som robiť digi­tál­nu počí­ta­čo­vú gra­fi­ku a v tej dobe som mal mož­nosť buď kres­liť so štet­com, ale­bo prog­ra­mo­vať. Obe mož­nos­ti boli mimo toho, čo som chcel robiť. Tak som si namies­to ško­ly zalo­žil živ­nosť a začal pra­co­vať sám na seba.

jurik

foto: nasiexpati.sk

A potom si odišiel do Aus­trá­lie. Tam si už s pod­ni­ka­ním nepok­ra­čo­val?

Nebo­lo to mož­né. Aus­trá­lia je veľ­mi dra­há. Tam keď člo­vek robí aj tú naj­pod­rad­nej­šiu prá­cu, dostá­va mini­mál­nu mzdu, kto­rá je 17 dolá­rov na hodi­nu. Tak­že v Aus­trá­lii som robil čaš­ní­ka, vykla­dal kami­ó­ny a podob­né blbos­ti :-) Ale po celý čas som vedel, že to nie je nie­čo, čo budem robiť stá­le. Že je to iba na to, aby som si zaro­bil na ten život.

V Aus­trá­lii som musel aj štu­do­vať a chcel som si aj tro­cha užiť život, nie len pra­co­vať pre kli­en­tov. Ale ani to nebol hlav­ný prob­lém. Ďal­ším prob­lé­mom bol časo­vý posun, kto­rý je 10 – 12 hodín. Ja som bol vte­dy ešte rela­tív­ne mla­dý a neskú­se­ný a neve­del som, ako si ten čas mana­žo­vať a ako komu­ni­ko­vať s kli­ent­mi. V tej dobe (2009 – 2012) nebo­li kli­en­ti zvyk­nu­tí na to, že budú komu­ni­ko­vať cez mai­ly. Vte­dy sa cho­di­lo na schôdz­ky a tele­fo­no­va­lo. Tak­že to bol dôvod, pre­čo som väč­ši­nu kli­en­tov stra­til.

Kedy pri­šiel ten zlom, že sa odhod­láš a začneš pra­co­vať čis­to onli­ne?

Keď som sa vrá­til na Slo­ven­sko, zno­va som svo­ju fir­mu roz­be­hol. Za tie dva roky, kto­ré som tam bol, som bol schop­ný roz­be­hnúť to natoľ­ko, aby som sa tou prá­cou doká­zal živiť. A potom som sa roz­ho­dol odísť do Ázie.

Keď som odišiel, stal som sa aj vďa­ka tomu tro­chu viac popu­lár­nym a aj vďa­ka svoj­mu blo­gu som začal zís­ka­vať nové zakáz­ky.

Aká bola tvo­ja prvá nomád­ska des­ti­ná­cia a pre­čo?

Prvou des­ti­ná­ci­ou bolo Thaj­sko. V Thaj­sku som sa zasta­vil už ces­tou z Aus­trá­lie. Strá­vil som tam vte­dy len 10 dní a obe­hal si neja­ké veci. Veľ­mi sa mi tam páči­lo a vždy som si chcel vyskú­šať žiť v tro­pic­kej des­ti­ná­cii, kde je tep­lo a more. Veľ­kým dôvo­dom bolo aj mes­to Chiang Mai, kde je veľa digi­tál­nych nomá­dov, čo som vte­dy vedel. Záro­veň je Thaj­sko rela­tív­ne lac­né, a pre­to som sa roz­ho­dol prá­ve pre túto des­ti­ná­ciu.

Čo si od tej­to skú­se­nos­ti oča­ká­val? Spl­ni­lo sa to?

Už si vlast­ne ani nepa­mä­tám, čo som od toho oča­ká­val, keď­že to bolo sko­ro pred dvo­ma rok­mi. Ale mys­lím, že to moje oča­ká­va­nia pred­či­lo. Ja som hlav­ne na začiat­ku vôbec neve­del, či to zvlád­nem. Neve­del som, či budem mať dosť záka­ziek a peňa­zí na to, aby som sa uži­vil. Na začiat­ku som mal neja­ké pro­jek­ty, o kto­rých som vedel, že ma uži­via prvých pár mesia­cov. Ale vôbec som netu­šil, čo bude potom. Ale nako­niec mi vlast­ne dosť pomo­hol môj blog, vďa­ka kto­ré­mu som zís­kal nové zakáz­ky a spoz­nal veľa nových ľudí.

thajsko-dedina

foto: nasiexpati.sk

Blog si si budo­val cie­le­ne za tým­to úče­lom?

Ani nie. Keď som si blog zalo­žil, o digi­tál­nom nomád­stve sa ani veľ­mi neho­vo­ri­lo. Tak­že som skôr chcel inšpi­ro­vať ďal­ších Slo­vá­kov. Prvé člán­ky boli pre­dov­šet­kým o pozi­tív­nom mys­le­ní, moti­vo­va­ní a žití lep­šie­ho živo­ta.

Ces­to­va­nie a nomád­stvo sa k tomu potom pri­da­lo tak neja­ko pri­ro­dze­ne, lebo ľudia sa o to zača­li zau­jí­mať. Začal som teda písať veľa člán­kov o tom, čo som sa naučil v jed­not­li­vých kra­jí­nách. Ten­to typ člán­kov baví ľudí dote­raz asi naj­viac.

Tvo­ji kli­en­ti sú pre­dov­šet­kým Slo­vá­ci?

Väč­ši­nou áno. Ale čas­to sú to aj Slo­vá­ci, kto­rí žijú v zahra­ni­čí. Robil som weby pre veľa Slo­vá­kov, kto­rí si roz­bie­ha­jú pod­ni­ka­nie prá­ve za hra­ni­ca­mi Slo­ven­ska.

Ako čas­to sa pre­sú­vaš z kra­ji­ny do kra­ji­ny?

Keď mi vypr­šia víza :-) To je nie­čo, čo asi naj­viac ovplyv­ňu­je, kde sa prá­ve nachá­dzam. Keď som išiel do Thaj­ska, požia­dal som o pol­roč­né víza a tak dlho som tam aj ostal. V Kórei ale­bo v Tai­wa­ne nám Slo­vá­kom sta­čí pečiat­ka do pasu, tak­že v tých­to kra­ji­nách je mož­né ostať tri mesia­ce bez toho, aby som musel nie­ko­mu nie­čo ozna­mo­vať.

malaysia

foto: nasiexpati.sk

Pod­ľa čoho si vybe­ráš, kam pôj­deš?

Pod­ľa toho, kde si mys­lím, že by sa mi páči­lo. Teraz je to už jed­no­duch­šie v tom, že tie kra­ji­ny poznám lep­šie a viem, kde sa mi páči a kde nie. Takis­to som v kon­tak­te s iný­mi ľuď­mi, kto­rí veľa ces­tu­jú, tak­že sa ich môžem povy­py­to­vať.

Kóreu som si naprí­klad vybral pre­to, lebo mi bola blíz­ka, odke­dy som mal kórej­skú pria­teľ­ku. Páči sa mi kórej­či­na, pre­to­že už v nej viem aj nie­čo málo pove­dať a takis­to sa mi páči kórej­ská kul­tú­ra a kórej­ské diev­ča­tá.

Teraz som na Tai­wa­ne, pre­to­že som počul, že je tu veľa milých ľudí, čo sa mi sku­toč­ne potvr­di­lo. Všet­ci sú tu neuve­ri­teľ­ne pria­teľ­skí. A Tai­wan je opäť nie­čím iný. Necho­dí sem až tak veľa ľudí ako naprí­klad do Thaj­ska.

Odkiaľ pra­cu­ješ? Pra­cu­ješ z domu?

Väč­ši­nou áno. Zále­ží od pod­mie­nok. Ale pokiaľ nemu­sím, tak do kaviar­ne rad­šej necho­dím. Doma mám väč­šie pohod­lie, môžem si kedy­koľ­vek odbe­hnúť, najesť sa ale­bo si dať pre­stáv­ku. Keď som v kaviar­ni, musím už celý čas pra­co­vať. A keď potre­bu­jem ísť naprí­klad na záchod, musím sa stre­so­vať, či mi nie­kto neuj­de s note­bo­okom. Neviem, ako to rie­šia ostat­ní. Keď je kavia­reň plná, je to väč­ši­nou v poho­de. Ale nikdy nevieš.

sri-lanka

foto: nasiexpati.sk

Neskú­šal si neja­ký cowor­king?

Zatiaľ nie. Ale roz­bie­ham nový pro­jekt pre digi­tál­nych nomá­dov, kto­rí prí­du na Tai­wan, tak­že mám v plá­ne nie­kto­ré cowor­kin­gy a kaviar­ne obe­hať. Ale zatiaľ som ich nevy­uží­val aj pre­to, že sú väč­ši­nou pria­mo v cen­tre a ja momen­tál­ne bývam dosť ďale­ko od cen­tra. Môj spo­lu­bý­va­jú­ci je gra­fik a má na poscho­dí štú­dio, tak­že tam uňho môžem v poko­ji pra­co­vať.

Ako si hľa­dáš uby­to­va­nie, keď prí­deš do novej kra­ji­ny?

Ako kde. V Thaj­sku nie je prob­lém uby­to­vať sa na pár dní v hos­te­li a skút­rom si potom pobe­hať oko­lie a nie­čo si nájsť. No a v Kórei a v Tai­wa­ne som mal to šťas­tie, že mi zakaž­dým pomo­hol uby­to­va­nie nájsť nie­kto z mojich miest­nych kama­rá­tov.

Nema­jú ti ľudia prob­lém pre­na­jať byt, keď vedia, že si tam len tak na krát­ko?

Väč­ši­nou majú. Mini­mál­ne tu v Tai­wa­ne som s tým mal prob­lém, lebo vša­de chce­li zmlu­vu na rok ale­bo aspoň na pol roka. Prí­pad­ne chce­li za mesiac neho­ráz­nu sumu za nájom. Ale vďa­ka tomu, že mi stá­le nie­kto pomô­že, sa mi to nako­niec vždy neja­ko poda­rí.

Ázia je rela­tív­ne lac­ná, však? Tak­že moja otáz­ka znie, akým život­ným štý­lom žiješ.

Tai­wan a Kórea nie sú vôbec lac­né kra­ji­ny. V Kórei som mal nákla­dy v prie­me­re 700 € na mesiac. V Thaj­sku cca 300 až 500 € na mesiac a Tai­wan je nie­čo medzi tým. Ale v Tai­wa­ne je drah­šie, ako som oča­ká­val. Naprí­klad ovo­cie je tu mimo­riad­ne dra­hé, čo ma veľ­mi prek­va­pi­lo. Mimo Tai­pei sú mes­tá lac­nej­šie, ale keď­že ja som prá­ve v hlav­nom mes­te, tak si aj viac zapla­tím.

Kaž­do­pád­ne, žijem takým nor­mál­nym život­ným štý­lom. Sna­žím sa neplyt­vať peniaz­mi, keď nemu­sím. Nepot­re­bu­jem žiť v pre­py­chu. Sta­čí mi zapla­tiť si za dob­ré jed­lo, zapla­tiť posil­ňov­ňu a som v poho­de. Necho­dím vyslo­ve­ne kaž­dý deň na masá­že ale­bo do luxus­ných reštau­rá­cii.

friends

foto: nasiexpati.sk

Ak by si si mal hypo­te­tic­ky zvo­liť kra­ji­nu, kde by si sa rád usa­dil?

Ak si odmys­lím pria­teľ­ku a víza, od kto­rých to tiež zále­ží, tak asi Aus­trá­lia. Je to úžas­ná kra­ji­na na život. Je tam vyso­ká život­ná úro­veň, veľa kul­túr a je tam cítiť aj tú ázij­skú kul­tú­ru, kto­rú mám veľ­mi rád a kto­rá mi je blíz­ka. Skrát­ka, je tam super život a je tam stá­le čo robiť. Ľudia sú tam pria­teľ­skí a člo­vek si tam vie dob­re zaro­biť.

Ako čas­to sa vra­ciaš na Slo­ven­sko?

Nemám to neja­ko fix­ne nasta­ve­né. Teraz som bol naprí­klad doma v lete po roku a pol, pre­to­že bra­to­vi a jeho pria­teľ­ke sa naro­di­lo bábät­ko. A to som im sľu­bo­val, že sa vrá­tim na ich svad­bu ale­bo keď sa im naro­dí malé. V lete som sa dozve­del, že ďal­šie leto je svad­ba, tak­že to vyze­rá tak, že ďal­ší rok v lete som zase na Slo­ven­sku. Mám len jed­né­ho bra­ta, tak­že si to nemô­žem nechať ujsť.

Rád by som cho­dil domov aj čas­tej­šie, ale leten­ka ma sto­jí cez 800 €. A okrem toho ces­to­va­ním zabi­jem mini­mál­ne 3 dni.

Stre­tá­vaš sa na ces­tách aj s neja­ký­mi Slo­vák­mi?

V Thaj­sku je veľa Slo­vá­kov, tak­že tam som sa s nimi pomer­ne čas­to stre­tá­val aj spo­lu­pra­co­val. Inak veľ­mi nie. Pár ľudí som stre­tol v Kuala Lum­pur. Naprí­klad cha­la­na, čo ces­tu­je oko­lo sve­ta na bicyk­li. Ale­bo párik zo Slo­ven­ska, čo vyda­li jed­nu z najús­peš­nej­ších kníh o vare­ní.

Keď sa mi naprí­klad nie­kto cez blog ozve, že je tam, kde som prá­ve ja, rád sa s ním stret­nem. Pokiaľ sú z také­ho­to onli­ne / pod­ni­ka­teľ­ské­ho / ces­to­va­teľ­ské­ho pro­stre­dia. Minu­le som išiel prá­ve v Tai­pei na stret­nu­tie Slo­vá­kov a Čechov. Priš­lo tam asi 30 ľudí a ja som bol veľ­mi prek­va­pe­ný, že je ich tu tak veľa. Väč­ši­nou sú to však štu­den­ti, kto­rí sú prvýk­rat nie­kde v zahra­ni­čí a rie­šia také veci, kto­ré mňa už neba­via. Keď sa stret­nem s neja­kým ces­to­va­te­ľom ale­bo pod­ni­ka­te­ľom, je to pre mňa úpl­ne iný level roz­ho­vo­ru. Tak­že tam som bol, lebo mi priš­lo zau­jí­ma­vé, že sa tu nie­čo také deje, ale dru­hý­krát tam už asi nepôj­dem.

sout-korea-lubo

foto: nasiexpati.sk

Koľ­ko toho máš so sebou, keď ces­tu­ješ?

Dva vaky. V jed­nom mám note­bo­ok a elek­tro­ni­ku a v dru­hom mám len dro­gé­riu a neja­ké oble­če­nie. Ak by sa mi naprí­klad ten dru­hý vak stra­til, nebu­de mi to ani pri­naj­men­šom pre­ká­žať. Kamoš­ka sa mi už minu­le smia­la, že stá­le cho­dím v tom istom. Ale nemám potre­bu si stá­le nie­čo nové kupo­vať. Je potom zlo­ži­té sa s tým stá­le vlá­čiť.

(Poznám­ka auto­ra – Ľubo mi na Sky­pe oba vaky názor­ne uká­zal. Fakt sú to dva malé vaky. Nejed­ná sa o veľ­kú kros­nu, ako by ste si moh­li myl­ne mys­lieť.)

Celý tvoj život­ný štýl vyze­rá tak pek­ne. Je na tom nie­čo nega­tív­ne?

Chý­ba mi rodi­na a kama­rá­ti. Je smut­né, že sa čas­to lúčim s ľuď­mi, s kto­rý­mi sa zblí­žim. Keď náj­dem naprí­klad diev­ča, kto­ré sa mi páči a potom musím odísť, tiež to nie je nič prí­jem­né. Tak­že vzťa­hy sú na tom to naj­hor­šie. Pár­krát som už býval aj na mies­tach, kde nebo­lo veľa cudzin­cov ani miest­nych ľudí. Tak­že aj vte­dy je člo­ve­ku smut­no, keď sa nemá ani s kým poroz­prá­vať.

Zdroj: nasiexpati.sk, zdroj titu­lenj foto: nasiexpati.sk

Pridať komentár (0)