Sprievodca na plný úväzok: Nie je to pre mňa chodenie do práce, ale životná cesta

  • Ak si niekedy uvažoval o práci cestovateľského sprievodcu, náš dnešný rozhovor ti možno prinesie množstvo odpovedí na otázky, ktoré si si pokladal
  • O krásach aj ťažkých časoch v tomto povolaní sme sa porozprávali s Marekom Melúchom, ktorý za svoju krátku kariéru stihol navštíviť už 49 krajín sveta
zdroj: Marek Melúch
  • Ak si niekedy uvažoval o práci cestovateľského sprievodcu, náš dnešný rozhovor ti možno prinesie množstvo odpovedí na otázky, ktoré si si pokladal
  • O krásach aj ťažkých časoch v tomto povolaní sme sa porozprávali s Marekom Melúchom, ktorý za svoju krátku kariéru stihol navštíviť už 49 krajín sveta

Marek, prezraď nám, aké boli tvoje začiatky?

Môj úplne prvý zájazd bol vo februári 2017, kedy začalo moje aktívne sprevádzanie. Boli to 3x Naj Afriky a neskôr Kanada Západ, na ktorom ma zaučil Martin Hrnko. Predtým sme sa nepoznali a stretli sme sa vo Vancouveri tuším deň pred zájazdom. Maťo bol veľmi ústretový a dopredu mi vysvetlil detaily trasy, po ktorej pôjdeme a pred zájazdom mi dal dôležité informácie, ktoré som potreboval. Poznal tento zájazd veľmi dobre a počas celej cesty mi tak mohol odovzdávať kvalitné informácie. Vďaka nemu som sa naučil skvelej organizácii na zájazde, a dal mi do súvislosti mnoho faktov, ktoré v bedekroch nenájdete.

Spolu sme prešli Vancouver a okolie, navštívili sme krásne národné parky Jasper a Banff (+ Kootenay a Yoho), kde sme vyšli na horu Sulphur mountain a videli najkrajšie tyrkysové jazerá na svete. Tiež sme zažili inú stránku Kanady, ako len lesy a hory. Boli to nekončiace prérie a domov jedného z najväčších archeologických nálezísk dinosaurov na svete, Drumheller. Najväčším zážitkom tu pre mňa bolo múzeum Royal Tyrell, ktoré je domovom stovák exponátov dinosaurov, z ktorých mnoho pochádza práve z tejto oblasti.

Takže si sa na začiatku mohol spoľahnúť na veľkú pomoc skúsených?

Áno, potom som v Kanade ostal a sprevádzal som so skúsenou Veronikou Hulíkovou. Martin Hrnko a Veronika Hulíková mi pomohli na začiatku najviac, pretože viackrát so mnou prebrali detaily zájazdov a tisíce detailov samotného sprevádzania. Veronika ma zaučila na Aljašku a Yukon, Nový Zéland aj Austráliu a teraz sa teším, že mi pomôže aj pri nádhernom zájazde po západe USA. Spolu s Maťom a Veronikou som bol ešte v apríli 2018 na zájazde Thajsko, Malajzia, Singapur, na ktorom som sa bol zaúčať.

Áziu mám rád, no až na tomto zájazde, aj keď som nesprevádzal, som Áziu pochopil a opäť som sa od nich oboch veľmi veľa naučil. Maťo je zároveň studnica vedomostí a vždy mi pomôže, ak s niečím potrebujem poradiť alebo pomôcť. Nemôžem nespomenúť ani Stáňu Cigánka, ktorý mi vždy poradil na zájazdoch v Afrike. V podstate sme spolu boli len raz na zájazde, pričom sme mali obaja svoje skupinky. No Stáňa je ťažký profík. Na Slovensku ani v Čechách niet lepšieho rangera. Ťažko nájdete väčšieho znalca afrických zvierat a určite nenájdete nikoho, kto má na safari posledných 6 či 8 rokov väčšie praktické skúsenosti.

Kam viedli tvoje kroky z Kanady?

Moje prvé zájazdy boli teda Kanada západný okruh po tých najkrajších národných parkoch. Potom to bol východ Kanady, ktorý je absolútne iný: Toronto, Niagare, New York s Erikom Kondrcom. Ďalej to bola špecialita Aljaška Yukon. Aljaška a Yukon sú krajiny iných rozmerov. Tu sa dajú uloviť také zážitky, ktoré inde fakt že nenájdete. Medzi najväčší ulovený zážitok patrila jednoznačne polárna žiara, ktorú sme ulovili dokopy 4x. Zažili sme nekončiacu prírodu, videli množstvo divokých zvierat a aj slávne zlatokopecké mesto Dawson City.

Ďalším veľkolepým zážitkom v Severnej Amerike boli Niagarské vodopády, ktoré sa mne osobne páčia viac z tej kanadskej strany. Plavba popod ne je vzrušením pre každého, cítite ich silu a to je na nezaplatenie. New York, extrémne gigantické mesto, bol pre mňa skúškou v šoférovaní, pretože dovtedy som ešte nikdy v takom veľkom meste nesedel za volantom. Ako sprievodca zažijete to, čo málo kto. Dnes sa už len doma smejem, keď vidím, že ľudia nadávajú na „zápchy“.

Kontinent si neskôr, ale zmenil, všakže?

Áno, následne som prešiel celý juh Afriky: 3x Naj Afriky, následne zájazd Južná Afrika Total a potom opäť obrovská zmena a zájazd Keňa Tanzánia Zanzibar. Afrika je jedinečný kontinent a pre mňa to bol odmalička jeden z najväčších snov. Dnes už mám mnohé krajiny, o ktorých som ako malý sníval, prejdené. Mám za sebou Juhoafrickú republiku, Zimbabwe, Botswanu, Svazijsko, Lesotho a iné. Medzi najväčšie zážitky z Afriky patrí jednoznačne návšteva Viktóriiných vodopádov, ktorých majestátnosť a sila počas marca a apríla je nezameniteľná. Tieto 1,7 km široké a 108 m vysoké vodopády sú pre mňa TOP zážitkom, po ktorom som túžil odmalička.

Ďalej to je 3. najväčší kaňon na svete, Blyde River Canyon, ktorý je na rozdiel od prvých dvoch, zelený. Samotné Kapské mesto je moje najobľúbenejšie mesto na svete a vždy sa sem veľmi rád vraciam. Je to práve kvôli Stolovej hore, z ktorej je neskutočný výhľad na okolie a keď je pekné počasie tak vidíme až na Mys Dobrej Nádeje.

Ďalším obrovským zážitkom pre mňa bolo kultúrne vystúpenie v tradičnej dedinke Mantenga vo Svazijsku, kde nám pred tancom ešte náčelník ukázal život a spôsoby akými žijú. Náčelník nás veľmi dobre pozná, veď k nemu chodíme od roku 2000. Takže my mladí „zdedíme“ kamarátov od starších a máme dvere otvorené na miestach, ktoré sú iným zatvorené. Lesotho, Tibet Afriky je zážitok sám o sebe, no pre mňa sú najzaujímavejšie práve jaskyne Kome Caves, kde dodnes žije 3.-6. generácia prvých predkov. Najzaujímavejšou vecou Afriky je jednoznačne safari. To je zážitok na celý život. To najlepšie som zažil práve v N.P. Kruger.

Tak to je poriadna nálož zážitkov. Kde si sprevádzal klientov túžiacich po dobrodružstve naposledy?

Tento rok sa mi sprievodcovské skúsenosti rozšírili o Nový Zéland a Austráliu. Ako sa hovorí, lepšie je raz zažiť, než stokrát počuť. Toto presne platí o Austrálii a Novom Zélande, pretože z počutia si človek síce vie utvoriť určitý obraz, no po zhliadnutí reality sa jeho predstavy 10x znásobia. Vidím to na našich klientoch, ktorí sem prídu po prvý raz. Čakali, že to bude dobré, ale nečakali toto.

Južný ostrov Nového Zélandu je prírodou nabitá krajina, z ktorej ostane nadšený nejeden skúsený cestovateľ. Medzi najzaujímavejšie zážitky patrí určite plavba po fjorde Milford Sound, ktorý aj keď patrí medzi najdaždivejšie miesta na svete, krásou bije tie Nórske fjordy. Palacinkové skaly – Punakaiki sú nesmierne fotogenické, keď ráno vyjde slniečko a pekne ich osvieti. My sme na nich boli práve v takomto čase.

Wai-o-Tapu a Te Puia sú pre mňa najkrajšie časti Nového Zélandu, kde sa človek stretne s geotermálnou aktivitou. Či už sú to bublajúce bahná, gejzíry alebo pestrofarebné jazerá. Wellington patrí medzi moje najobľúbenejšie mestá. Z Austrálie je pre mňa najväčším zážitkom práve posvätná hora Uluru, ktorá je posvätná pre aborigénske kmene „Pidžndžara“ a Jankundžara“. Tu sme s našimi klientmi svedkami toho, ako sa hora mení každých zopár minút pri východe a západe slnka farbu. Zážitkom je aj samotné Sydney a Melbourne a okolie.

Ako vyzerá typický klient, ktorý sa rozhodne pre dovolenku so sprievodcom a nechce len ležať na pláži s drinkom v ruke? Ako sa na cesty pripravuješ?

Na zájazdoch mám často ľudí, ktorí problém s peniazmi nemajú a najčastejšie sú to podnikatelia, ktorí majú nejaký vlastný biznis. Mal som mnohokrát aj najväčších expertov vo svojom odbore ako napr. chemikov, profesorov, doktorov a genetikov atď.

Mnoho z nich je veľmi scestovaných a preto sa treba na takých ľudí dostatočne pripraviť informáciami a faktami. Ja som zvyknutý si písať poznámky, ktoré pri každom zájazde doplním o ďalšie nové informácie, nakoľko tie od domácich sú najvzácnejšie. Mnoho príbehov o krajinách čerpám z magazínov National Geographic. Samozrejme, že samoštúdium aj počas zájazdov mi obohacuje znalosti a pociťujem tak značný osobný rozvoj. Nie je to len vedomostný, ale celkovo všeobecný rozvoj.

Človek sa počas zájazdu musí naučiť zvládnuť predovšetkým sám seba, hlavne počas dlhších prestojov, vybrať najvhodnejšiu alternatívu, vyloviť v pamäti najzaujímavejšie informácie a pod. Taktiež byť ústretový k ľuďom a aj k tým, ktorí práve nemajú svoj deň, ale stále im byť k dispozícii, vyhovieť vo všetkom a ešte k tomu s úsmevom.  Ak budú vidieť, že človek maká, snaží sa, tak to ocenia. Takú fakt Top klientku považujem asi Naďu. Aj keď je to náročná klientka, ktorá sa snaží vyťažiť maximum informácií, tak je to nenormálna studnica vedomostí.

Koľko krajín si už za svoju kariéru sprievodcu stihol navštíviť?

Navštívil som spolu 49 krajín. Od Špicbergov cez väčšinu krajín Európy. Za rok som sprevádzal na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. To je vysnívaný džob!

Čo je u teba základom sprevádzania okrem know how, študovania?

Pri sprevádzaní je to cestovanie samozrejme iné. Okrem toho, že objavujem a spoznávam, tak sa dozviem extrémne množstvo iných vecí, ako aj životných situácií. Moje základné vybavenie, ktoré pri sprevádzaní využívam, je najmä dobrá nálada. Riadim sa tajomstvom pozitívneho myslenia a keď ľudí privítam s úsmevom, som na nich usmiaty a ochotný riešiť každý ich „problém“, tak aj oni majú potom pozitívnu náladu. Zároveň, keď cítia zo mňa nadšenie, taktiež tie zážitky, prírodné krásy aj pamiatky inak prežívajú.

Ďalšia vec je asi pripravenosť. Vždy si píšem poznámky ku každej krajine, ktorú idem navštíviť a chcem o nej vedieť čo najviac, aby som turistom mohol odovzdať široké spektrum poznatkov a faktov. Tým im zúžim priestor pre kladenie otázok z ich strany. Takže štúdium a príprava. Samotná nadšenosť sprievodcu vie zdvihnúť náladu ľuďom a vedia si tak užiť daný moment lepšie. Keď ľudia vidia, že mne samému sa to páči a z hlasu počujú ako o tom rád rozprávam, tak ich to omnoho viac zaujme a ten zážitok si lepšie pamätajú. Je to taká psychologická hra, ktorá sa však nedá oklamať.

Taktiež je to priateľský prístup ku klientom, ktorý určite mnohí z nich ocenia a vtedy sú určite najspokojnejší. Samozrejme všetko na zájazde musí vychádzať a keď sa aj niečo pokazí, tak s takto dobre naladenými ľuďmi sa dá lepšie pracovať, ako s tými, ktorí sú od začiatku negatívni a hľadajú všade chybu. Základom je však makať od začiatku do konca a nech sú klienti akýkoľvek, tak s každým sa dá pohnúť. Moje základné nastavenie je, že ja nechcem spokojných klientov, ja sa ich snažím nadchnúť. Tá snaha nemusí na 100% vyjsť, ale má šancu vyjsť. Tí inteligentní klienti naskočia na našu vlnu nadšenia a často strhnú všetkých. Potom je to paráda.

Čo si na svojej práci vážiš najviac?

Čo si vážim najviac zo všetkého je, že vďaka mojej práci som dostal príležitosť dostať sa do krajín ako je Nová Kaledónia, Vanuatu a Papua Nová Guinea. Krajiny, kde je dodnes svet úplne iný, ako si ho bežný Európan predstavuje. Mal som skupinky s dvoma až 4 klientmi. Nová Kaledónia bola absolútnou zmenou od toho, čo som dovtedy videl. Aj keď patrí medzi jedny z najrozvinutejších tichomorských krajín, tak stále tu bolo dosť toho, čo ma uchvátilo. Napríklad samotný prílet a pohľad na najväčšiu lagúnu na svete, ktorá je okolo celého ostrova. Dažďové pralesy všade vôkol nás a zrazu najväčšia továreň, akú som v živote videl. Ťažba niklu patrí v Novej Kaledónii medzi TOP 1 priemysel. Navštívili sme tu národný park Blue River (Parc Provincial de la Riviere Bleue), v ktorom sme brázdili hustou džungľou hore-dolu vyše hodinu a sledovali okolie. Videli sme tu rôzne mäsožravé rastliny a plazy a počuli spev vtákov z každej strany. Stret s hyperexotickou prírodou ako nikdy predtým. Chápem nadšenie moreplavca Jamesa Cooka.

Ktorá destinácia bola pre teba najväčším zážitkom?

Papua Nová Guinea je pre mňa najväčším zážitkom, ktorý som zatiaľ zažil. Išlo tam predovšetkým o totálnu rôznorodosť. Samotné Port Moresby, hlavné mesto, je zážitkom samo o sebe. Strávil som tu veľa dní sám, no dôkladne som mesto spoznal až s našimi papuánskymi sprievodcami. Vidím, že sám ako laik som nikdy vlastne nič poriadne nevidel. Štvrť Hanuabada je fascinujúca práve kvôli autenticite, ktorú tam vidíme. Drevené domčeky na pilieroch a pod nimi všade splašky a odpad. To sa veru nevidí hocikde.

Znamená to teda, že úzko spolupracuješ aj s miestnymi sprievodcami a domácimi?

Samozrejme, inak to nejde. Medzi moje 3 najlepšie ulovené zážitky patrí jednoznačne návšteva tradičnej dediny Alkena, kde nám domorodci predstavili miestny tanec Kuruware, ktorý pochádza práve odtiaľto. Boli sme svedkami úžasnej prípravy na tanec a bok po boku s domácimi sme sledovali, ako si na tvár a telo natierajú farbu z okra. Používali červenú, žltú, bielu, čiernu farbu, ktoré majú prírodný charakter. Všetko, čo majú títo ľudia na sebe oblečené, je z prírody. Lokálny sprievodca bol špičkový a všetko zorganizoval do detailu a bez chýb. Sám turista, ale aj skúsený cestovateľ, nemá šancu uloviť toľko zážitkov.

Ktoré sú zvyšné najlepšie „ulovené zážitky“, ako ich nazývaš?

Výstup na aktívnu sopku Yasur na Vanuatu na ostrove Tanna. Tie explózie na nej boli fascinujúce až tak, že sa človek chvíľkami fakt bál. Kvalitnými 4×4 nás vyviezli pod kotol sopky a odtiaľ sme šliapali hore pešo. Až po zotmení slnka sa začal pravý adrenalín, pretože bolo vidno rozžeravenú lávu, ku ktorej by sa nikto ani vo sne nechcel priblížiť. Po výbuchu nám láva vystreľovala nad hlavy, no stále sme boli v bezpečnej vzdialenosti. Jeden výbuch bol tak silný, že tlaková vlna ma posunula zhruba o 3-5cm a to ani neviem ako. Zrazu len malý teleport. Vidieť to, ako bublá magma a ako po explózii steká po vnútorných stenách kotla späť, je úžasné.

Tretím veľkým zážitkom boli Viktóriine vodopády, ktoré som navštívil v marci 2017, pretože prietok vody bol extrémne veľký. Viktóriine vodopády sú podľa prietoku vody najväčšími vodopádmi sveta. Hovorí sa, že v tom období ich je počuť až 20km ďaleko. Nie nadarmo sa im hovorí Mosi-oa-Tunya, teda dym, ktorý hrmí. Keď som ich zazrel, tak sa mi tisli slzy od šťastia do očí, pretože dovtedy som o nich len počul alebo videl v televízii. Tieto slzy však boli rýchlo spláchnuté vodou, ktorá z vodopádov na nás z každej strany striekala. Vďaka mojej práci sa mi splnilo za ten rok neskutočne veľa cestovateľských snov a verím, že ich bude splnených stále viac a viac.

Považuješ povolanie sprievodcu teda za náročné?

Čo sa týka nových sprievodcov, tak verím, že vedia, že to nie je len o užívaní si, ale je to najmä o veľkej zodpovednosti, pretože sprievodca nie je delegát. Určite je to super pocit, keď človek povie, že robí sprievodcu, preletí 10x do roka rovník a platia mu za to. Len vždy treba ostať nohami na zemi a byť pokorný. Aspoň ja som sa to snažil dodržiavať. Chcem podávať výborný výkon a chcem, aby boli ostatní so mnou spokojní, pretože v mnohých veciach som perfekcionista a chcem, aby to bolo prepracované. To sa snažím robiť aj pri sprevádzaní a zatiaľ si myslím, že to je celkom okej. Naučil som sa riešiť problémy všetkých druhov a to, čo by som kedysi  vybaviť nevedel, dnes to riešim rad radom.

Spomínaš si na nejakú naozaj ťažkú situáciu, v ktorej si sa ako sprievodca ocitol?

Taká zložitá situácia nastala napríklad počas posledného zájazdu, keď som musel vybaviť armádnu eskortu špeciálne pre našu skupinu, ktorá nás previedla cez územie kmeňových bojov. Človek sa tu naučí, vyrastie. My sa síce učíme ako sa má stať zo sprievodcu líder, ale tam nás aj učia, že prax je prax. Problémov sa netreba zľaknúť, ale chladnou hlavou ich vyriešiť. Nádhera je, že mám za chrbtom najlepších odborníkov na Slovensku. V Base campe na Dunajskej ulici mnohí precestovali okolo sveta, tie zážitky, keď si ich na školení v Drietome rozprávame, sú doslova neuveriteľné. Stretli sa s mnohým a vedia poradiť. Vedia! Predstavte si, že za 25 rokov žiaden náš klient neochorel na tropickú chorobu. Máme školenia ohľadne zdravia, ťažké testy, kurzy prvej pomoci. V BUBO sa nič nenecháva na náhodu.

Niekedy  sú problémy ťažšie, niekedy ľahšie, no vždy sa to dá vyriešiť tak, aby boli všetky strany spokojné. Ja si vážim, že môžem byť súčasťou tak úžasného tímu a samozrejme firmy, súčasťou tých, ktorí sa dlho predo mnou podieľali na budovaní dnes tak kvalitnej firmy. Snažím sa preto na zájazdoch pracovať vždy naplno, aby som spravil dobré meno pre moju spoločnosť a samozrejme aj pre moju osobu. Vždy poteší človeka, ak mu na konci zájazdu klienti povedia, že tešia sa na ďalší zájazd s ním.

A ešte jedna vec. Sprevádzanie pre mňa nie je chodením do práce, ale je to “way of life“. Nehrabete teda pre seba, ale v prvom rade sa pozeráte sa na vašich klientov a bojujete za svoj klub. Je to ako keby ste hrali za FC Barcelona. Obetujete sa a výhra príde do roka akosi samovoľne.

Nuž, po tomto rozhovore sme dostali veľkú chuť cestovať. Prezradíš nám ešte nejaké tie plány do budúcnosti?

(úsmev) Moje sprevádzanie ma od začiatku veľmi obohatilo a teším sa na ďalší, verím tomu že úspešný, rok sprevádzania. Teším sa, čo sa všetko nové dozviem a navštívim. Rast samého seba vidím hlavne, ak sa porovnávam s inými ľuďmi alebo kamarátmi, ktorí necestujú a nemajú o niektorých situáciách, faktoch a miestach na našej krásnej zemi vôbec poňatie. Žijú akoby v inom, menšom svete než ja. Do krajín, ktoré som navštívil, sa vraciam ako domov a to je úžasný pocit. Niekto o tých krajinách celý život sníva a niekto sa tam vyzná ako doma.

Milujem ten pocit objavovania nového, pretože je to adrenalín spojený s poznávaním. BUBO mi dalo super školu života a zároveň aj mnoho nových dobrých kamarátov a kamarátky, pretože všetci ľudia sú tu osobnosti a sú sami sebou. Chcem vyzdvihnúť, že vyvážené osobnosti. Je super byť v kolektíve takých inteligentných ľudí, pričom každý je majster (TOP odborník) v niečom inom. Zároveň samotným posolstvom, ktoré som získal, je odovzdávanie informácií ďalším ľuďom, ich vzdelávanie a rozširovanie ich obzoru. Som teda rád a vážim si, že môžem byť súčasťou tohto tímu, ktorý je plný profesionálov a scestovaných ľudí.

Článok bol vytvorený v spolupráci s BUBO.

O autorovi
Mária Ambrozová