Stále viac Slovákov žijúcich v zahraničí zvažuje návrat domov

Vyplýva to z prieskumu iniciatívy Slovak Professionals Abroad Program, ktorá funguje pod neziskovou organizáciou Leaf. Prieskumu sa zúčastnilo 4044 Slovákov zo 72 krajín. Aktuálne výsledky ponúkajú podľa hodnotiteľov pozitívnejší obraz ako v roku 2016, a to najmä z hľadiska rozmýšľania o návrate. Za hranicami chce ostať žiť 22 % oslovených. Do jedného roka svoj návrat chystajú 4 % opýtaných, 51 % svoj návrat nevylučuje.

„Prieskum medzi Slovákmi v zahraničí je dôležitým podkladom, pretože nám umožňuje sledovať, či a ako sa vyvíja ich vnímanie Slovenska. To je smerodajné pre naše rozmýšľanie nad aktivitami, ktoré by mohli posilniť ich prepojenie so Slovenskom a zvýšiť šancu na návrat,“ vysvetlila pre TASR manažérka programu Slovak Professionals Abroad Program Viktória Skřivánková.

zdroj: pexels.com

Respondentov k návratu láka predovšetkým emocionálne puto k svojej domovine, ktoré prevažuje nad pragmatickými dôvodmi, akými je napríklad nepresýtený trh či menej hektiky.

Ako z prieskumu vyplýva, Slováci žijúci v zahraničí mienia, že svojím návratom by krajinu obohatili zmenou mentálneho nastavenia a odbornými vedomosťami. Pri ich rozhodovaní v návrate by zavážila najviac pracovná ponuka, a to v 47 %. Záujem by mali najmä o prácu v spoločnostiach digitálnych lídrov alebo vo verejnej správe.

zdroj: pexels.com

Na otázku: „Vnímate na Slovensku organizáciu, pre ktorú by ste radi pracovali?“ odpovedalo až 82 % opýtaných negatívne. Zo zvyšných 528 respondentov 82 označilo spoločnosť ESET, ktorá dominuje tomuto rebríčku výrazným náskokom pred neziskovou organizáciou LEAF o 58 hlasov. Na ďalších miestach sa umiestnili firmy Sygic a Exponea a ministerstvá, primárne ministerstvo financií.

Slováci v zahraničí veľmi jednoznačne označujú korupciu, klientelizmus a rodinkárstvo ako za najväčšie problémy Slovenska. V porovnaní s rokom 2016 sa opäť jedná o kontinuálny trend, ktorý sa nedá pripísať len zhoršeniu spoločenskej a politickej situácie v roku 2018. Najmenej volené odpovede sú neochota menšín integrovať sa, podnikateľské prostredie a nedostatok odborníkov v štátnej správe.

zdroj: pexels.com

Masové protesty Za slušné Slovensko sú v roku 2018 vnímané ako najpozitívnejšia vec na Slovensku z vybraných možností. Sú vnímané pozitívnejšie ako úspechy slovenských firiem v zahraničí, ktoré boli druhou najčastejšou voľbou respondentov a ako aj úspechy slovenských odborníkov vo svete, ktoré skončili na treťom mieste

V zahraničí v súčasnosti žije, študuje a pracuje viac ako 300.000 Slovákov vrátane vedcov, manažérov či umelcov, ktorí doma nenašli uplatnenie alebo vyhovujúce životné podmienky. Slovensko je tiež krajinou s najväčším počtom vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí.

• Do prieskumu sa zapojilo 4044 Slovákov žijúcich v 72 krajinách sveta.
• Najviac respondentov žije v Čechách (27%), Spojenom kráľovstve (13%) a v Nemecku (8%).
• Až 17% respondentov pochádza z Bratislavy a 10% z Košíc (2 najčastejšie odpovede)
• Viac ako polovica (69%) respondentov sú zamestnanci, 22% sú vysokoškolskí študenti a 3% sú momentálne nezamestnaní a neštudujúci. 6% respondentov sa neidentifikuje so žiadnou s uvedených kategórií.
• Viac ako 63% respondentov ukončilo vysokú školu na jednom zo stupňov, pričom pre 29% respondentov je stredná škola najvyšším stupňom vzdelania
• 48% respondentov je vo veku 26-35 rokov (24-30 = 39%; 18-23 = 16%; 30-40 = 38 %; 41+ = 11%)

zdroj:TASR,spap.leaf.sk