Štát chce tvoje úspory: Zisti, či sa slovenské dlhopisy naozaj oplatia (KOMENTÁR)

Slovenské štátne dlhopisy pre občanov sa na prvý pohľad tvária ako jednoduchý a výhodný produkt. Požičiaš štátu peniaze a štát ti ich po čase vráti aj s úrokom. Žiadne grafy, žiadne nervy, žiadne investičné a kryptomenové zázraky. Pre veľa ľudí je to atraktívne, lebo to pripomína sporenie, len s pevne daným výnosom.

V roku 2026 Ministerstvo financií SR a ARDAL opäť spúšťajú predaj dlhopisov pre ľudí. V ponuke sú dve emisie: Investor II so splatnosťou 2 roky a výnosom 2,7 % p. a., a Patriot II so splatnosťou 4 roky a výnosom 3 % p. a. Predaj má prebiehať od 2. do 20. marca 2026. Minimálna investícia je 1 000 eur a potom jej násobky. Celkový objem je nastavený na 200 miliónov eur na každý dlhopis s možnosťou navýšenia o ďalších 100 miliónov eur. Poďme sa teraz pozrieť na to, či je táto ponuka výhodná. 

Štátne dlhopisy pre ľudí

Minister financií Ladislav Kamenický zdôrazňuje, že ide o produkt určený „pre bežných ľudí“. Predaj je obmedzený na päť bánk, čo má znižovať riziko podvodov. Štát zároveň komunikuje, že výnosy majú byť bez daní a odvodov, čo znie ako jasný bonus.

A áno, pri porovnaní s niektorými tradičnými sporiacimi produktmi to môže znieť férovo, najmä pre človeka, ktorý nechce riešiť trhy. Lenže práve tu sa oplatí spomaliť a položiť si otázku, či „jednoduché“ a „bez dane a odvodov“ znamení aj „výhodné“.

Prečo je férové ľudí skôr odrádzať, ako presviedčať

Konštruktívna kritika sa nezačína strašením. Začína priznaním si reality. A realita je taká, že dlhopis s výnosom 2,7 % alebo 3 % ročne nie je žiadna výhra, najmä ak sa pozrieme na to, čo sa dialo v poslednom čase.

1) Inflácia vie vynulovať celý výnos aj bez toho, aby si to človek všimol

Najväčší problém konzervatívnych produktov je takzvaný reálny výnos. Papierovo zarobíš úrok, ale v obchode zistíš, že si kúpiš menej. Inflácia je tichý nepriateľ. Ak v roku 2025 bola vyššia, ako  sa predpokladalo, a výnosy ju nepokrývali, potom dlhopis síce nominálne zarobil, ale kúpna sila klesla. A to je presne ten typ sklamania, ktorý aktuálny štátny marketing nerád spomína.

Pri emisiách štátnych dlhopisov v roku 2026 je tiež zásadné, že úroky sú stále pomerne nízke. Nižšie, ako boli v predchádzajúcom roku. Ak inflácia opäť prekvapí a vyskočí nahor, scenár sa môže zopakovať. Na výšku inflácie sme upozorňovali už v minulom roku. Kto išiel podľa tohto odporúčania, neprerobil približne percento (rozdiel medzi výnosom a infláciou). A pri štyroch rokoch to bolí viac, lebo čas pracuje proti investorovi.

2) Riziko štátu nie je nulové, iba sa o ňom málo hovorí

Štát je pre mnohých ľudí symbolom istoty. Lenže aj štát je dlžníkom. Pri vývoji verejných financií sa dá rozumne povedať, že vnímané riziko Slovenska sa zvýšilo, a to aj bez dramatických titulkov. Nemusí ísť o „default“ v hollywoodskom štýle. Riziko môže mať jemnejšiu podobu. Vyššie náklady na financovanie, väčší tlak na dane, škrty, alebo aj horšie podmienky refinancovania dlhu. To všetko sú veci, ktoré sa do dôvery premietajú skôr, ako si ich bežný investor všimne.

Ak si teda niekto kupuje štátny dlhopis s pocitom, že tam „nič nehrozí“, je to omyl. A kupuje si skôr príbeh ako finančný fakt. Investori do dlhopisov v Grécku v roku 2012 museli „dobrovoľne“ odpísať viac ako polovicu výnosu, uvádza CEPR. 

Slováci investovanie často odkladajú, ideálna situácia však nikdy nenastane, tvrdí skúsený analytik

3) Výnos nemusí byť primeraný tomu, čo obetuješ

Dôležitá je aj príležitosť. Keď viažeš 1 000, 5 000 alebo 20 000 eur na niekoľko rokov, vzdávaš sa flexibility. Flexibilita má svoju cenu najmä v časoch, keď sa menia úroky, ceny aj rodinné rozpočty. Ak ti dlhopis ponúkne 3 % ročne, no na trhu existujú produkty s podobnou mierou rizika a s lepšou dostupnosťou peňazí, potom je otázka jednoduchá: prečo by si si vybral práve toto?

A ešte jedna vec. Štát komunikuje „výnos bez daní a odvodov“, čo je silná veta. Ale bez kontextu je to len polovica pravdy. Ak reálny výnos aj tak nevychádza, daňová výhoda už nezachraňuje podstatu. Napríklad: Ak bude inflácia 4 % a výnos z dlhopisu je stanovený na 3 %, investor prerobí 1 %. Ak by z toho ešte zaplatil daň, bola by to daň zo straty. 

Konštruktívny záver

Tieto dlhopisy môžu dávať zmysel človeku, ktorý má veľkú finančnú rezervu, nepotrebuje likviditu, chce extrémne jednoduchý produkt a je ochotný akceptovať, že reálne s veľkou pravdepodobnosťou prerobí, alebo nezarobí takmer nič (NBS predikuje infláciu 3,3 %, štát ponúka výnos maximálne 3 %). Pre niekoho je aj to psychologicky hodnotné. Pokoj má tiež svoju cenu.

Ak však riešiš budúce výdavky, máš napnutý rozpočet, alebo chceš, aby peniaze reálne porazili infláciu, potom je úplne legitímne tieto dlhopisy nekupovať. Najmä keď si uvedomíš tri veci naraz: inflácia vie výnos zmazať, riziko štátu nie je nulové, a úrok v emisii 2026 nie je taký vysoký, aby ťa za viazanosť férovo odmenil.

A máme tu ešte osobnú poznámku pre tých, ktorí argumentujú politicky. Ak si volil stranu súčasnej koalície alebo s ňou sympatizuješ, nie je to dôvod na kúpu štátnych dlhopisov. Šport a politika sa nemajú miešať. A politika a osobnými financiami už vôbec nie. 

Poznámka: Toto je všeobecný informačný text, nie individuálne investičné poradenstvo. Pri väčších sumách sa oplatí prebrať rozhodnutie s nezávislým odborníkom a porovnať alternatívy podľa konkrétnej situácie.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska