Študent uspel na súde so sťažnosťou na prednášky. V čom mu dali za pravdu?

Na univerzite v Mannheime sa na niektorých predmetoch stále vyžaduje stopercentná povinná účasť. Aj keď v skutočnosti o miere absencií rozhodovali vyučujúci. Podľa súdu boli však študijné pravidlá príliš vágne a univerzita ich musí prepracovať. Na začiatku celej kauzy bol 21-ročný študent bakalárskeho odboru politológia, ktorému sa nepáčilo, že nie sú študenti pripustení kvôli absencii ku skúškam.

S podporou študentskej rady podal na univerzitu žalobu pre porušovanie študentských a pracovných slobôd. Súd potvrdil právny názor generálneho študentského výboru (AStA) Mannheimskej univerzity, že súčasné pravidlá účasti sú neúčinné. AStA finančne podporila súdne konanie v mene študentského parlamentu. Univerzita mení pravidlá, a to k vzájomnej spokojnosti ako učiteľov, tak študentov.

Súd rozhodol

Súd rozhodol, že študijné pravidlá pre bakalársky stupeň, ktoré nastavila univerzita, sú neplatné. Nemecká univerzita musí pravidlá prepracovať, aby boli jasne nastavené. „Princíp istoty vyžaduje, aby univerzita vytvorila pravidlá takým spôsobom, aby spĺňali požiadavky právneho poriadku zrozumiteľnosti a zákonnosti. Štandardy by mali byť formulované takým spôsobom, aby príslušné osoby poznali právnu situáciu a súdy by boli schopné kontrolovať uplatňovanie daného pravidla,“  je uvedené v rozsudku súdu.

„Pre nás je tento verdikt veľký úspech,“ hovorí Elena Klafsky, zástupkyňa AStA Univerzity v Mannheime na súdnom konaní. Študent S. Fuhrmann, ktorý súdny spor inicioval, bol z rozhodnutia súdu potešený, aj keď ako tvrdí, jeho to už nijako nezasiahne: „Rozhodnutie súdu už nevyužijem, pretože som takmer na konci štúdia. Som však veľmi rád, že nasledujúca generácia študentov nebude vystavená povinnej dochádzke a budú menej závislí od dobrej vôle jednotlivých lektorov“

Chodiť alebo nechodiť na prednášky?

Rozsudok opäť rozvíril debatu o povinnej účasti študentov na výučbe aj v ďalších spolkových krajinách. Celý rad nemeckých univerzít má totiž študijné pravidlá formulovaná podobne ako tomu bolo v Mannheime. Je správne, aby školy nútili svojich študentov chodiť na prednášky? Alebo sa majú študenti sami postarať, aby záverečné skúšky zvládli?

Na konci roka 2014 novelizovala vtedajší ministerka pre vedu Severného Porýnia-Vestfálska, Svenja Schulze (SPD), zákon o vysokých školách a v podstate zrušila kontrolu dochádzky na prednáškach a seminároch. Zástupcovia študentských spolkov rozhodnutie vítali, pretože nezaťažovalo študujúcich, ktorí sa napríklad starali o príbuzných, boli chorí alebo si museli na štúdium sami zarábať. Ministerka Schulze taktiež oznámila: „Študenti sú dospelí, ktorí vedia rozhodnúť, čo je pre nich dobré.“ Súčasná politická reprezentácia oznámila, že chce novelu zrušiť. Vláda sa zmenila a nová ministerka avizovala celkovú zmenu v zákone.

Dochádzka zlepšuje priemer

Hovorca univerzity v Hamburgu, Rolf Schulmeister, predstavil v roku 2015 analýzu 298 štúdií z 25 krajín sveta počas niekoľkých desaťročí. Schulmeisterov záver znel: „Existuje jasná súvislosť medzi prítomnosťou študentov v kurzoch a ich akademickým úspechom. V závislosti od štúdie stačia tri vynechané prednášky na to, aby ich priemer výrazne klesol“

Aj študenti na Slovensku sa rozhodujú či prednášky potrebujú. Prednášky niektorých profesorov podľa nich nemajú pridanú hodnotu, pretože len odrecitujú to, čo sa píše v skriptách. Iní sa zas snažia problematiku vysvetliť ľudskou rečou. Na väčšine vysokých škôl sú prednášky oficiálne povinné (praktické cvičenia sú stopercentne povinné), ale reálnu dochádzku nik nerieši.

Niektoré štúdie dokazujú, že na zlepšenie pravidelnej dochádzky stačí o tejto téme hovoriť a prítomnosť študentov len bez sankcií sledovať. Tiež mníchovský profesor sociológie Armin Nassehi hovorí, že nezáleží, čo sa píše v študijných pravidlách, študenti chodiť nemusia, ale potom si za svoje zlé výsledky môžu sami.

Zdroj: sueddeutsche.de, asta.uni-mannheim.de, jura-online.de