Sú známe najobľúbenejšie ostrovy sveta. Medzi Slovákmi je jeden jasný favorit

Pláže ako zo sna, malebné dedinky, vycibrená kuchyňa a pomaly plynúci čas robí z ostrovných destinácií tie najvyhľadávanejšie prázdninové ciele. Nič na tom nezmenila ani pandémia, ktorá už druhýkrát ovplyvnila cestovanie počas letných prázdnin.

Práve naopak, popularita ostrovov v týchto časoch vzrástla. Zo stovky najčastejšie rezervovaných destinácií v roku 2021 tvoria ostrovné štáty približne 20 %, čo predstavuje medziročný nárast o 6 % v porovnaní s rokom 2020.

Podľa globálnych dát spoločnosti Kiwi.com sa na samotnom vrchole rebríčka najobľúbenejších ostrovov nachádza Malorka, rovnako ako v rokoch 2018, 2019 a 2020. Baleársky ostrov bol tento rok tiež najvyhľadávanejším zo všetkých ostrovov, travel-tech spoločnosť doteraz zaregistrovalo celosvetovo viac než 300 miliónov vyhľadávaní destinácie Palma de Mallorca.

Priemerná doba pobytu na Malorke počas leta je od 4 do 6 dní, návštevníci za cestu do tejto destinácie priemerne minú 215 eur a letenku si rezervujú tri týždne až dva mesiace pred odletom. Medzi najčastejších návštevníkov Baleárskych ostrovov patria Nemci, Česi, Španieli, Angličania a Francúzi.

Cestovatelia ďalej vyhľadávali cesty na Sicíliu, Santorini a Maltu. V top dvadsiatke vyhľadávaných ostrovov vyčnievajú ešte Kréta a Rodos v Grécku a Cyprus.

zdroj: Pexels.com

Zo španielskych ostrovov sa okrem Malorky tešia popularite Ibiza a Tenerife. Ibiza sa v rokoch 2018 a 2019 umiestnila na druhom mieste, v roku 2020 na treťom mieste a tento rok spadla na desiatu priečku v rebríčku obľúbenosti.

Medzi slovenskými cestovateľmi je zatiaľ najpopulárnejšia Sardínia, nasleduje Korfu a Cyprus. Na štvrtom mieste sa umiestnila Malorka a top päticu uzatvára Malta.

zdroj: Pexels.com

„Obľúbenosť ostrovov medzi slovenskými cestovateľmi je už roky rovnaká. Slováci radi cestujú na Sardíniu, Korfu, Cyprus, Maltu a Malorku, avšak toto poradie sa môže meniť. Napríklad ešte pred vypuknutím pandémie bola Malta v rokoch 2018 a 2019 na prvom mieste,“ uviedla Eliška Řezníček Dočkalová, riaditeľka Customer Experience v Kiwi.com.

zdroj: Pexels.com/Kassis

„Ostrovy v Stredomorí boli medzi cestovateľmi zo Slovenska vždy obľúbené, ale pandémia a komplikácie, ktoré s ňou súvisia, spôsobili, že záujem o tieto destinácie ešte viac vzrástol. Za zvýšený záujem vďačia predovšetkým svojej geografickej polohe, ktorá umožňuje rýchlo reagovať na meniacu sa situáciu. Mnoho cestujúcich dnes uprednostňuje lety na kratšie vzdialenosti,“ objasňuje Dočkalová.

Extrémne horúčavy v obľúbených destináciách

Ak sa na letnú dovolenku ešte len chystáš, je dobré mať na pamäti varovanie odborníkov, podľa ktorých má južné Taliansko čoskoro zasiahnuť vlna extrémnych horúčav. Ide najmä o spomínanú Sicíliu ale aj Sardíniu. Nadpriemerne vysokým teplotám sa nevyhne ani Grécko, Albánsko, Severné Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko či Turecko. Teploty sa tu môžu vyšplhať až na 40-45 stupňov Celzia. V Turecku pritom hrozia horúčavy až do 50 stupňov Celzia.

Meteorológovia zatiaľ nevedia odhadnúť, ako ďaleko na sever sa vlna horúčav dostane a či postihne aj Chorvátsko a Maďarsko. Teplotný rekord z 10. júla 1977 by mohol byť prekonaný napríklad v gréckej metropole Atény. Zaznamenali tam vtedy 48 stupňov Celzia, čo je dosiaľ najvyššia nameraná teplota v Európe.

Ako priblížila pre spravodajský portál Novinky.cz meteorologička Dagmar Honsová, do uvedených oblastí má doraziť i vietor nazývaný jugo, ktorý so sebou prinesie okrem horúceho vzduchu aj „veľké množstvo piesku a prachu zo Sahary“.

zdroj: TASR/AP/LaPresse

„Je teda možné, že sa tam vytvorí akási prachová clona, ktorá slnečné lúče neprepustí a teploty sa k 50 stupňom nedostanú,“ povedala. Extrémne horúce dni by mali trvať približne týždeň, neskôr totiž začne do uvedených oblastí prúdiť chladnejší vzduch zo severu.

Nebezpečné sú horúčavy nielen z hľadiska zdravia, ale aj pre riziko vzniku lesných požiarov. Už teraz zaevidovali na juhu Európy 2,5-krát viac požiarov, než je ich priemerný počet. Zvyčajne do konca júla vypukne 419 požiarov, avšak tento rok ich už je vyše 1000.

zdroj: Facebook/Meteo Buzau Original

Požiare už pred niekoľkými dňami zasiahli Sardíniu, oheň tu zdevastoval 20 000 hektárov lesa, poškodených je aj niekoľko budov. Stovky ľudí muselo opustiť svoje domovy. Podľa denníka La Republica dosahujú škody stovky miliónov eur.

Sardínsky prezident Christian Solinas označil požiare v turistickom raji za „nevídanú katastrofu“, no oheň je už pod kontrolou. „Desaťtisíc hektárov vegetácie je zničených, zhoreli firmy a domy, zahynul dobytok,“ napísal vo vyhlásení.