Švéd­sko dosiah­lo úro­veň recyk­lá­cie, kedy nestí­ha odpa­dom!

Alexandra Dulaková / 30. októbra 2015 / Lifehacking

Od škan­di­náv­sky­ch kra­jín sa máme čo učiť, čo pla­tí naj­mä pre obasť eko­ló­gie a udr­ža­teľ­né­ho spô­so­bu verej­né­ho živo­ta. Aj keď odpad­kov sa cel­kom zba­viť nedo­ká­žu, vedia ich efek­tív­ne zužit­ko­vať. Švéd­sky prog­ram Was­te-to-ener­gy odpad spra­cu­vá­va pro­stred­níc­tvom kre­má­cie, kto­rá násled­ne mno­hé domác­nos­ti záso­bu­je ener­gi­ou.

 

Odpad síce celkom eliminovať nevedia, no ekologickí Švédi sa jeho množstvá snažia aspoň radikálne znížiť. Ako sami tvrdia, kľúčom k efektívnej recyklácii odpadu je najmä jeho separovanie. V tejto oblasti sú pred nami - a aj pred mnohými inými krajinami - naozaj o svetelné míle popredu. Švédsko totiž recykluje až 99% svojho odpadu. Pre porovnanie, na Slovnensku to bolo minulý rok iba 31%. A to, čo separujú, potom nekončí na hromadných skládkach, ale naopak si to nájde cetsu späť do švédskych domácností. Pritom ich metóda spracovania odpadu nepredstavuje nič revolučné - a síce teplotné spracovanie podobné kremácii, ktoré masu separovaného odpadu premení v popol, dymový plyn a najmä - v tepelnú energiu. Z tej sa neskôr stane palivo pre takmer milión švédskych domácností.

 

 

Program Waste-to-energy (WTE) má v krajine až 32 pobočiek, kde spracováva nielen odpad zo Švédska, ale aj ďalšie tony importované z Anglicka, Írska, Talianska, či dokonca Nórska. Švédi sú v tomto smere totiž až takí efektívni, že im ostáva priestor aj pre odpad z iných krajín a emisné hodnoty, ktoré pri procese WTE recyklácie využívajú, dosahujú len polovicu z hodnoty povolenej zákonom. Konkrétne čísla hovoria samy za seba - tri tony bežného odpadu sa v energetickej rovine rovnajú jednej tone vykurovacieho oleja. Toto množstvo energie dokáže vykúriť takmer milión domácností a štvrť milióna domácností funguje výlučne na nej.

 

Iste, predísť odpadovým skládkam nedokáže ani táto krajina, aj keď má, zdá sa, patent na ekológiu. Zo 461 kíl odpadu, ktoré ročne vyprodukuje každý Švéd, skončí na skládkach v prírode len jedno percento. Konkrétne sú to predmety ako baterky, žiarovky, či elektronika, ktoré sa z bezpečnostných a ekologických dôvodov spáliť nedajú. A aj keď sa nájdu kritici kremácie, jej zástanci naopak tvrdia, že metán a iné skleníkové plyny, ktoré zo skládok unikajú, sú pre naše životné prostredie ďaleko škodlivejšie ako vedľajšie produkty kremácie. Nehovoriac o nákladoch a energiách, ktoré sa minú pri prevoze odpadu na skládky. Okrem toho, ak by sa odpad využitý pri kremácii jednoducho vyhodil na skládke, vyšiel by úplne navnivoč. Energiu, ktorá sa z neho dá získať, by si Švédi museli hľadať inde - niekde, kde by jej nadobudnutie bolo oveľa náročnejšie, nákladnejšie a škodlivejšie.

 

 

Zdá sa teda, že touto formou zabíjajú nie dve muchy, ale hneď celé hejno jedinou ranou. Netaja sa však ani tým, že by prirodzene bolo oveľa lepšie vzniku odpadu celkom predísť. To však chce čas - a zatiaľ efektívne poslúži aj kremácia. 

 

Zdroj: In Habitat   

Pridať komentár (0)