Syndróm imposter: Trpia ním mnohí, no nevedia o tom. Nevieš prijať pochvalu a tváriš sa, že sa ťa nič netýka

  • Čo je to syndróm impostera?
  • S psychológom sme sa rozprávali o tom, ako riešiť tento syndróm
Nevieš prijať pochvalu a tváriš, že sa ťa nič netýka? Je možné, že trpíš syndrómom imposter
Pixabay/Anna Koldunova
  • Čo je to syndróm impostera?
  • S psychológom sme sa rozprávali o tom, ako riešiť tento syndróm

Nie som na túto prácu dosť dobrý. Mal som iba šťastie. Nezaslúžim si byť na tejto škole. Povedomé? Možno trpíš ťažko odhaliteľným syndrómom imposter.

Človek, ktorí trpí imposter syndrómom, alebo syndrómom podvodníka, negatívne hodnotí seba alebo svoje okolie a častokrát je presvedčený, že úspech v práci či v škole získal neprávom.

Podľa psychológa Róberta Krauseho máme možnosť vnímať u jednotlivcov označovaných ako „imposteri“ významne skreslený obraz o sebe samom a to v rôznych doménach.

„Na jednej strane ide o skreslené vnímanie seba samého v oblasti dosahovania vlastných cieľov, kedy má jednotlivec veľký problém z užívania si radosti a prijatia uznania za vykonanú prácu, pričom sa zo spätnej väzby neteší, nakoľko je presvedčený, že to bola buď iba náhoda a preto to nepripisuje svojim spôsobilostiam, ale externým faktorom, pričom sa cíti ako podvodník,“ vyjadril sa pre Startitup Krause.

Preto to nepripisuje svojim spôsobilostiam, ale externým faktorom. Tým pádom sa cíti ako podvodník. 

Necíti sa na to

Na druhej strane registrujeme, že jednotlivci s imposter syndrómom skreslene a vo väčšine negatívne vnímajú nielen svoje schopnosti a pozorovania druhých ľudí, ale sú o tom doslova presvedčení, že sa napr. na danú pracovnú pozíciu dostali neprávom, dokonca, že na ňu nespĺňajú kritériá, alebo že prijatie na štúdium bolo zmanipulované a preto sa tam dostali.

Imposter
zdroj: Unsplash/Dylan Gillis

Inými slovami, ľudia s imposter syndrómom skreslene vnímajú vonkajšiu aj vnútornú realitu. „Pri konfrontácii s objektívnymi ukazovateľmi však majú problém zmeniť stanovisko a trvajú na svojej percepcii, ktorá však obsahuje množstvo skreslení. Za uvedeným syndrómom môže byť potenciálne skrytá nadmerná aktivácia Anteriórneho cingulárneho kortexu, ktorý reguluje presúvanie myšlienok a lipnutie na negatívnych presvedčeniach,“ vysvetľuje Krause.

V pracovnej oblasti môže ísť o znížený výkon, ale aj stratu záujmu nadväzovať nové vzťahy a investovať čas a pozornosť do prehlbovania aktuálnych vzťahov. 

Trpím syndrómom?

Syndróm je ťažko rozpoznateľný. Ak je ti však známy nejaký z príznakov, ktorý popisujeme nižšie, môže sa u teba tento syndróm vyskytovať. Samozrejme, diagnóza sa nedá vyčítať na internete, preto je nutné navštíviť odbornú pomoc, pokiaľ máš pocit, že týmto syndrómom trpíš:

  • Pochybovanie o sebe
  • Neschopnosť reálne zhodnotiť svoje schopnosti či neschopnosti
  • Priradenie vlastného úspechu vonkajším faktorom
  • Strach z nesplnených očakávaní
  • Sabotovanie vlastného úspechu 

Uznať si takýto syndróm je tou najťažšou časťou. Mnoho ľudí verí, že stať sa hrdým a dôležitým pre seba stačí, no nemusí to tak byť. Ak si sa našiel v nejakom bode obráť sa na svojich rodičov, kamarátov, či kolegov a využi ich spätnú väzbu na osobný rozvoj. Získanie iného uhla pohľadu ti pomôže osviežiť tvoje vlastné poznatky o sebe. Ich poznatky môžeš využiť na inventarizáciu svojich silných a slabých stránok.

Začni jednou zo svojich slabostí. Analyzuj ju a zisti, či je to niečo, čo môžeš zmeniť. Napríklad, ak tvojou slabou stránkou je prokrastinácia, ale naopak silnou je, že sa zameriavaš na detaily, porozmýšľaj ako vieš spojiť zručnosť týchto dvoch vlastností tak, že nakoniec prokrastinácia už nebude tvoj problém. 

imposter
zdroj: Unsplash/Magnet.me

Pamätaj, že tvoje chyby sú tvojou súčasťou a nemal by si sa za ne hanbiť. 

„Ide najmä o významne skreslené vnímanie seba samého v negatívnom slova zmysle, popieranie vlastných úspechov, ktoré sú objektívne overiteľné, prítomnosť strachu, úzkosti a často pocitov viny z vykonanej práce, ktorá si zaslúžila aj externé ocenenie, ale najmä neadekvátne pocity a myšlienky ohľadne voči sebe, ale aj druhým ľuďom bez dostatočnej objektívnej reflexie skutočného stavu s pocitom vnútorného podvodu seba, či druhých ľudí. Môžu byť prítomné aj pocity sklamania, smútku, výčitiek a hnevu na seba samého,“ dodáva Krause.

Pochybuješ o sebe?

Nachádza sa človek v mojom okolí s týmto syndrómom?

Ak pracuješ vo väčšom tíme ľudí, syndróm nemusí negatívne vplývať len na tých, ktorí ho prežívajú. Pokiaľ si na vyššej pracovnej pozícií, oplatí sa dávať pozor na členov tímu, ktorí bojujú s pocitmi nedostatočnosti. Je pravdepodobné, že budú mať problém s pochvalami dobre vykonanej práce či iného úspechu.

Ďalším príznakom je porovnávanie sa s ostatnými členmi tímu. Môžu dokonca otvorene vyjadrovať obavy zo zlyhania alebo neschopnosti.

Vykrikovanie vulgarizmov, či mykanie hlavou. Nie je to znak nevychovanosti, ale Tourettov syndróm

Genetická záležitosť alebo psychická porucha?

Aj keď syndróm impostera nie je rozpoznanou poruchou v Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch (DSM-5), nie je to neobvyklé. Odhaduje sa, že 70% ľudí zažije v živote aspoň jednu epizódu tohto javu.

„Ak sa pozrieme na uvedený syndróm klinickou optikou, vnímame, že často sú jednotlivé príznaky skôr sekundárnymi ukazovateľmi naviazanými na potenciálne prítomnú primárnu príčinu skresleného vnímania seba samého, akou môže byť napr. úzkostlivosť jednotlivca, prítomnosť depresívnej nálady, či iných emočných porúch a porúch vnímania seba samého, ale aj problémy v rovine vlastného sebahodnotenia, či perfekcionistického naladenia,“ tvrdí psychológ.

Už dlho sa predpokladá, že syndróm imposter postihuje viac ženy ako mužov. Avšak nové výskumy naznačujú, že za určitých okolností muži trpiaci syndrómom, môžu mať ťažší priebeh s úzkosťou. V tej istej štúdií preukázali ženy väčšiu odolnosť a pozitívny priebeh.

Nové štúdie

The New York Times v polovici januára zverejnili štúdiu, ktorá bola zameraná na študentov. Pýtali sa rôznych študentov na školách či majú niekedy pocit, že nie sú dosť dobrí a nezapadajú do spoločnosti.

Niektorí zdieľali, ako sa snažia uveriť, že si naozaj zaslúžia svoje úspechy. Iní spochybnili syndróm podvodníka.

VEĽKÉ ZISTENIE: Nie sú to povery. Vedci potvrdili, že na nás Mesiac vplýva viac, ako sme si mysleli

Zdá sa, že neustále prežívam syndróm imposter. Patrím do rady miestnej samosprávy a zastávam vedúce pozície študentov, ale nie som si istý, či k nim „patrím“ alebo, či im môžem prispieť čímkoľvek produktívnym. Stále to cítim. Tieto pocity prekonávam tým, že sa dobre vyplačem, mentálne sa snažím korigovať svoje myšlienky tak, aby som sa sústredil na to dobré. Väčšinou sa obklopím občerstvením a vrúcnym objatím od blízkych,“ vraví študent Jayden, Atrisco Heratige.

Imposterov syndróm je pocit nedostatočnosti alebo zníženia vlastnej hodnoty napriek extrémnym úspechom. To môže spôsobiť depresiu, úzkosť a niektoré ďalšie psychicky ponižujúce podmienky. Nafúknuté ego alebo komplex nadradenosti nastáva vtedy, keď sa ľudia považujú za nadradených nad ostatnými, hoci majú menej vedomostí ako ostatní.

To sa nazýva Dunningov-Krugerov efekt, kognitívne vychýlenie, pri ktorom sa ľudia s nižším intelektom v danej situácií cítia byť lepšími a nadradenými. Na druhej strane ľudia, ktorí sú v tej danej situácií veľmi dobrí sa považujú za nedostačujúcich. To znamená, že syndróm podvodníka nie je možné použiť na boj proti komplexu nadradenosti, aj keby mohol byť, bol by to extrémne zmenšujúci sa cyklus, ktorý by v závislosti od osoby stále spôsoboval osídlenie človeka, pretože si myslí, že nemôže byť lepším,“ tvrdí študentka Julia R. Masterman, Thierno B.

Podľa psychológa je dôležitá správna diagnostika a určenie primárnej príčiny, ktorá sa často sekundárne prejavuje aj v pozorovateľnej rovine. Je významné vyhľadať odborníka – psychológa, psychiatra a následne nastaviť adekvátny plán liečby reflektujúci odborné posudky a často aj terapeutické intervencie.

Zdroje: verywellmind.com, mindtools.com, The New York Times , forbes.com

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech