Tina Minor: Príbeh umelkyne, ktorá sa nebojí ísť za svojim snom

  • Tina Minorová je slovenská ilustrátorka, ktorá spolupracovala na viacerých projektoch, môžeš si pamätať napríklad Becherateliér
  • Dlho sa bránila digitálnemu ilustrovaniu, teraz sa rozhodla dať mu šancu a začína ho prepájať s ručnou kresbou
  • Prečítaj si príbeh copywriterky, ktorá sa nebála ísť si za svojím snom
titulka-minorova
Tina Minorová
  • Tina Minorová je slovenská ilustrátorka, ktorá spolupracovala na viacerých projektoch, môžeš si pamätať napríklad Becherateliér
  • Dlho sa bránila digitálnemu ilustrovaniu, teraz sa rozhodla dať mu šancu a začína ho prepájať s ručnou kresbou
  • Prečítaj si príbeh copywriterky, ktorá sa nebála ísť si za svojím snom

Ako hodnotíš spolupráce s reklamnými agentúrami? Pracovala si napríklad na projekte Becher ateliér, v čom bola táto spolupráca náročná?

Mám rada tento druh spolupráce. Vždy ma to na chvíľu vytiahne z komfortnej zóny, v ktorej si maľujem čo chcem a ako chcem. Každá jedna spolupráca s reklamnou agentúrou mi dala veľmi veľa. Nevnímam to ako čosi náročné, skôr ako príležitosť naučiť sa niečo nové. A posunúť svoju tvorbu smerom, ktorým by som sa inak asi nevybrala.

Kedysi si skúšala aj prácu copywriterky v reklamnej agentúre, ako sa z teba stala ilustrátorka?

Umenie som musela ľúbiť od prvej sekundy, ako som sa ocitla na svete. Istý čas som kreslenie považovala „len“ za svoje hobby, príjemnú záľubu. Až neskôr som si uvedomila, že práve to, čo robíme najradšej, aktivita, ku ktorej prirodzene inklinujeme, je naším povolaním. V tom je aj rozdiel medzi robotou, ktorú vykonávame bez duše ako roboti a povolaním, na ktoré sme povolaní svojimi prirodzenými danosťami.

Keďže si skúšala viacero prác, skús našim čitateľom poradiť, čo robiť, ak sú práve v podobnej situácii. Teda menia prácu a stále nie sú s tou aktuálnou spokojní.  

Ak je človek v nejakej situácii nespokojný, treba hľadať príčinu. Mnohí z nás ostávajú v nevyhovujúcej práci len zo strachu. Bojíme sa, že stratíme pravidelný príjem, že si nenájdeme inú prácu, že odchodom potvrdíme svoju neschopnosť zvládnuť problémy. Mnohí lipneme na klamlivom pocite bezpečia. Viem to, lebo som fungovala rovnako. Opak je ale pravdou. Život je živý, večne premenlivý a istoty neexistujú. Donekonečna si prehrávame minulosť, strachujeme sa o budúcnosť a zabúdame žiť teraz – v prítomnosti. Je podľa mňa veľmi dôležité počúvať svoj vnútorný hlas. Ak nám totiž neprestajne našepkáva, že nás práca, ktorú robíme nebaví, je veľká pravdepodobnosť, že niekde inde už na nás čaká nová príležitosť.

Ako sa stane z koníčka niečo, čím sa dokážeš uživiť? Čo všetko pre to treba urobiť? 

Základom je viera. Treba naozaj veriť, že to o čom snívame, sa raz stane našou realitou. Dôležité je tiež dávať svojmu „snu“ pozornosť. Venovať mu energiu a čas. A to každý jeden deň. Ak sa chceme stať napríklad slávnym kuchárom, ťažko raz budeme šéfovať michelinskej kuchyni, keď sa nám v tej našej nechce pripraviť ani praženica.

Ako sa buduje identita a značka umelca? Je takýto marketing niečím špecifický?

Bolo obdobie, keď som sa tvorbu snažila uchopiť marketingovo. Vymýšľala som ako sa moja značka bude volať, ako bude vyzerať jej logo, čo konkrétne chcem trhu ponúknuť. Neskôr som pochopila, že toto nie je moja cesta. Vykašľala som sa preto na celý marketing, pozornosť som zamerala na ilustrovanie a spontánnu réžiu vecí. No a zvyšok už poznáte.     

Mnohí umelci majú problém s nájdením si svojho vlastného štýlu. Ako to bolo u teba, kedy si vedela, že toto je ono?

Ono je to asi prirodzený proces, že najprv kopírujeme to, čo sa nám páči, kým si vycibríme vlastný štýl. Platí staré známe „Fake it, till you make it“. Na začiatku som kreslila motívy, ktoré som niekde videla a ktoré mi ostali ležať v hlave. Páčili sa mi určité schémy vizuálneho myslenia a tak som si ich podvedome prenášala do svojich kresieb. Časom som si vytvorila svoje vlastné a to bol začiatok niečoho, čo môžeme nazvať „mojím štýlom“. 

Čo by si mladým kreatívcom odporučila, ak sa práve hľadajú a sú zúfalí, že nevedia nájsť svoj vlastný štýl?

Aby sa nesústredili na hľadanie štýlu, ale na to, čo ich na maľovaní skutočne baví. 

Aké sú tvoje ciele, či už v maľovaní alebo vo svojom kariérnom živote?

Mám jeden cieľ, ktorý sa nikdy nemení a to byť spokojná s tým čo robím. V práci aj v živote. Všetko ostatné je efemérne. 

Čo je tvoj kreatívny pohon, tvoja múza? 

Inšpiruje ma svet, ktorý sa hýbe okolo mňa. Obrazy, vizuálne spomienky a predstavy, ktoré si z neho počas dňa zozbieram a ktoré mi nejakým zázrakom ostanú v hlave. 

Odporuč nám instagramové profily, slovenské aj zahraničné, ktoré sa rozhodne oplatí sledovať.

Mám rada @katerina_kynclova, @atelier_la_fermette, @accidentallywesanderson, z dizajnérskych @dezeen. Veľmi som si obľúbila @diego_cusano, @tomhaugomat, a naposledy ma pobavil @mr_bingstagram. 

V poslednej dobe si môžeme všimnúť viacero spoluprác s tvojím rukopisom. Podľa čoho si vyberáš spolupráce?

Spolupráca ma musí niečím nadchnúť. Ideou, prínosom pre spoločnosť, ľuďmi, ktorí sú do nej zapojení. Problém nastáva, keď ma v krátkom čase nadchne príliš veľa vecí a ja potom neviem čo skôr. To sa mi stáva veľmi často.

Aké všetky zákazky ťa vlastne živia? Maľuješ ľuďom obrazy do obývačky alebo sú to hlavne spolupráce? 

Živí ma rozmanité „puzzle“ zákaziek, od komerčných spoluprác až po objednávky do súkromných zbierok. Väčšinou ide o ilustrácie alebo obrazy na plátno, preto ma vždy poteší, keď sa mi do rúk dostane niečo, čo oživí môj repertoár. Naposledy to bola kresba na tenisky, ponuka maľovať na drevené hračky a najbližšie ma čaká dizajn motorkárskej helmy. 

Veľkým problémom u umelcov je, že sa často podhodnotia. Ako by si mal podľa teba umelec určovať cenu svojej práce?

Cena je veľmi subjektívna a citlivá záležitosť. Ku každému obrazu si počas tvorby vytvorím iný vzťah, za každým je iný príbeh. Preto sa mi niekedy ťažko určuje cena len na základe rozmeru alebo náročnosti techniky. Podľa reakcie klientov však vidím, nakoľko sa im moja práca páči a nakoľko len kalkulujú. Mala som zákazníka, ktorý niekoľko týždňov zjednával cenu a obraz si nakoniec nekúpil. Iný mi zasa za maľbu zaplatil viac, lebo cítil, že má preňho vyššiu hodnotu.

Čo si myslíš, že by si robila, ak by si nebola práve umelkyňa alebo ilustrátorka? 

Asi by som si musela vymyslieť nové povolanie. Páčilo by sa mi byť napríklad Sadičkou lesných stromov alebo Vedkyňou, ktorá by skúmala tajné životy mačiek. 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá