„Pre Boha! Šibe ti? Veď to tam sa tak sekali a zabíjali,“ reagujú vždy ľudia, keď im poviem, že idem do Rwandy. Nečudujem sa. Aj človek, ktorý sa o Afriku nijako nezaujíma, si vie meno „Rwanda“ spojiť s hroznými vecami, ktoré sa tam ešte nedávno diali. Dokonca, aj krčmárka v našej malinkej dedinskej krčme. A to už je myslím čo povedať.

No dnešná Rwanda je naozaj úplne iná než tá, ktorú poznáme z filmu Hotel Rwanda a aká bola v 90. rokoch. Krajina urobila neuveriteľný pokrok v mnohých smeroch a stala sa doslova príkladom pre celú Afriku i svet. Ekonomické úspechy, boj s korupciou, zdravotná starostlivosť, či väčšinové zastúpenie žien v parlamente sú skutočne obdivuhodné, na Afriku obzvlášť.

No hlavne, čo krajina dokázala a čo azda nik neveril, spojiť ľudí a dve kasty, ktoré si vzájomne vyvraždili rodiny a naháňali sa mačetami. 7. apríla uplynulo presne 27 rokov od momentu, kedy v tejto krajine začala jedna z najbrutálnejších genocíd a občianskych vojen, akú si svet pamätá. Toto je smutný i zároveň neuveriteľný „success“ príbeh srdca Afriky, ako Rwandu všetci prezývajú.

Jedna z najbrutálnejších genocíd sveta

V krajine žijú dva národy. Aj keď možno už presnejšie, ako sa i v niektorých knihách uvádza, by bolo povedať dve kasty – Hutuovia a Tutsiovia. Hutuovia tvoria jasnú väčšinu obyvateľstva, až 85%. No boli to práve menšinoví Tutsiovia, ktorí tu predtým mali jasné privilégia, vlastnili pozemky, dobytok a vládli krajine. Hutuovia boli tí chudobní a akoby odstrčení.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Čítaj ďalej po zakúpení predplatného

Kúpiť predplatné

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)