Toto je jedna z najkurióznejších pamiatok na Slovensku. Ľudia z nej utekali vystrašení, opradená je mnohými záhadami

Strach je jednou z najsilnejších emócií. Niektorí sa boja radi, iní sa všetkým hrôzostrašným veciam vyhýbajú na kilometre.

Svoje by o strašidelných zážitkoch pravdepodobne vedeli rozprávať aj návštevníci Katovho domu v Trenčíne. Práve v jeho priestoroch vraj v minulosti malo strašiť.

Nijaký boháč

Na prvý pohľad by náhodnému okoloidúcemu na budove neprišlo nič záhadné. Obyvateľom, ktorí tu v minulosti žili, však stavba určite naháňala poriadny strach. Trenčín sa svojej webovej stránke uvádza, že budova bola podľa niektorých prameňov v 16. až 17. storočí domovom mestského kata.

Ten mal bez milosti popravovať previnilcov za všetky zločiny. Podľa iných zdrojov zas možno tvrdiť, že na konci 19. storočia v tomto dome býval mestský dráb a v priestoroch bolo zriadené väzenie. Nech už je tomu tak či onak, s budovou sa pravdepodobne nespája nič príjemné.

Povesťami opradený dom stojí v historickej uličke, ktorej romantickú atmosféru nekazí takmer nič. Teda až na samotnú budovu, v ktorej odsúdenci prežívali posledné chvíle života predtým, ako sa ocitli na popravisku.

Aj napriek tomu, že si miestny kat špinil ruky skutočne nepríjemnou prácou, dokumenty z archívu hovoria, že z práce veľmi nebohatol. Ako píše denník Pravda, z fondu magistrátu v Trenčíne sa zachoval záznam o príjmoch aj výdavkoch.

Kat si vyslúžil jednu stranu tohto dokumentu, pričom je známe, že v roku 1556 malo mesto pre kata robotu dohromady osemkrát. Za odvedenú prácu zväčša dostal od 25 do 50 denárov, takže o nijaké horibilné sumy sa nejednalo.

„Na eurá to asi neprepočítame, ale môžeme porovnávať, čo sa dalo za tú sumu kúpiť. V polovici 17. storočia to vystačilo na drobnú hydinu. Pre kata to však nebola hlavná pracovná činnosť, mal aj inú prácu. Navyše bol osobou, ktorou spoločnosť opovrhovala, pokladala ho za nečistého,“ cituje Pravda šéfa archívu.

Za aké zločiny sa ľudia ocitali pod katovými rukami, sa v dokumente neuvádza. Jediný záznam, ktorý hovorí o konkrétnom prípade, je ten spomínajúci previnilca, ktorý bol pribitý na kríž. Za prácu dostal kat 25 denárov.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Trenčianske múzeum v Trenčíne (@trencianske_muzeum)

Senzibilka utiekla preč

Aj napriek tomu, že sa v dokumente konkrétne prípady bližšie nešpecifikujú, šéf archívu pre Pravdu uviedol, že kat riešil prípady vrážd, znásilnenia aj cudzoložstva.

Tresty, ktoré si ľudia za podobné činy zaslúžili, boli rôzne. Počnúc sťatím mečom a lámaním v kolese, končiac spomínaným pribíjaním na kríž a mučením. O tom, kto sa do mučiarne dostal, rozhodoval richtár a Mestská rada, ktorí mali súdnu právomoc.

Práve nástroje, pomocou ktorých prichádzali o život úbohí obyvatelia, sú v priestoroch Katovho domu vystavované. Expozícia nepochybne lákala mnoho turistov, nakoľko bola zahalená rúškom tajomstva.

To sa však začalo postupne odkrývať. TASR v roku 2006 zverejnilo informáciu, v ktorej stálo, že v Katovom dome v Trenčíne, ktorý bol po rekonštrukcii sprístupnený verejnosti, sa vraj dejú záhadné veci. Podľa sprievodkyne Jitky Šišlíkovej sa z ničoho nič hýbali ťažké predmety a ozývalo sa čudné búchanie.

Hovorí sa totiž, že v priestoroch Katovho domu prišlo o život aj mnoho nevinných ľudí či ženy obvinené z čarodejníctva.

Denník SME opisuje, že zvláštne úkazy si ľudia všimli ešte v lete roku 2005. Keď bolo v priestoroch mučiarne približne 15 turistov, začala sa z ničoho nič húpať ťažká klada na mučenie, ktorá visela na stene. Mala lietať meter do boku a následne sa zastaviť.

„Klada sa z ničoho nič začala kývať a potom zrazu akoby uťalo – zostala stáť. Turisti boli z toho vyľakaní a všetci hneď išli von,“ cituje sprievodkyňu denník SME. Tá ďalej uvádza, že turisti boli od klady vzdialení približne tri metre, tým pádom ju nemali ako rozkývať.

Pre utešenie si určite mnohí opakovali, že sa jednalo o zlú zhodu náhod. Tá sa však zopakovala ešte niekoľkokrát. Či už len v prítomnosti sprievodkýň, alebo aj turistov. Okrem pohybu spomínaných objektov boli záhadou aj zvuky, ktoré sa domom šírili.

Sprievodkyňa Šišlíková pre denník SME uviedla, že v dome počuli buchot, akoby niečo spadlo. Aj napriek tomu, že všetko od hora po spodok prebehla, nič spadnuté nenašla. Sprievodkyňa tiež dodala, že priestory Katovho domu navštívil ako turista aj kňaz, ktorý povedal, že sa tam vyskytujú duše nevinných umučených ľudí. On podotkol, že by bolo vhodné priestory vysvätiť.

Situáciu o niečo ťažšie zvládala senzibilka z Prahy. Tá sa po vstupe hneď otočila a utiekla von.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Keram Akbuh (@keram_akbuh_loves_slovakia)

Duše nemali pokoja

Práve z dôvodu spomínaných úkazov bol na pomoc zavolaný kňaz. Portál Obnova uvádza, že vysvätenia domu sa podujal vtedajší dekan trenčianskej farnosti Milan Kupčík. Ten mal uviesť, že nakoľko sa v priestoroch zabíjalo, niektoré duše možno „nemali pokoja“.

Do dvoch týždňov po vysvätení sa situácia upokojila a veci sa prestali mimovoľne hýbať. Zvláštne úkazy v tom čase k pamiatke pritiahli ľudí z celého Slovenska aj z Čiech.

„Každého to zaujíma, každému to musíme vyrozprávať. Ľudia sú však sklamaní, že už sa to nehýbe a už aj frfľú, prečo sme volali pána farára, lebo oni chcú, aby tu strašilo,” cituje Šišlíkovú portál Obnova.

Dodala tiež, že už zažila aj prípady, keď ľudia ráno stáli pri Katovom dome a pýtali sa, o koľkej začne strašiť. Na svoju krutosť napokon doplatil aj samotný kat. Teraz.sk uvádza, že trenčiansky kat bol údajne napokon sám mučený a popravený. Dôvodom mal byť trest za vykrádanie kostolných pokladničiek.

zdroj: flickr/Casey Hugelfink

Kat zlatník

Aj napriek tomu, že sa ľudia katov báli a vyhýbali sa im na sto honov, na krvavé divadlo sa vždy prišli pozrieť. Na námestiach sa nachádzali takzvané praniere, kde sa odohrávala verejná potupa trestaného s cieľom pozbaviť ho cti.

Ako sme už uviedli, kati sa zväčša venovali aj iným, zväčša pomerne nevábnym činnostiam. Mali za úlohu odchytávanie túlavých zvierat či odpratávanie zdochlín a čistenie stoky.

Ako však čas plynul, zlepšovalo sa aj sociálne postavenie kata. Vďaka tomu sa mohli venovať aj ďalším remeslám. Teraz.sk poukazuje na prípady, kedy kat pracoval ako zlatník a predajca povrazov alebo dohliadal na neviestky v meste a poriadok v nevestincoch.

Okrem iného tiež mohol byť ľudovým liečiteľom. Keďže sa kati vyznali v anatómii človeka, dokázali liečiť rôzne zlomeniny alebo iné zranenia.

V tejto súvislosti je nutné spomenúť aj skutočne zaujímavé vedľajšie povolanie kováča. Ten plnil funkciu stredovekého zubára, pretože vlastnil kliešte. To už je však na inú debatu.