Tretina zemského povrchu sa stane neobývateľnou. Od katastrofy nás delí iba kúsok, tvrdia vedci

Horúčavy už nie sú ani zďaleka tým, čím bývali. Kým pred dvadsiatimi rokmi boli teploty nad 30 °C skôr výnimkou, dnes sú bežnou súčasťou letných mesiacov. Čoraz častejšie navyše sledujeme, ako ortuť teplomera prekračuje hranicu 40 °C. Vtedy však už ide o reálnu hrozbu pre ľudské zdravie. 

Globálne otepľovanie nikam nezmizlo – naopak, situácia sa neustále zhoršuje. Napriek snahám o jeho spomalenie hrozí scenár, ktorý nemožno označiť inak než klimatickým peklom. Podľa najnovších výskumov hrozí reálne nebezpečenstvo, ktoré premení tretinu planéty na neznesiteľne horúce územie.

Svet sa nebezpečne otepľuje

Globálne otepľovanie dosiahne onedlho zrejme hodnotu 2 °C a extrémne horúčavy ohrozia nielen starších, ale aj mladých ľudí na území obrovskej veľkosti. Územia možno prirovnať k veľkosti Spojených štátov, no zďaleka sa netýka iba Ameriky. Na tento alarmujúci scenár upozornili vedci v najnovšej štúdii publikovanej v Nature Reviews Earth and Environment.

Podľa výskumu sa nebezpečné horúčavy v období 1994 – 2023 vyskytovali na približne dvoch percentách pevniny po celom svete. Predstavovali tak hrozbu pre všetkých do 60 rokov. Pre starších ľudí nad 60 sa však toto číslo vyšplhalo až na 20 %. Keď teploty prekračujú hranicu, pri ktorej sa telesné jadro zahreje na 42 °C do šiestich hodín, situácia sa stáva neprežiteľnou, varujú.

Klimatická zmena spôsobuje čoraz častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, ktoré testujú hranice ľudskej odolnosti. Napríklad len počas púte v Saudskej Arábii zomrelo v roku 2024 vyše 1 300 ľudí. Teploty vtedy dosiahli šialených 51,8 °C.

Revolučný objav: Vedci našli skrytú silu bežnej potraviny. Tento „nový proteín" pomáha pri chudnutí

Najväčšie teplotné zvýšenia a nebezpečenstvo identifikovali vedci v krajinách Severnej Afriky a Južnej Ázie. Spomenuté 2 stupne globálneho oteplenia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami zdôraznil aj líder výskumu Tom Mathews a označil tento jav ako prinášajúci „potenciálne smrteľné dôsledky“.

Ročne im podľahne takmer pol milióna ľudí

Podľa rozsiahleho prieskumu podľahlo extrémnym horúčavám od roku 2000 až do 2019 ročne približne 489 000 ľudí. Svetová zdravotná organizácia (WHO) uvádza, že extrémne teplá a náhle horúčavy sú tými najväčšími prírodnými nebezpečenstvami vôbec. Málokedy sa im však podľa nich dostane povšimnutia, pretože počty nie sú zväčša ihneď známe a do očí bijúce ako iné katastrofy.

zdroj: Freepik/stefamerpik

Počet ľudí, ktorí čelia takýmto teplotám, sa okrem iného od roku 2000 do 2016 zvýšil o 125 miliónov. Len počet obetí horúčavy v Rusku v roku 2010 sa vyšplhal na približne 56 000. Samotná Európa už podľa WHO zažila ničivé vlny horúčav s tragickými následkami:

• 2003 – viac než 70 000 obetí,
• 2022 – takmer 62 000 obetí.

Opatrenia sú nevyhnutné

Na opatreniach a prevencii pracuje WHO s vysokým nasadením. Priniesť chcú prevenciu šírením osvety, ale aj zabezpečením ohrozených oblastí, ktoré nemajú prístup ku chladeniu. Pripravujú aj plány a zdieľajú varujúce informácie pre širšie publikum.

Svojím chce prispieť aj Parížska klimatická dohoda. Jej cieľom je obmedziť otepľovanie pod kritické 2 °C, ideálne na 1,5 °C. Avšak ako upozorňuje Science Alert, už rok 2023 bol prvý, keď globálne otepľovanie priemerne prekročilo hranicu 1,5 °C. Vedci preto varujú, že bez okamžitých opatrení môže byť dosiahnutie kritických 2 °C len otázkou času.

Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy