Kto tvr­dí, že tech­no­ló­gia ničí vzťa­hy, je asi sle­pý

Martin Bohunický / 17. marca 2016 / Tech a inovácie

Sedíš v buse a KAŽ­DÝ. JEDEN. ČLO­VEK. čumí do smart­fó­nu. Si na kon­cer­te a nikto si to neuží­va, všet­ci len fotia. Tech­no­ló­gie nás odcu­dzu­jú a mali by sme sa rad­šej roz­prá­vať medzi sebou. Ale­bo aj nie.

Ľudia radi kri­ti­zu­jú spo­loč­nosť. Je tak ľah­ké ide­a­li­zo­vať si minu­losť, hoci sa potom prí­tom­nosť nez­dá vôbec taká pek­ná. Minu­losť sa nám zdá vždy kraj­šia. Poze­rám na prázd­ne det­ské ihris­ko “za bará­kom”, kam som cho­dil ako malý bez toho, aby ma nie­kto zavo­lal. Vedel som, že vždy tam náj­dem svo­jich kama­rá­tov a bude­me hrať fut­bal. Až kým nezač­nú svie­tiť lam­py. To bol znak, že tre­ba ísť domov.

Tech­no­ló­gie idú dopre­du šia­le­ným tem­pom a keď­že radi ide­a­li­zu­je­me, život bez nich si pred­sta­vu­je­me ako kraj­ší. Všet­ci vte­dy sede­li vo vla­ku a záko­ni­te sa medzi sebou roz­prá­va­li. Teda vraj. Pove­da­la bab­ka vo vla­ku a pre­šla päť voz­ňov, než našla prázd­ne kupé.

Ak si náho­dou nie­ke­dy za posled­né roky pou­žil inter­net (a mám podoz­re­nie, že áno), prav­de­po­dob­ne si nara­zil na obrá­zok, kto­rý kri­ti­zo­val dneš­nú spo­loč­nosť. Obráz­ky, kto­ré nás zná­zor­ňu­jú ako otro­kov. Krát­ke fil­my, kto­ré nás moti­vu­jú odlo­žiť tele­fón a motať sa po von­ku. Člán­ky, kto­ré z nás robia úbo­žia­kov.

o-JEAN-JULLIEN-facebook

foto: huffpost.com

Vždy, keď nie­čo podob­né vidím, chcel by som rea­go­vať. Mož­no aj pre­to ten­to člá­nok.

Jed­no­du­cho si nemys­lím, že za našu izo­lá­ciu môžu smart­fó­ny. Vidím tele­fón ako nástroj na komu­ni­ká­ciu. Komu­ni­ká­ciu s ľuď­mi na dru­hej stra­ne kra­ji­ny, mož­no aj sve­ta. Nie­kto­rí môžu namie­tať, že môž­me komu­ni­ko­vať s tými oko­lo nás, no ak mám mož­nosť komu­ni­ko­vať, pre­čo by som mal záko­ni­te komu­ni­ko­vať s tým, koho mám po ruke? Chcem sa baviť s tými, s kto­rý­mi sa baviť naozaj chcem.

Ak sedím vo vla­ku, mám slú­chad­lá a ťukám do Face­bo­oku, nezna­me­ná to, že som sociál­ne retar­do­va­ný. Zna­me­ná to, že som mal mož­no za sebou ťaž­ký deň. Ale­bo komu­ni­ku­jem pra­cov­né zále­ži­tos­ti. Ale­bo sa jed­no­du­cho chcem baviť s nie­kým iným. Ak sa budem chcieť roz­prá­vať, tak sa roz­prá­vať budem. Ak nie, zobe­riem si mobil, ale­bo aj kniž­ku. Je člo­vek, kto­rý si číta kniž­ku a neba­ví sa s oko­lím tak súde­ný, ako ten s mobi­lom?

Pozri sa na túto bab­ku. Pod­ľa inter­ne­tov je skve­lá, pre­to­že si kon­cert naozaj uží­va, kým ostat­ní len fotia. Máš však z ich výra­zov pocit, že by si prí­tom­ný moment uží­va­li menej?

1*eUoMlh7kn9M24uRgVGhecg

foto: twit­ter

Vďa­ka sociál­nym sie­ťam som stre­tol desiat­ky, mož­no stov­ky nových ľudí. Áno, pou­ží­vam aj datin­go­vé app­ky. No a čo? :-) Je to tá izo­lá­cia, o kto­rej celý inter­net roz­prá­va?

Svet sa nezme­nil, je stá­le rov­na­ký. Dnes čumí­me do mobi­lov, naši otco­via čume­li do novín. Mys­líš že sa bavi­li medzi sebou vo veľ­kom? Ani náho­dou. Ľudia jed­no­du­cho majú oba­vy z inte­rak­cií s cudzí­mi oso­ba­mi. Už od náš­ho počiat­ku. 

Aby som to uzav­rel. Bol by som váž­ne rád, keby sme sa na tech­no­ló­gie pre­sta­li poze­rať ako na nástro­je, kto­ré ničia náš sociál­ny život. Pre­to­že nie. Obo­ha­cu­jú nám život a dovo­lia nám zostať v spo­je­ní s tými, na kto­rých nám zále­ží. Pre­staň sa cítiť ako nie­čo viac, keď v auto­bu­se čítaš kniž­ku. Pre­staň sa tvá­riť, že za bež­né ľud­ské vlast­nos­ti vlast­ne môže tele­fón. A pre­staň si ide­a­li­zo­vať minu­losť. To, ako sme dnes pre­po­je­ní je výni­moč­né. Mies­to kri­ti­ky, by sme sa z toho mali tešiť. A využí­vať to napl­no.

phone-945451_1280

foto: pixabay.com

zdroj: medium.com, Héc­tor L. Car­ral, zdroj titul­nej foto­gra­fie: vehrcommunication.com

Pridať komentár (0)