Ukrajinka Julka si zamilovala Slovensko: Mala som pocit, že nás nemáte radi. V Bratislave to je lepšie

Čo ťa priviedlo na Slovensko?

Na Slovensku som dokopy štyri roky a vždy som chcela študovať v zahraničí. Slovensko bola najlepšia voľba, pretože je to blízko Ukrajiny, mojej rodnej krajiny. Mala som 15 rokov a začala som študovať na strednej škole v Prešove. Z Užhorodu, môjho rodného mesta to je len 120 kilometrov, takže sme tam s rodičmi našli ukrajinské gymnázium.

Odišla si od rodiny veľmi mladá. 

V Prešove som bývala na internáte dva roky. Bolo to ťažké, mali sme prísne vychádzky a na to som nebola zvyknutá.  Bola som odrezaná od rodiny a kamarátov, ale keď bolo veľmi zle, jednoducho som zbalila som kufor a išla domov. Slovensko mi ale bolo vždy blízke. Keď som mala 10 rokov, počúvala som slovenskú hudbu, napríklad Elán. V Užhorode chytáme aj vaše rádio, to som počúvala stále. S otcom máme tradíciu, každé Vianoce pozeráme Tri oriešky pre Popolušku. Mám rada aj iné slovenské rozprávky a filmy. 

Keďže si mala k slovenčine blízko vďaka hudbe a filmom aj pred príchodom do Prešova, vedela si po slovensky?

Nevedela som ani slovo (smiech). Keď som počúvala slovenské pesničky, niečomu som rozumela. Ale potom zrazu na mňa začal niekto rýchlo rozprávať a stratila som sa. Mala som síce na Ukrajine doučovanie, tam som sa však naučila len základne frázy. Slovenčina je ťažký jazyk, hlavne gramatika. Za posledný rok sa moja slovenčina veľmi zlepšila. Doštudovala som v Prešove, kde som väčšinou rozprávala ukrajinsky a presťahovala som sa do Bratislavy, ktorú som si obľúbila. Som donútená hovoriť po slovensky a veľmi mi to pomáha.

Prečo si sa presťahovala do Bratislavy?

V septembri som začala študovať žurnalistiku na Univerzite Komenského. Tej by som sa chcela v budúcnosti aj venovať. Novinár musí mať všeobecný rozhľad, ale ja osobne by som sa chcela venovať móde, pretože ma vždy bavila. So školou som veľmi spokojná. Spolužiaci sú skvelí, naozaj som nečakala, že hneď nájdem takých ľudí. Poznáme sa dva týždne a dokonca spolu už aj bývame. K tomu ale prispela situácia s koronou, keďže na internáte nebolo vhodné ostať. To len svedčí o tom, že si vieme pomôcť a som za to rada. Štúdium bude ťažšie, keďže slovenčina nie je môj materinský jazyk, ale verím, že to zvládnem. 

zdroj: Julia Didyk

Ako ťa vnímajú Slováci? Vnímaš nás ako pohostinný národ?

V Prešove som mala pocit, že staršie generácie nemajú radi Ukrajincov. Na jednej strane tomu rozumiem, ale v konečnom dôsledku tu nechceme nič zlé. Chceme len lepší život, preto sme tu. Väčšina ľudí ma tu ale prijala medzi seba. V Bratislave to je lepšie. Je to väčšie mesto, stretáva sa tu viac kultúr a národností, takže ma ľudia vnímajú úplne prirodzene, ako svoju.

Aké rozdiely pociťuješ medzi ukrajinským a slovenským školstvom?

Povedala by som, že na Ukrajine ostal ešte systém zo Sovietskeho zväzu. Máme generáciu starších učiteľov, ktorí v sebe prechovávajú zvyky z komunizmu. V podstate nemajú záujem učiť, prednášajú monotónne, jednoducho pre študenta to nie je zaujímavé. Ďalší rozdiel je aj v školách. Nemáme gymnázium, ani odborné školy. Máme len strednú školu a celé štúdium základnej a strednej školy trvá 11 rokov. Toto je zlé, pretože deti končia strednú školu keď majú 16 rokov a vtedy málokto vie, čo chce študovať. 

Sleduješ politiku? Čo si myslíš o Putinovi a situácii medzi Ukrajinou a Ruskom?

Sledujem ruskú aj ukrajinskú politiku a snažím sa aj slovenskú. Ukrajina má teraz ťažké vzťahy s Ruskom, nestotožňujem sa s ruskou vládou, takže ani s Putinom a jeho postojmi. Myslia si, že sme ich, dokonca nás aj volajú Malorusi. Jednoducho by si Ukrajinu chceli podriadiť a to nie je správne. Sme samostatná krajina, máme vlastný jazyk, územie a tak by to malo zostať.

Na konci apríla si Ukrajina zvolila nového prezidenta. Ako ho vnímaš ty?

Volodymyr Zelenskyj bol komik, herec a teraz je prezident. To hovorí za všetko. Náš nový prezident nemá skúsenosti, nikdy nebol v politike a to sa odzrkadľuje na stave krajiny. Čo sa týka politiky na Ukrajine, mali by sme spraviť referendum a rozpustiť parlament. Takže tým pádom aj zmeniť prezidenta. Ja som ale na Slovensku a myslím si, že tu je politická situácia lepšia ako na Ukrajine. Politiku je však náročné hodnotiť, všetko má klady aj zápory.

Veľa ľudí zastáva názor, že na Ukrajine je veľká chudoba. Aké to je z tvojho pohľadu?

Aj keď sme všetci Slovania, bývame v iných podmienkach. Máte tu lepšie cesty (smiech). Ľudia sú v podstate rovnakí, nemôžeme sa škatuľkovať podľa krajiny. Ale vždy hovorím, že to na Ukrajine nie je také zlé, ako si ľudia myslia. Máme aj dedinky, kde je chudoba, ale to je tak všade. Keď máš niečo v hlave a záujem na sebe pracovať, aj na Ukrajine sa môžeš mať dobre. Ukrajina je veľmi pekná krajina plná zaujímavých miest.

Aké miesta na Ukrajine stoja podľa teba za návštevu?

Každému, kto sa rozhodne ísť na Ukrajinu odporúčam navštíviť Ľvov. Je to historické mesto plne pekných kostolíkov, zaujímavých uličiek a rôznych reštaurácií. Na Ukrajine odporúčam ísť aj do hôr. Rovnako ako vy, máme tu krásne ihličnaté lesy a horské rieky. Ak naopak niekto turistiku nemá rád, za návštevu stojí Odesa. Toto mesto je pri mori a keď to finančne porovnám s bežnými dovolenkovými destináciami, je to lacnejšie. Odesa má svoj šarm a históriu.

zdroj: Julia Didyk

Chceš po štúdiu ostať na Slovensku alebo sa vrátiš domov?

Už teraz viem, že chcem ostať na Slovensku. Domov sa nevrátim, zvykla som si na Slovensko, i keď mám svoje rodné mesto veľmi rada. K tomu prispela aj momentálna situácia, keďže som doma nebola osem mesiacov. Vždy sa rada vrátim domov, ale nechcem tam žiť. Rodina a kamaráti mi chýbajú, no Slovensko mám rada a verím, že tu ostanem.