UNIKÁTNY OBJAV: Táto pieseň pomáha bojovať s ťažkou chorobou, trápi 50 miliónov ľudí. Melódia vytvára pocit prekvapenia

Mozartova sonáta D dur (K448) môže získať terapeutickú silu vďaka melódiám, ktoré vytvárajú pocit prekvapenia, uvádza Nature. Wolfgang Amadeus Mozart sonátu predstavil v roku 1781 len ako 25-ročný. Ide o jeho najznámejšie dielo.

Mozartov efekt vedci skúmali na 16 pacientoch hospitalizovaných s epilepsiou, ktorí nereagovali na lieky. „Našímm konečným snom je definovať „antiepileptický“ hudobný žáner a používať hudbu na zlepšenie života ľudí s epilepsiou,“ vyjadril sa Robert Quon z Dartmouth College, ktorý je spoluautorom štúdie.

Epilepsia patrí medzi najčastejšie neurologické ochorenia na celom svete, trpí ňou vyše 50 miliónov ľudí. Postihuje ženy a mužov vo všetkých vekových kategóriách.

Počas štúdie boli pacienti vybavení mozgovými implantátmi na monitorovanie výskytu IED – krátkych, ale škodlivých mozgových príhod, ktoré medzi záchvatmi epileptici utrpia. Výsledky však naznačujú, že IED sa znížili po 30 sekundách počúvania, čo malo významný vplyv na časti mozgu spojené s emóciami.

Vedci porovnávali reakciu na štruktúru diela a zistili, že efekty sa zvyšujú pri prechodoch medzi dlhšími hudobnými frázami, tými, ktoré trvali 10 alebo viac sekúnd.

Quon hovorí, že dlhšie frázy môžu vytvárať pocit očakávania a potom na ňu odpovedať neočakávaným spôsobom, takzvaným vytvorením pozitívnej emocionálnej reakcie.

„Mozartov efekt“ je už viac než desaťročie predmetom výskumu, už v roku 1993 vedci tvrdili, že ľudia, ktorí počúvali K448 10 minút, preukázali lepšie schopnosti priestorového uvažovania. Následný výskum testoval účinky K448 na rôzne mozgové funkcie a poruchy vrátane epilepsie.

Autori však uviedli, že toto je prvý výskum, ktorý rozdelil pozorovanie na základe štruktúry piesne, ktorú opísali ako „organizovanú kontrastnými melodickými témami, z ktorých každá má svoju vlastnú základnú harmóniu“.

Rovnako ako v predchádzajúcich štúdiách, pacienti nepreukázali žiadnu zmenu v mozgovej aktivite, keď boli vystavení iným sluchovým podnetom alebo hudbe.

Pacienti v tejto štúdii počúvali 90 sekúnd piesne od skladateľa Richarda Wagnera. Počúvanie Wagnera neprinieslo žiadny upokojujúci účinok, čo viedlo výskumníkov k tomu, aby sa v K448 zamerali na melódiu.

Vedci poznamenali, že ďalšie skúmanie by mohlo použiť starostlivo vybrané hudobné skladby na porovnanie, aby sa ďalej určili terapeutické zložky sonetov.

Štúdia z mája 2020 uverejnená v časopise Epilepsia Open taktiež potvrdzuje, že Mozartova sonáta D dur (K448) znížila u pacientov s epilepsiou frekvenciu záchvatov.

„Naše výsledky ukazujú, že denné počúvanie sonáty bolo spojené so znížením frekvencie záchvatov u dospelých jedincov s epilepsiou,“ uviedli vedci a dodali: „To naznačuje, že denné počúvanie Mozarta možno považovať za doplnkovú terapeutickú možnosť na zníženie záchvatov u jedincov s epilepsiou.“