Univerzity z celého Slovenska vyzývajú: Vzdajme sa emotívnych vyjadrení a začnime počúvať vedcov

V ťažkých časoch spoločnosti podľa nich nepomôžu emotívne vyjadrenia, ale poctivá, a na dôkazoch založená expertíza. Informovala o tom hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave Lenka Miller.

Podotkla, že ich vedecké pracoviská produkujú výstupy porovnateľné s tými najlepšími svetovými expertnými centrami, a to od hľadania lacných alternatív k systémom pľúcnej ventilácie, cez vylepšovanie PCR testov po sekvenovanie genetickej informácie nového koronavírusu.

Čína komplikuje vyšetrovanie pôvodu koronavírusu. Dvom expertom WHO nepovolila vstup

Predstavitelia vedeckých inštitúcií zároveň poukázali na to, že v období, keď sa šíria aj nebezpečné dezinformácie, by spoločnosť mala viac klásť dôraz na odbornú diskusiu, vecnú argumentáciu a kritické myslenie.

Z tohto dôvodu vyzvali všetkých, aby sa priklonili na stranu racionality a verili tým, ktorí si status experta zaslúžia svojimi skúsenosťami, odbornosťou, dlhoročnou prácou, spoliehaním sa na empirické dôkazy a disciplinovaným kritickým myslením.

„Počúvajme ich argumenty, aj keď nám ich slová niekedy možno nezapadajú do myšlienkových schém. Situácia je príliš vážna na to, aby sme expertízu znevažovali,“ upozornili predstavitelia.

Dunning-Krugerov efekt

Vedecké inštitúcie upozorňujú na Dunning-Krugerov efekt, pri ktorom sa ľudia s minimálnymi znalosťami v určitej oblasti často cítia ako „najväčší experti“.

„S postupným zvyšovaním expertízy a rozširovaním znalostí táto sebaistota klesá. U skutočných odborníkov začne po čase stúpať – ale nikdy nedosiahne úrovne suverénneho laika.“

Väčšina skutočných odborníkov sa pritom vyznačuje pokorou a tendenciou hľadať na každé tvrdenie empirické dôkazy.

Inštitúcie vo vyhlásení nešpecifikujú, komu svoje vyhlásenie smerujú, no v stredu, 13. januára pred rokovaním vlády, premiér Igor Matovič vedcov kritizoval.

Uviedol, že tvrdenia odborníkov o tom, že cestou pre Slovensko je iba masívne očkovanie a nie masívne testovanie na koronavírus, sú klamstvom, a odborníci to vedia.

zdroj: TASR/Martin Baumann

„Odborníci tvrdia, že plošné testovanie má zmysel v ohniskách nákazy, ale Slovensko je jedno veľké ohnisko. Nežime v ilúzii, že máme na výber. Nech všetci tí múdri ľudia vyrobia vakcíny a zaočkujeme celé Slovensko za tri dni,” dodal Matovič.

Na Matovičove vyjadrenie reagovali aj matematici združení v rámci projektu Dáta bez pátosu, ktorý dlhodobo monitoruje a analyzuje výskyt ochorenia COVID-19 v slovenských regiónoch.

Odmietli premiérove zjednodušenie aktuálnej situácie, že Slovensko je celé jedno veľké ohnisko. Podľa matematikov by sa vláda mala zamerať najmä na priemyselné regióny a krajské mestá, v ktorých žije veľké množstvo obyvateľov.

Kontinuálne by sa podľa nich mali testovať najmä mobilní pracovníci, ktorí jednoducho musia chodiť do práce. Matovičovi tiež odkázali, aby vakcináciu „nechal na odborníkov“.

Vyhlásenie podporili:

• prof. JUDr. Marek Števček, PhD. rektor Univerzity Komenského v Bratislave,
• prof. Ing. Miroslav Fikar, DrSc. rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave,
• prof. RNDr. Pavol Sovák, CSc. rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,
• Dr. h. c. prof. h. c. prof. Ing. Stanislav Kmeť, DrSc. rektor Technickej univerzity v Košiciach,
• Dr. h. c. prof. MVDr. Jana Mojžišová, PhD. rektorka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach,
• prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD. rektor Žilinskej univerzity v Žiline,
• doc. Ing. Klaudia Halászová, PhD. rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre,
• prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. predseda Slovenskej akadémie vied,
• prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc. predseda Učenej spoločnosti Slovenska,
• prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc. predseda Agentúry na podporu výskumu a vývoja,
• prof. Ing. Štefan Mihina, PhD. predseda Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied,
• Klub 500.