V Afrike vzniká novodobý div sveta. Môže úplne zmeniť počasie na Zemi

Masívny pás The Great Green Wall, začínajúci v  jednom z najchudobnejších miest planéty – Senegale, na západe Afriky a končiaci v Džibuti, má zabrániť postupovaniu púšte – takzvanej desertifikácii ďalej na juh do vnútrozemia. Ak keď tento vizionársky projekt napreduje len malý krokmi, ľudia v zapojených krajinách si už pochvaľujú vznik nových pracovných miest, ale aj zvýšený počet zrážok. Podľa The Guardian môže pás vegetácie navyše pomôcť aj s bojom s ozbrojenými konfliktami, migráciou a terorizmom.

„Veľký zelený múr zmení pravidlá hry a ponúkne lepšiu budúcnosť pre naše poľnohospodárstvo a šancu revitalizovať celé komunity,“ komentovala projekt Monique Barbutová, ktorá sa v OSN zaoberá bojom proti rozširovaniu púští.

Od vlády požadujú vyhlásiť klimatický stav núdze. Mladí Slováci spúšťajú petíciu, aká tu ešte nebola

Práve nedostatok zrážok a nepretržité sucho typické Sahare, spôsobuje v jednotlivých štátoch úbytok prírodných zdrojov či hladomor. V napĺňaní cieľov projektu sa momentálne najlepšie darí Etiópii, ktoré má v zalesňovaní svojho územia náskok. Krajina vysadila 5,5 miliardy sadeníc na 151 000 hektároch pôdy.

V správe OSN sa ministri a úradníci zhodujú, že projekt doposiaľ napomohol vzniku viac ako 350 000 nových pracovných miest a vygeneroval príjmy okolo 90 miliónov dolárov.

View this post on Instagram

The Great Green Wall is being screened tomorrow, as well as on the 15th and 18th October at Bergen Film Festival! To get tickets, please follow the link in our bio #BIFF2020 #GGW #ClimateChange

A post shared by Great Green Wall (@greatgreenwallfilm) on Oct 9, 2020 at 5:48am PDT

„Veľký zelený múr je novým svetovým divom. Ukazuje to, že ak pracujeme s prírodou, nie proti nej, môžeme vytvoriť udržateľnejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť,“ uviedla zástupkyňa generálneho tajomníka OSN Amina Mohammedová .

Projekt Veľkého zeleného múru odštartoval ešte v roku 2007, pričom po 14-tich rokoch je dokončených viac ako 16 % unikátnej zelenej prírodnej bariéry. Odhadované náklady na realizáciu projektu predstavujú približne 8 miliárd dolárov. 

Financovanie aktivít generujúcich príjmy spojené s pôdou, je z hľadiska nákladou zrejme najefektívnejším spôsobom presadzovania mieru, bezpečnosti, rozvoja a zdravia. Myslí si to Ibrahim Thiawa, výkonného tajomník OSN, je tomu podľa neho tak aj kvôli tomu, žepráve pôda je častokrát hlavným majetkom najchudobnejších ľudí. „Obnova krajiny má potenciál na transformáciu životov na celom svete a na zmiernenie globálnych environmentálnych hrozieb, ktorým dnes čelíme,“ hovorí Ibrahim Thiaw.

Do roku 2030 by mal tento múr okrem iného, pomôcť k obnove viac ako 100 miliónov hektárov momentálne degradovanej pôdy, odfiltrovať 250 miliónov ton uhlíka a vytvoriť 10 miliónov pracovných miest vo vidieckych oblastiach.