V Benátkach sa objavili delfíny a 5G zabíja, alebo o tom, ako inteligentní ľudia tiež veria hoaxom

  • Overovať informácie v dobe ich prebytku je niekedy ťažké
  • O stratégiách konšpiračných webov a fake news porozprával Marek Didák z marketingovej agentúry Hype
5G
Startitup/Unsplash.com: Vinicius Amano
  • Overovať informácie v dobe ich prebytku je niekedy ťažké
  • O stratégiách konšpiračných webov a fake news porozprával Marek Didák z marketingovej agentúry Hype

Všetky seriózne médiá už upozorňujú na to, aby si ľudia overovali informácie ohľadom COVID-19 a dávali si pozor na hoaxy. Veľmi výrazne sa začali šíriť v spojitosti s vakcínou, no naposledy sa pod tzv. fake news veľmi výrazne podpísala aj 5G sieť a viditeľný boj proti jej užívaniu.

Ak si si myslel, že na dezinformáciách a hoaxoch sa inteligentný človek nachytať nedá, opak je pravdou. V staršej štúdii z roku 2015, ktorú publikoval vedecký časopis Sage Journals, sa píše, že práve ľudia, ktorých pocity predbehli analytické myslenie, sú na dezinformácie zraniteľnejší. Na druhej strane vôbec nemusí ísť o hlúpych ľudí. Ich inteligencia môže byť napriek všetkému na vysokej úrovni. 

A napokon, nie je hoax ako hoax. Niektoré fake news jednoducho zapadajú do mozaiky osobných príbehov, stotožňujú sa s politickou alebo spoločenskou identitou jedinca. 

Pokiaľ ide dokonca o veľmi silné, emotívne alebo presvedčivé tvrdenia, uveríš. Tento proces nazývajú odborníci motivované zdôvodňovanie, za ktorým často stojí práve vzdelanie a inteligencia.

Ľudské myslenie rokmi formovali aj politické ideológie. Uverili im mnohí, lebo sa reči strategických populistov dobre počúvali – zapadli do ich mozaiky.

  • Akým spôsobom marketéri pracujú s tvojimi emóciami
  • aké stratégie používajú konšpiračné weby
  • ako sa orientovať vo svete fake news
  • prečo si treba dávať pozor na to, čo šírime

Spoločné črty hoaxov

Tie, ktoré sa virálne šíria internetom, majú podľa kreatívneho riaditeľa marketingovej agentúry Hype Mareka Didáka spoločné črty.

V prvom rade v sebe nesú istú senzáciu, útočia na emócie a zapadajú do svetonázoru ľudí, ktorí ich šíria. Človek nadobúda pocit, že sa dostal k istému odhaleniu, informácii, o ktorú sa musí podeliť. Potom už len stačí, aby sa o ňu takto podelilo pár ľudí a máte pocit, že sa o nej hovorí všade a musí to byť pravda,“ vysvetľuje Didák.

Na otázku, či existuje hranica, ktorú keď prekročíš, spadol si do dezinformačnej siete ani nevieš ako, neexistuje jednoznačná odpoveď. Do senzácie alebo uveriteľnej informácie sa jednoducho zacyklíš. 

Strach, silná emócia

Jednou z najsilnejších emócií je strach. Marketéri pracujú s emóciami a hoaxy útočia práve na emócie. Ak sa bavíme napríklad o 5G a absurdnom boji proti tejto sieti a protestoch sympatizantov ĽSNS proti jej používaniu, hrá tu svoju rolu napríklad aj marketing? 

Ak sa zamýšľaš nad tým, či sa rýchle presahy fake news dotknú najviac tínedžerov alebo starších ľudí, ťažko povedať. Ani znížená dostupnosť zdrojov či naopak sčítaný odberateľ nezabránia hoaxom preniknúť bližšie k cieľu. Pravda je taká, že marketingové propagandistické ťahy, bohužiaľ, nepoznajú vekovú skupinu. 

Musíme za ním hľadať inú spojitosť a tou je absencia kritického myslenia, resp. neschopnosť používať ho. Ľudia majú skrátka „gut feeling” a namiesto toho, aby si informácie overili, je pre nich lákavosť senzácie silnejšia. Lebo veď, možno to nie je pravda, ale mohla by byť, dodáva Didák.

Vyberajú si cieľovku?

Marek Didák hovorí, že nikdy nestál na strane šírenia dezinformácií, preto s cielením takýchto informácií skúsenosti našťastie nemá. Štruktúra cielenia je tu ale podľa jeho slov relatívne jednoduchá.

Popíšete senzáciu so silným headlinom a vyberiete si médium, kde sa zhromažďujú ľudia ochotní uveriť hoaxom. Následne takéto informácie prezdieľate do skupín, v ktorých sú ľudia so svetonázorom, ktorý daná falošná správa podporuje a tá sa potom už de facto šíri sama, vysvetľuje Didák.

zdroj: TASR/AP

Každá senzácia si teda okamžite po vypustení do sveta žije svoj vlastný príbeh a za cenu klamstva sa dá zaobaliť tak, aby jej uverili všetci. Alebo inými slovami, vždy sa nájde niekto, kto jej uverí. Naprieč internetom sa šíria rôzne správy, ktoré pôsobia absurdne už na prvý pohľad. „Napriek tomu si však nájdu cieľovú skupinu, rozhodne vyhlasuje Didák.

Otázkou naďalej ostáva, prečo je niekedy tak ťažké detekovať pravdivosť informácie. Mnohé portály, ktorých pozadie je sporné, publikujú texty s tvrdeniami, ktoré sú obojaké. Nie všetky informácie, ktoré v nich uvádzajú, sú nezmyslami. A práve tu pre bežného, laického odberateľa správy nastáva najväčší problém.

Množstvo článkov je viac či menej založených na pravde. Časť obsahu je prebratá z mainstreamu, sem tam dokonca prispeje článkom všeobecne uznávaná osoba. Pre bežného človeka je potom náročné vyznať sa v tejto pavučine informácií,” hovorí Marek Didák a radí, že v prvom rade by si mal človek informáciu overiť z viacerých zdrojov.

Úplne jednoduchý nástroj na toto je Google. Ak  teda vidíš nejakú senzáciu, vygoogli si ju a zisťuj, či už nebola mnohými odborníkmi z fachu vyvrátená.

Pozor na to, čo šíriš

Každá správa, ktorú vypúšťaš do sveta, môže mať potenciálne veľmi nebezpečné následky. O to viac, ak sa bavíme o polarizačných fake news vytvárajúcich nenávisť alebo týkajúcich sa zdravia. Tu sa opäť dotkneme vakcín, ktoré sú vratkou pôdou pri mnohých komunikáciách a spoločnosť dokážu veľmi výrazne polarizovať.

Treba si dávať pozor aj na tzv. pravdy, ktoré vypúšťajú vplyvní ľudia a tvrdia, že iná možnosť, názor či spôsob neexistuje. Na nadiktované polopravdy, ktorými ešte našich rodičov a starých rodičov kŕmili bývalé režimy, si už zvykať nemusíme. Vtedy nemal každý možnosť overovať si pôvod informácií. Dnes je alternatív pretlak. A tak sa v benátskych kanáloch objavia delfíny a napíše o tom nejedno seriózne médium

zdroj: Unsplash.com: Ricardo Gomez

A tak, na rovinu – existujú triky, ktoré ťa na manipulatívnu kampaň či fake news dokážu upozorniť. 

Marek Didák odpovedá jednoznačne. Sú nimi útok na emócie a senzácia. „Ak niečo znie až príliš senzačne, treba zbystriť. Pomôcť môže aj projekt z dielne konspiratori.sk a Websupportu s názvom Bullshit detector,“ vysvetľuje.  Je to plugin, ktorý si jednoducho nainštaluješ do vyhľadávača a hneď po prekliku ťa upozorní na pochybnú stránku. Takto okamžite zistíš, že máš dočinenia s médiom, ktoré šíri konšpirácie.

Niekedy sa stáva, že známi, ktorí sú zbehlí v relevantných zdrojoch a médiách, ktoré informácie overujú a píšu fakty, pošlú článok z evidentne konšpiračného portálu so slovami: „Aha pozri, zaujímavý postreh.“ Ako sa toto stane? 

Ak sa nám niečo páči a pozdáva, overovanie ide často bokom. Ide o známe weby, ktoré netreba menovať.  Tu ale narážame na ďalší problém a tým je, že množstvo obsahu na týchto mediálnych portáloch je publikovaných ako názory. „Tým pádom je náročnejšie overovať, či človek hovorí pravdu a naozaj môžu pôsobiť ako „zaujímavé postrehy”,“ vysvetľuje Didák. 

zdroj: Unsplash.com: Nik Shuliahin

Nedá sa s istotou povedať, aký nosič je najúčinnejší. V podstate na ňom ani nezáleží. Ide o celú kampaň a o to, ako je vyskladaná.  Kreatívny riaditeľ agentúry Hype hovorí, že v závislosti od cieľovej skupiny musí byť správne pripravené posolstvo, kreatíva, copy, vizualita a tak isto media mix, v rámci ktorého môže, ale aj nemusí byť zahrnutá napríklad televízia ako obrazový nosič informácie. 

Sme inteligentnejší?

Podľa odborníkov sa mení správanie a konzumácia médií. Kedysi sme museli po informáciach pátrať a ten, kto sa k nim dostal, bol vo výhode. Dnes žijeme v informačnej záplave a musíme sa ňou doslova brodiť. Množstvo ľudí sa však neadaptovalo, nevie informácie overiť a potom verí hoaxom.

Informačný boom je obrovský. Predošlé generácie si ho priali, dnes nevedia, čo ďalej. „Preto je dôležitejšie viac ako kedykoľvek predtým, aby sa na školách začalo s výučbou kritického myslenia a selekcie informácií,“ vraví Marek Didák.

Dôležité je tiež zmeniť spôsob, akým sa konšpirácie a dezinformácie odhaľujú. Jednou z teórií je tá od Johna Cooka z Univerzity George Masona a Stephana Lewandowského z Bristolskej univerzity.

Ak si skeptický, radšej si všetko over

Ich cieľom bolo nájsť spôsob, ako ochrániť ľudí pred bežnými dezinformáciami o zmene podnebia – vrátane falošných petícií, ktoré poukazujú na rozsiahly nesúhlas vedcov o skutočných príčinách globálneho otepľovania, píše The Guardian.

Tí namiesto toho, aby sa zaoberali overovaním faktov, ukázali účastníkom najprv správu o predchádzajúcich pokusoch tabakového priemyslu o šírení dezinformácií. Tá zahŕňala aj tvrdenia falošných odborníkov, ktorí mali za cieľ vedecký výskum súvisiaci s fajčením a s ním spojenou rakovinou pľúc spochybniť.

Stratégia zafungovala. Po prečítaní taktiky tabakového priemyslu boli účastníci skeptickejší voči petíciám týkajúcim sa zmeny klímy. Dôležité je poznamenať, že tento pokus fungoval aj na tých, ktorí by boli prirodzene viac inklinovali k popieraniu klimatickej zmeny.

Z toho vyplýva len jedno, ak si skeptický, radšej si všetko over. Skepticizmus totiž nie je prejavom nižšieho IQ, skôr dôkazom, že kriticky myslíš. 

Zdroje: journals.sagepub.com, theguardian.com

Najnovšie video