V Bratislave odštartoval dlho očakávaný filmový festival plný kontroverzných filmov, ktoré sa oplatí vidieť

Daniela Ďurišková
  • V Bratislave začína festival Jeden svet. Bude trvať celé 4 dni. Záštitu nad ním prevzala prezidentka Zuzana Čaputová
  • Tradíciu má už 20-ročnú a otvára kontroverzné témy. Na Jednom svete sa debatuje, pozerajú sa filmy a stretávajú sa tu zaujímaví ľudia
  • Priestory sa z roka na rok rozširujú a pribúda sprievodných akcií. Príď zažiť Jeden svet s kopou úspešných a inšpiratívnych ľudí
jeden svet
archív: Diana Fabianová
  • V Bratislave začína festival Jeden svet. Bude trvať celé 4 dni. Záštitu nad ním prevzala prezidentka Zuzana Čaputová
  • Tradíciu má už 20-ročnú a otvára kontroverzné témy. Na Jednom svete sa debatuje, pozerajú sa filmy a stretávajú sa tu zaujímaví ľudia
  • Priestory sa z roka na rok rozširujú a pribúda sprievodných akcií. Príď zažiť Jeden svet s kopou úspešných a inšpiratívnych ľudí

Centrom diania je Kino Lumiére, Nova Cvernovka, Artforum na Kozej či Lab.cafe. Príde aj Barbora Berezňáková, mladá režisérka filmu Skutok sa stal. Stratení v súčasnosti je pocitom a atmosférou, ktorú vidíš denne okolo seba. Je to ale aj téma festivalu, pretavená do filmu, kníh, diskusií či interaktívnych podujatí.

Spolu s organizáciou Človek v ohrození ti prinášajú to najlepšie, čo európska, ale aj svetová alternatívna scéna ponúka. Rozprávali sme sa s umeleckou riaditeľkou festivalu, Dianou Fabiánovou.

Tento rok oslavuje Jeden svet 20 rokov. Bude niečím špeciálny?

Je to okrúhla výročnica, myslím, že je plnotučným vydaním so všetkým, čo k tomu patrí. Nabitá skvelými filmami, búrlivými diskusiami, afro-slovenským koncertom, interaktívnou pohybovou Polarity párty, krstom výborných absynťáckych kníh, festivalovými raňajkami, kde sa budeme schádzať, spoznávať a debatovať s festivalovými hosťami.  Sú to 4 narodeninové dni nonstop osláv, ako sa na správneho dvadsiatnika patrí.

Ako sa festival vyvíja? Napreduje? Má stále viac ľudí?

Nemáme presné štatistiky z predchádzajúcich dvoch dekád, no vnímam, že s Jedným svetom jeho publikum po tie roky vyrastá i starne. My vyvíjame aktívne kroky, aby sme doň začlenili čo najviac detí, študentov, vysokoškolákov, ale aj seniorov. Jeden svet je typický veľmi pestrou škálou diváckej základne. Dovolím si povedať, že tá sa rozrastá.

Vy stojíte na jeho čele dva roky. Prečo vás zaujal a chceli ste sa angažovať?

Sama som dokumentaristka, dokumentárne filmy sú moja srdcovka. Jeden svet navštevujem a fandím mu roky. Páči sa mi jeho ľudskoprávny presah. Mám pasiu z toho, že môžem kvalitné filmy prinášať k nášmu slovenskému divákovi. Festival navyše tvorí super tím, je radosť chodiť do kancelárie. Často tam vládne povznášajúca nálada, ako keď idete s kamarátmi do školy v prírode. Vnímam to ako privilégium, môcť pracovať na tvorivom, zmysluplnom projekte s perfektnými ľuďmi.

Tento rok okrem iného riešite ženu, ženskosť, gender equality. Máte pocit, že stredoeurópsky film sa s touto témou vysporiadal dobre? Vie ju uchopiť?

Zhodou okolností sú tento rok filmy na túto tému zo Spojených štátov a Kanady, čo možno tiež o niečom vypovedá. V užšom výbere bol veľmi zaujímavý film z ruskej reality, no nakrútený dánskou režisérkou. To je tiež na zamyslenie, prečo to tak je. Myslím, že ešte máme pred sebou  dlhú cestu. No nie je to len náš región. Filmov, ktoré tieto témy riešia, stále nie je dosť a ak sa nimi aj zaoberajú, je vidno, že stále sú medzery.

Nielen dokumentárne filmy, ale aj diskusie a iné sprievodné podujatia sú stálou súčasťou Jedného sveta. Je náročné pokryť to finančne?

Je to dlhodobý, emočne aj časovo náročný proces. Veľmi veľa administratívnej práce, náročné granty, detailné vyúčtovania. Táto časť je pre mňa najhrozivejšia.

Akých máte tento rok sponzorov?

My si veľmi opatrne vyberáme sponzorov a partnerov festivalu, čo sa morálneho kreditu a  ekologického aspektu ich pôsobenia týka.  Dlhoročným generálnym partnerom je Slovenská sporiteľňa, máme viacero nadácii, ktoré sami pomáhajú iným projektom aj jednotlivcom.  Budget skladáme zo slovenských a medzinárodných grantov, inštitúcií,  nadácií, podnikateľských subjektov a sponzorských – filantropických príspevkov.

Človek v ohrození (ČvO), ktorý zastrešuje aj festival Jeden svet, je neziskovou organizáciou. Aké reálne principiálne presahy má festival a organizácia?

Festival je vlajkovou loďou organizácie Človek v ohrození. Vznikol preto, aby filmami upozorňoval na problémy a situácie ľudí v núdzi, ktoré Človek v ohrození rieši priamo v teréne. Aby našu slovenskú spoločnosť scitlivoval voči ťažkej či krízovej situácii obyvateľov iných krajín, no i sociálne slabších občanov tej našej.  Na tomto ročníku budú terénni zamestnanci ČvO v niekoľkých diskusiách vysvetľovať, akým spôsobom pomáhajú,  prečo to robia a ako danú situáciu či prostredie zlepšiť. Aké sa z poskytnutia pomoci  a vyriešenia krízy odvíjajú dlhodobejšie dôsledky aj pre nás, ktorí žijeme ďaleko a v zdanlivom pokoji.

Aký veľký je váš tím?

Drobný ale výkonný! Eva Križková má na starosti celú exekutívu – výkonnú časť, ja obsahovú. Školské projekcie a premietanie v regiónoch nesie na svojich pleciach Zuzka Mathernová. Ako sa festival blíži, nabaľujú sa do tímu ďalší ľudia – guest servis, produkcia, stážisti, stage manageri, dobrovoľníci. Počas festivalového vrcholenia je to okolo 15 ľudí.

Odkiaľ poznáte jednotlivé dokumenty, ktoré predstavujete? Veľa cestujete?

Chodím po kľúčových festivaloch a vyberám. Takisto už mám svoju sieť kontaktov, producentov a distribútorov,  ktorí majú  filmy nášho zamerania a priebežne mi ich počas roka posielajú na pozretie. Sledujem dianie na festivaloch, na ktoré sa nemám šancu dostať a sama si pýtam screener, keď ma niečo zaujme. Je to mozaika postupov.

Stále si všetky pozriete ešte skôr, než konkrétneho autora oslovíte?

Áno, každý film treba dopredu napozerať. Niekedy vidím úžasné snímky, no nehodia sa nám do témy, alebo už naň nemáme voľný premietací čas a miesto. Vtedy mi je ťažko.

Aký je podľa vás ideálny svet? Ako by to vyzeralo, keby reálne existoval len jeden?

Bol by to svet bez nenávisti, zákerných chorôb a biedy. Veľmi by pomohlo, keby sme mali viac empatie k iným, aj vzdialeným kultúram, cítili dôležitosť zachovania živočíšnych a rastlinných druhov, správali sa zodpovedne k planéte, na ktorej žijeme. Keby sme sa vnímali viac ako obyvatelia sveta, nielen svojho etnika či národa.

Ste dokumentaristka. Spravili ste tiež dokument o menštruácii. O tom, prečo by táto, stále v súčasnosti tabuizovaná téma, mala byť bežnou a otvorenou, ste hovorili aj na TEDx. Ako to aktuálne vyzerá v spoločnosti? Je ženský svet tabu?

Lepší sa to, každý rok. Napríklad, u nás, v Európe. No sú miesta na Zemi, a je ich príliš veľa, kde je to oveľa horšie a osveta sa prediera na svetlo len pomaličky. Odtabuizovanie takej silnej záležitosti je dlhodobý proces, ktorý potrebuje aktívnych ľudí, aby ho tlačili vpred.

Je skvelé, že sa takéto témy otvárajú na vedeckých konferenciách. Vy ste mali aký ohlas?

Veľmi pozitívny. Určite boli ja negatívne reakcie a názory, že sú témy, ktoré by nemali mať miesto vo verejnej diskusii. No oveľa silnejšie a početnejšie vnímam pozitívne reakcie.

Rozhovory

Najnovšie videá

PREMIUM

Aktuálne čítajú


Rozhovory

Teraz najčítanejšie

PREMIUM

Aktuálne čítajú

Trendové videá