V lese by sa rozložil, na cintorínoch s ním máme problém. Kahance, sviečky a umelé kvety by mali patriť minulosti

Približne polovica odpadu, ktorý sa hromadí na cintoríne, vznikne počas Dušičiek. Na prelome októbra a novembra sa tak pri cintorínoch plnia veľkoobjemové kontajnery, v ktorých sa odpad nerecykluje. V období sviatku je množstvo vyprodukovaného odpadu až alarmujúce. Práve na túto problematiku upozorňuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica.

Skupina ľudí z občianskeho združenia Živica v spolupráci s pohrebníctvom mesta Bratislava Marianum a spoločnosť JRK sa zišli na cintoríne v Bratislave v mestskej časti Vrakuňa. Rozhodli sa spraviť analýzu, koľko nerecyklovateľného odpadu končí vo veľkoobjemových košoch pri cintorínoch.

Počas triedenia dávali dobrovoľníci odpad do osobitných kategórii. Analýza ukázala, že takmer 87 % odpadu by sa dalo vytriediť. Najviac z neho, teda 57,3 % tvorila zelená kompostovateľná bio zložka. Zvyšnú časť tvorili plastové a sklenené kahance, sviečky.

„Viac ako 50 percent tvoril bioodpad, ktorý tým, že končí v nádobe na zmesový odpad, sa dostáva do spaľovne alebo na skládku. Bioodpad si jednoznačne zaslúži samostatné nádoby, alebo priamo na cintoríne postavené kompostéry, pretože je ohromným potenciálnym zdrojom živín a aplikáciou na pôdu zlepšuje jej kvalitu. Nuž a pôda, to je významný nástroj na zachytávanie uhlíka. Prírodný nástroj. Len ju musíme ozdraviť. A na to môže poslúžiť aj kompost z bioodpadu z cintorínov,“ povedala riaditeľka JRK Slovensko Martina Gaislová pre denník Pravda.

Hoci pri niektorých cintorínoch nájdeme aj kontajnery na triedený odpad, samotný koreň problému to, bohužiaľ, nerieši. Dôvodov, prečo to nefunguje, je viacero. Jednotlivé kontajnery na plast, papier a sklo, končia preplnené v dôsledku toho, že občania nerešpektujú účely jednotlivých nádob.

Odpad teda aj napriek prítomnosti kontajnerov na separovanie skončí nerecyklovaný na jednej veľkej skládke. Ďalším problémom sú plasty a sklo, ktoré sa používajú na výrobu kahancov. Materiály, z ktorých sú vyrobené, sa častokrát nedajú triediť. 

zdroj: Startitup/Júlia Jamrichová

Najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne

Cintoríny po celom Slovensku vyprodukujú ohromné množstvo odpadu a takmer polovica z neho vznikne v spomínanom období Dušičiek. Zbytočného odpadu tak vzniká v jesennom období enormne veľa.

Na slovenských cintorínoch je podľa Moniky Suchánskej, odborníčky na prírodné pohrebníctvo z projektu Živice – Záhrada spomienok, tendencia hroby prezdobovať množstvom umelohmotných dekorácií. „Od vencov cez plastové kahance až po LED sviečky. Toto všetko vytvorí ťažko separovateľný odpad,“ skonštatovala.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Viktor Vincze (@viktorvincze)

Ekologický cintorín

Našich zosnulých si vieme pripomenúť aj bez zbytočného množstva odpadu. V občianskom združení Živica sa snažia o zmenu celého konceptu pohrebníctva. Príkladom toho je aj unikátny projekt Záhrada spomienok, ktorý sa nachádza vo Zvolene.

Ide o ekologický, prírodný cintorín, ktorý vznikol pred štyrmi rokmi. Tieto prírodné cintoríny nemajú klasické náhrobky. „Nenájdete tam náhrobky, hrobové miesta sú v trvalkových záhonoch a v okolí stromov,“ priblížila Suchánska.

Týmto konceptom sa tak vytvárajú veľké prírodné územia, ktoré chránia krajinu pre ďalšie generácie, tým že tam spočívajú minulé generácie. 

Dá sa to aj inak 

Avšak aj na klasickom cintoríne si vieme svojich blízkych uctiť udržateľnejším spôsobom. Manažérka prvého prírodného cintorínu Záhrada spomienok uvádza ekologické náhrady za sviečky, kahance a ďalšie spomienkové predmety, ktoré ľudia nosia na cintoríny.

„Keď chcete na hrob niečo priniesť, skúste sviečky z rastlinného alebo včelieho vosku. Plastové kahance vymeňte za sklenené alebo zvoľte lucerny. Vymeňte umelé kvety za živé. Nádobku na polievanie kvetov tiež skúste radšej inú ako plastovú. Toto sú drobné zmeny, ktoré môžeme urobiť všetci,“ priblížila.