Čim sa líši úspešný startup od neúspešného? Valentína Kasperová v tom má jasno

  • V Londýne študovala ekonómiu a matematiku
  • Po návrate na Slovensko pracovala v rodinnom biznise a neskôr sa začala venovať vínu aj startupom
  • Dnes je Valentína Kasperová spolumajiteľkou vínneho pop-upu Humbuk a manažérkou konferencií FutureNow
Kasperová (foto: Barbora Girmanova)
archív Valentína Kasperová (foto: Barbora Girmanova)
  • V Londýne študovala ekonómiu a matematiku
  • Po návrate na Slovensko pracovala v rodinnom biznise a neskôr sa začala venovať vínu aj startupom
  • Dnes je Valentína Kasperová spolumajiteľkou vínneho pop-upu Humbuk a manažérkou konferencií FutureNow

Čo si študovala a ako si sa dostala k vínu a k startupom?

V Londýne som na vysokej škole študovala ekonomiku s matematikou. Neskôr som z rodinných dôvodov musela štúdium na rok prerušiť a odcestovala som do Čiech, kde som pôsobila ako food & beverages manager v jednom hotelovom projekte. Všetko som sa naučila za pochodu a práve tam som po prvýkrát pričuchla k vínu a hneď som si ho veľmi zamilovala. 
Keď som sa vrátila späť do Londýna, pokračovala som v štúdiu, no víno mi chýbalo a hľadala som cestu, ako s ním zostať v kontakte. Urobila som si niekoľko somelierskych kurzov a snažila sa začleniť do miestnej komunity milovníkov vína.

Keď som skončila školu, vrátila som sa do Bratislavy. Začínala som v rodinnom podnikaní, kde som pôsobila v energetike. Tri roky som pracovala na projektoch malých vodných elektrární a dodávky elektriny a plynu. V odvetví energetiky sa nepohybuje veľa mladých ľudí, čo mi chýbalo, a tak som si prirodzene našla svoju cestu aj do prostredia startupov. Vďaka tomu som sa ocitla aj vo FutureNow. Vínam sa venujem stále prostredníctvom pop-upu Humbuk.

zdroj: Archív Valentína Kasperová

Venovala si sa aj čínštine, bola si v Číne. Čo si tam robila a koľko času si tam strávila?

Keď som mala asi 10 rokov, rodičia sa rozhodli, že ma dajú na čínštinu. Začala som s ňou v Bratislave s učiteľkou, ktorá učila aj na Konfuciovom inštitúte a postupne som sa zlepšovala natoľko, že som bola schopná dohovoriť sa. V roku 2008 boli Olympijské hry v Pekingu a keďže môj otec mal vždy blízko k športu a podporoval aj Slovenský olympijský zväz. Ja som vtedy iba tak nadhodila, že by som sa tam rada išla pozrieť a pomáhať ako dobrovoľníčka. Do tímu som sa dostala a pomáhala počas hier v slovenskom olympijskom dome s organizáciou. Odvtedy som začala chodiť do Číny takmer každé leto a pracovala tam na rôznych projektoch.

K čomu máš ty osobne bližšie? Je to víno a gastronómia alebo svet biznisu?

Pre mňa sú to spojené nádoby. Víno je moja vášeň a Humbuk mi pomáha ju napĺňať. Nie je to pre mňa zdroj obživy, aj keď si myslím, že má veľký potenciál. S pop-upmi sme v pluse, podľa mňa nemá zmysel organizovať takýto druh aktivity stratovo, ale hovoríme iba o desiatkach eur. Čo sa týka biznisu, aj ten sa snažím robiť s vášňou. Obaja moji rodičia sú podnikatelia, takže to mám v krvi.

Asi pred tromi rokmi som začala písať o víne, mala som vlastný blog a bol to môj spôsob, ako sa s tým udržiavať v kontakte. V jednom vínnom bare v Prahe som sa raz dostala k vínu, ktoré sa nepodobalo na nič, čo som dovtedy chutnala. Kamarátka Zuzka mi vtedy vysvetlila, že ide o naturálne víno. To sa produkuje z hrozna, na ktoré sa nepoužívajú žiadne pesticídy, ani sa nijako chemicky neošetruje, v podstate ide o ‚BIO‘ hrozno. Vo výrobe kvasí prirodzene a štandardne sa veľmi málo filtruje a pridáva sa iba málo síry. Keď som sa ponorila hlbšie to tejto problematiky, otvoril sa mi úplne nový vínny svet. Vďaka môjmu záujmu o naturálne vína som stretla aj Mišku s Robom, ktorí sú spoluvlastníci Humbuku. Stretli sme sa na českom pop-upe Družstvo, práve tam sme prišli s nápadom, že by sme niečo takéto chceli organizovať aj na Slovensku. 

zdroj: Archív Valentína Kasperová

Na Slovensku boli na to, samozrejme, iné podmienky, než aké sú v Čechách, takže sme si museli hľadať vlastný systém. Každé dva až tri mesiace robíme ochutnávky portfólia jedného vinára. Ochutnávky sa robia vždy v inej lokalite s iným vinárom, iným DJ-om aj rozličným jedlom. Chceli sme to spojiť aj s poznávaním zaujímavých miest v Bratislave. Začali sme lokálne so Slobodným vinárstvom a postupne sme rozšírili spoluprácu aj o iné vinárstva v stredoeurópskom regióne. Teraz oslavujeme už druhé výročie a organizujeme desiaty Humbuk.

Na Slovensku máme pomerne bohatú vínnu tradíciu, no sme malá krajina. Ako vyberáte vinárov, ktorí robia svoje produkty naozaj naturálne, máme ich v regióne dosť?

Do veľkej miery je to vec dôvery, nemáme možnosť neustále striehnuť, či vinári náhodou nepoužívajú chemický postrek, alebo nadmerne víno nesíria. Pomáha, ak sú biocertifikovaní. Človek by si mal sám dávať pozor na to, čo konzumuje a zaujímať sa o pôvod vína. Na celom svete je naozaj málo vinárov, ktorí takto víno produkujú, pohybuje sa to podľa dostupných štatistík medzi 2 % až 5%. Za tie 2 roky, čo organizujeme Humbuk, sme mali možnosť odsledovať, že sa k tomuto spôsobu spracovania vína postupne pridávajú aj konvenční vinári, ktorí predtým používali pesticídy či inú chémiu.

Kde všade pop-upy organizujete?

Je to naozaj rôzne, v Bratislave sme si prešli všetkým od obchodu s teniskami cez telocvičňu až po kaviarne, lode či kníhkupectvá. Snažíme sa to prispôsobiť ako ročnému obdobiu, tak aj vinárovi. Napríklad, keď k nám prišiel jeden maďarský vinár, bol to taký starší pán, intelektuál, pop-up sme organizovali v aukčnej Galérii Soga. Za spomenutie tiež stojí Búdka 22, tu fungujú na absolutnom zero waste koncepte, u nich v záhrade sme mali letnú edíciu akcií. Jubilejný, 10. narodeninový pop up, bude vo Fachu.

zdroj: Archív Valentína Kasperová

Ako si sa dostala k projektu FutureNow?

Po odchode z energetiky som chvíľu pracovala v prostredí marketingovej komunikácie, no veľmi mi to nesadlo, tak som sa začala obzerať po niečom inom. Natália Kisková ma vtedy oslovila s tým, že sa ako HubHub zapájajú do projektu FutureNow a hľadajú posily. Zapojila som sa do výberového konania a nakoniec sa mi podarilo dostať do tímu. Vtedy sa menila celá štruktúra a vytváral sa nový tím ľudí, ktorý mal zastrešovať celú prípravu. Moja rola bola vybudovať si skupinu ľudí vhodných na takúto prácu, ako aj vytvorenie stratégie projektového a finančného plánu.

zdroj: Archív Valentína Kasperová

Sústredili sme sa hlavne na to, že sme sa chceli rozrastať regionálne a organizovať podujatia počas celého roka. Preto vznikol aj koncept FutureNow Festival, kde išlo o viaceré spin-off akcie dva dni pred konferenciou. FutureNow sme chceli dostať aj mimo komunitu podnikateľov a osloviť bežných ľudí.

Od marca tohto roku sme spustili aj nový projekt Future Tuesdays, v rámci ktorého organizujeme každý utorok večer v HubHub v Twin City C sériu viacerých menších eventov zameraných na startupy, ľudí z firemného prostredia, študentov no aj rodiny s deťmi. Naším cieľom je inšpirovať ľudí k inovatívnemu a podnikateľskému zmýšľaniu. Chceme tiež, aby sa začali viac stretávať a združovať.

Vo FutureNow sa venuješ hlavne startupom, ako hodnotíš podnikateľské prostredie na Slovensku?

Slováci sú šikovní a inovatívni, no niekedy sa nevedia predať. Začínajúcim projektom chceme dať priestor práve na Future Tuesdays, kde rozširujeme naše historické zameranie sa primárne na technologické firmy a prezentovať sa tu môže každý, kto má zaujímavý nápad a chce sa s ním presadiť. Organizovať budeme aj rôzne workshopy, kde ľuďom chceme okrem iného pomôcť aj s vystupovaním na verejnosti či marketingom.

zdroj: Archív: Valentína Kasperová

Čím sa odlišujú úspešné startupy od tých, ktoré rýchlo skončia?

Je ťažko generalizovať, no podstatná je určitá miera sebareflexie. Treba vnímať trh, nebáť sa testovať myšlienku v praxi a vycítiť aj to, kedy je ten správny čas projekt ukončiť. Nie všetky projekty môžu uspieť a niektorí ľudia si nevedia pripustiť, že sa im z akéhokoľvek dôvodu v podnikaní skrátka nedarí. Potom je aj veľa skvelých inovatívnych myšlienok, ale ľudia ich nevedia predať. Je zriedkavé, že jeden biznis v sebe spája kombináciu dobrého marketingu a dobrej myšlienky. Slovákom niekedy podľa mňa chýba aj nasadenie a dravosť.

Možno veľa ľudí odradí aj to, že majú malý kapitál. Dá sa u nás presadiť s dobrou myšlienkou a malým kapitálom?

Určite áno, možností financovania je veľa. Pomôcť s ním môžu napríklad aj banky, ale toho sa veľa ľudí bojí. Väčšina sa snaží nájsť si vlastného investora, no ja osobne by som banky nevynechávala, existuje napríklad jedna nemenovaná banka, ktorá vyslovene požičiava vo vybranách prípadoch „iba“ na biznis plány. S podnikateľmi si sadnú a poskytnú im ajko mentoring tak aj konzultáciu k projektu. Dôležitá je, samozrejme, aj základná finančná gramotnosť. Ak o sebe niekto vie, že má skvelú myšlienku, no nevyzná sa úplne vo financiách, je fajn poradiť sa s kompetentnými ľuďmi a nechať si pomôcť pri stanovení správneho finančného plánu.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá