Vallovi sa podarilo zachrániť bratislavské lesy. Ťažba výrazne ustúpi

  • Vďaka postupnému znižovaniu a zjemňovaniu ťažby predstavuje dnes bratislavský lesopark jedno z najvýznamnejších miest pre ochranu prírody v celých Malých Karpatoch
  • Schválením zonácie tu má vzniknúť najväčšie súvislé územie bez ťažby dreva na západnom Slovensku
zdroj: pixabay.com
  • Vďaka postupnému znižovaniu a zjemňovaniu ťažby predstavuje dnes bratislavský lesopark jedno z najvýznamnejších miest pre ochranu prírody v celých Malých Karpatoch
  • Schválením zonácie tu má vzniknúť najväčšie súvislé územie bez ťažby dreva na západnom Slovensku

Už sme si po­maly za­čali zvy­kať, že na Slo­ven­sku sa ťaží už tak­mer všade. Necitlivý výrub sa týka aj bratislavských lesov vrátane Ná­rod­nej prí­rod­nej re­zer­vá­cie De­vín­ska Ko­byla, ktorú však spravujú Lesy SR. Tie na­plá­no­vali naj­vyšší ob­jem ťažby dreva za po­sled­ných 7 ro­kov.

Lesy Malých Karpát sú pritom ideálnym miestom na rekreáciu, no v poslednej dobe slúžia skôr na generovanie ziskov z produkcie dreva. A tak sme sa doč­kali aj toho, že na území európ­skeho vý­znamu De­vín­ska Ko­byla boli vy­rú­bané 120 ročné duby a buky.

V týchto dňoch sa našťastie objavujú aj prvé dobré správy, týkajuce sa ochrany Bratislavských lesov. Po novom až 54 % z ich územia bude patriť autentickej prírode. Bez ťažby a stavebnej činnosti.

„Niekomu sa môže zdať polovica územia málo, je to však viac ako vo všetkých našich národných parkoch, kde sa tento pomer pohybuje medzi 3,5 až 24,1 percentami (okrem TANAP),” vyjadril sa vo svojom blogu Marek Páva, z Iniciatívy Naše Karpaty.

Nové vedenie mesta sa v spolupráci s ochranármi a občianskou verejnosťou rozhodlo výrazne podporiť rekreáciu a ochranu prírody v mestských lesoch vďaka zonácii. Rozdelenie lesoparku do troch zón pritom neprinesie verejnosti žiadne obmedzenia, zato mestu sa určia jasné pravidlá starostlivosti o územie.

Bratislavské lesy majú dvoch rôznych pánov

V časti, ktorú spravujú štátne LESY SR (Devínska Kobyla), sa bohužiaľ stále zameriavajú na pestovanie a ťažbu dreva. Naopak, v lesoch ktoré vlastní priamo mesto Bratislava, sa dejú postupné zmeny k lepšiemu. Už od roku 2014 je v mestských lesoch výrazne znížená ťažba dreva. Všetko preto, aby sa turisti či cyklisti nemuseli pozerať na holé rúbaniská a uhýbať sa nákladným vozidlám ničiacim lesné cesty.

Pre Valla sú Malé Karpaty bratislavským pokladom

„Sľúbil som Bratislavčanom a Bratislavčankám, že budem bojovať za naše lesy. Som veľkým fanúšikom  Malých Karpát. Volám ich bratislavský poklad. To, že sa v našich mestských lesoch podarilo od roku 2014 znížiť ťažbu dreva z 18-tisíc kubíkov na 5-tisíc je na slovenské pomery unikátny precedens. Máme tu ale aj lesy, ktoré nie sú v majetku Bratislavy a na ktoré sa Štátny podnik Lesy SR pozerá skôr ako na kubíky dreva, ktoré môže vyťažiť. S týmto nemôžem súhlasiť. Pre nás sú to stále rekreačné lesy. To najdôležitejšie, čo máme, kam sa rodiny chodia prechádzať, tráviť voľný čas, športovať“, uviedol na stránke mesta primátor  Matúš Vallo.

Tím odborníkov, zložený z lesníkov, urbanistov a ochranárov, pod vedením architekta a urbanistu Petra Žalmana, vypracoval návrh Zonácie územia Mestských lesov. Dokument je už hotový a 7. marca budú o ňom rozhodovať poslanci na zastupiteľstve.

„Zonácia prináša jasné pravidlá pre citlivý rozvoj rekreačných miest a lepšiu ochranu prírody pri úplnom zachovaní voľného pohybu osôb. Je to kľúčová zmena vnímania prímestských lesov na Slovensku. Ako mestský poslanec mám jasný cieľ, aby sa bratislavský lesopark stal lídrom v podpore rekreácie a ochrany prírody a bol inšpiráciou aj pre štátne lesy, ktoré na území Bratislavy hospodária nešetrne,” doplnil Jakub Mrva (Iniciatíva Naše Karpaty, člen pracovnej skupiny).

Lesopark sa rozdelí na 3 zóny

1. Zóna intenzívnej rekreácie

Sem patria najviac navštevované miesta ako Partizánska lúka, Kamzík, Horáreň Krasňany či Kačín. Okrem existujúcich atrakcií pre návštevníkov tu bude možné budovať aj nové rekreačné prvky ako detské ihriská, altánky, promenádne chodníky pri rybníkoch a pod.

2. Zóna rekreácie, ochrany prírody a lesného hospodárstva

V tomto prípade pôjde o pokojnejšiu oblasť, bude to les, ako ho poznáme dnes. Vrátane limitovanej ťažby dreva, ktorá však neslúži na zisk, ale na postupnú premenu kedysi hospodárskych, monokultúrnych lesov na lesy rekreačné.

3. Zóna kľudu

Zvyšok, až 54%, bude tvoriť tretia zóna kde už bola ukončená premena lesov na stabilné, vekovo a druhovo pestré lesy. Rekreáciu a šport si tak budú v tejto zóne môcť návštevníci vychutnať bez ťažby dreva, rušivého pohybu áut a stavebnej činnosti, a to na viac ako polovici územia lesoparku. Práve o túto formu autentickej prírody je zo strany obyvateľov čoraz väčší  záujem.

 

zdroj:bratislava.sk,pava.blog.sme.sk