Vedci varujú: Potláčanie nechcených myšlienok v tvojom mozgu ti môže uškodiť

Vedci Rober Koenig a Joel Pearson sa pozreli bližšie na to, odkiaľ nechcené myšlienky skutočne pochádzajú, ako sa správa náš mozog pri zákaze myslenia na konkrétnu vec a dokonca aj na to, ako sa správa po takom zákaze a ako môže potláčanie myšlienok ovplyvniť náš každodenný život. Toto sú výsledky jednej z posledných vykonaných štúdií súčasnosti.

Potláčanie myšlienok (ne)funguje

Podľa poslednej štúdie vykonanej vyššie spomínanými autormi venujúcimi sa dlhodobo ľudskej psychike a vedomiu, je potláčanie myšlienok vysoko neefektívne, pokiaľ ho nevieme usmerniť. Testy vykonané na vzorke 15 ľudí, napriek nízkemu počtu zúčastnených a potrebe ďalšieho výskumu, jasne ukazujú, že máme iba minimálnu moc nad ovládaním nášho vlastného mozgu a myšlienok.

Každej osobe zo skupiny testovaných zadali autori na začiatku testu úlohu, tou bolo buď predstavovať si po dobu piatich minút obraz nejakej zeleniny a udržať si ho v mysli alebo na druhej strane, obrazu zeleniny v mysli zamedziť. Okrem odoziev a odpovedí testovaných, či sa im podarilo uspieť alebo nie, boli dané osoby napojené na MRI, ktorá zachytávala skutočné výsledky testovaných, nielen ich dojmy.

Myslíme si, že sme uspeli

Napriek tomu, že si niektorí jedinci mysleli, že sa im podarilo vyhnúť sa akejkoľvek myšlienke na zeleninu počas požadovanej doby, nie je to pravda. Prostredníctvom výsledkov MRI sa vedcom podarilo dokázať, že potláčanie myšlienok nefunguje, je iba akýmsi klamstvom voči vlastnej osobe.: „Generovanie myšlienok bolo spojené s ľavou hemisférou a potlačenie myslenia bolo spojené so zapojením pravej hemisféry. Ďalej analýzy všeobecného lineárneho modelu ukázali, že subjektívny úspech v potláčaní myšlienok koreloval so zapojením výkonných, resp. riadiacich oblastí mozgu, zatiaľ čo zlyhanie potlačenia myšlienky bolo spojené so zapojením vizuálnych a pamäťových oblastí,“ informujú autori v abstrakte štúdie.

Čo má zelenina s reálnym životom?

Nakoľko v skutočnosti poznáme len malé množstvo štúdií zaoberajúce sa metódou potláčania nechcených myšlienok, sú výsledky tejto štúdie pre vedeckú oblasť prínosnými dátami. Síce neodhaľujú úplný pôvod vzniku myšlienky, ale jej nasledujúce generovanie, ktoré môže byť zvýšené práve jej potláčaním.: „Podarilo sa nám prostredníctvom MRI nájsť vizuálne znázornenie myšlienky – aj keď účastníci verili, že tento obraz úspešne vytlačili zo svojej mysle,“ uviedol Joel Pearson, kognitívny neurovedec z University of New South Wales v Sydney.

„Zdá sa, že vizuálny cortex – časť cerebral cortex zodpovedná za vizualizovanie – produkuje myšlienky bez ich vedomia,“ dodal. „To naznačuje, že mentálne obrazy sa môžu vytvárať, aj keď sa ich snažíme zastaviť.“ Tieto údaje informujú o modeloch produkcie myšlienok v stave nevedomia a mohli by sa použiť na vývoj nových liečebných prístupov.

Paradox potláčania myšlienok

Iná štúdia publikovaná v roku 2019 poukazuje na ďalší z paradoxov potláčania myšlienok. Napriek tomu, že bola daná metóda v minulosti hojne využívaná, dnešná veda nám dokazuje, že jej využitie mohlo mať za príčinu zhoršenie aktuálneho stavu jedinca.

Doposiaľ nespomenutým a o to zaujímavejším paradoxom je stav, do ktorého sa náš mozog dostáva, keď mu je prikázané na niečo nemyslieť, a následne svoju pozornosť sústrediť práve na onú zakázanú vec.: „Keď boli po fáze potláčania myšlienky respondenti požiadaní o opak, a teda premýšľanie o danej veci, vykazovali významne väčšiu mozgovú činnosť, ako respondenti, ktorých sme požiadali na danú vec myslieť bez predošlého zákazu. Tieto pozorovania naznačujú, že pokus o potlačenie myslenia má paradoxné účinky voči prvotnej stratégii sebakontroly, dokonca môže spôsobiť značnú posadnutosť alebo zaujatie vecou, proti ktorej je namierené,“ informuje APA PsycNet.

zdroj: Unsplash/Artem Maltsev

Naše myšlienky neexistujú

Psychologička Nancy Colier, LCSW, pre Psychology Today upozorňuje, že každý z nás žije vo svojej malej galaxii, no nič z našich predstáv a myšlienok nie je realita.: „ Povedzme, že v tejto chvíli uvažujete o kamarátke a niečom konkrétnom, čo urobila a o tom, čo jej chcete odpovedať. Tá kamarátka, o ktorej premýšľate, v tejto chvíli neprežíva vašu myšlienku (o nej). Ak sa touto myšlienkou nezaoberáte a nepretavíte ju do činu, o chvíľu doslova nebude existovať.“

Čo pretvára naše myšlienky na skutočnosť je pozornosť, ktorú im venujeme. Pri zrode myšlienky je jej stav jasný, neexistuje. Až následným zaoberaním sa a sústredením sa na ňu dostáva myšlienka moc. Zvyčajne, keď sa vo svojej mysli na niečo sústredíme, priradíme to k vizuálu – k objektu. Následne začneme objekt a myšlienku spájať, vytvoríme medzi nimi vzťah, ktorý v skutočnosti neexistuje, pretože myšlienka neovplyvňuje fyzicky daný objekt a objekt nereaguje v realite na našu myšlienku.

Najúčinnejší spôsob

„A tak nabudúce, keď sa pred vami vo vašom vedomí objaví myšlienka, nezabudnite, že nie je skutočná v tom zmysle, že by mala nejakú pevnú formu alebo existovala niekde mimo vás a bez energie z vašej pozornosti jednoducho zmizne bez stopy,“ hovorí Nancy, čím približuje aj spôsob, akým sa nechcené myšlienky dajú regulovať. Ak by si však nebol jedným z tých šťastlivcov, ktorí sú schopní dostatočnej sebakontroly, ktorou eliminujú prípadný únik pozornosti k nechcenej myšlienke, štúdia Paradoxné efekty potláčania myšlienok uvádza, že najúspešnejšími boli participanti, respektíve to potláčanie myšlienok, kedy jedinci dostali zbraň v podobe inej myšlienky, na ktorú mali svoju pozornosť sústrediť. Tou dokázali dostatočne zaujať svoju myseľ, aby následne negenerovala nechcené myšlienky.