VEDCI: V dôsledku stúpajúcej hladiny oxidu uhličitého budeme hlúpnuť. Schopnosť myslenia sa môže znížiť až o 50 %

  • Výskumy poukazujú na to, že oxid uhličitý môže mať vplyv na myslenie človeka
  • Podľa ich odhadov by sa komplexné strategické myslenie mohlo znížiť až o 50 %
CO2
pixabay/lukasbieri,pxhere
  • Výskumy poukazujú na to, že oxid uhličitý môže mať vplyv na myslenie človeka
  • Podľa ich odhadov by sa komplexné strategické myslenie mohlo znížiť až o 50 %

To, že oxid uhličitý, ktorý sa uvoľňuje spaľovaním fosílnych palív, škodí našej planéte, vie naozaj každý. Výskumy však poukazujú na to, že okrem dopadu na planétu môže mať vplyv aj na myslenie človeka.

Vedci totiž tvrdia, že schopnosť ľudského vnímania klesá v momente, keď stúpa hladina oxidu uhličitého vo vzduchu, ktorý ľudia vdychujú. Kristopher Karnauskas z University of Colorado a jeho kolegovia analyzovali, ako sa môžu hladiny CO2 v tele zvyšovať, a čo to môže spôsobiť. 

Schopnosť myslenia by sa mohla znížiť až o 50 %

Portál IFL Science uvádza, že vzduch s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého môže zvýšiť aj jeho hladinu v našej krvi, a znížiť tak množstvo kyslíka, ktoré sa do nášho mozgu dostáva. To môže spôsobiť, že sa nám nielen zintenzívni pocit ospalosti a úzkosti, ale zároveň sa aj zníži kvalita kognitívnych funkcií.

Vedci dopad zvýšenej koncentrácie oxidu uhličitého v krvi prirovnávajú k pocitu, ktorý človek nadobúda po hodinách strávených v uzavretej a nevyvetranej miestnosti. Taktiež uvádzajú, že v dôsledku nekontrolovateľného spaľovania fosílnych palív od 19. storočia sa hladiny oxidu uhličitého v našej atmosfére neuveriteľne vyšplhali.

NOVÝ VÝSKUM: Ak sa nespamätáme, za pár rokov zomrú miliardy ľudí a spoločnosť sa rozpadne

Tieto čísla sú vyššie než akékoľvek zaznamenané v priebehu niekoľkých tisícročí. Ak bude ľudstvo v podobnom trende pokračovať, čísla sa budú rapídne zvyšovať.

Vedci uviedli, že práve toto bude viac než dostačujúcim na to, aby došlo k určitému poklesu kognitívnych funkcií. Podľa ich odhadov by sa základné schopnosti rozhodovania mohli znížiť asi o 25 % a komplexné strategické myslenie by sa mohlo znížiť až o 50 %.

Fabrika
zdroj: pxhere.com

Potrebný bude väčší tím

Asistentka psychológie z Pensylvánskej univerzity pre IFL Science uvádza: Niektoré štúdie prišli s presvedčivými dôkazmi súvisiacimi so zhoršením kognitívnych funkcií.“

Ďalej tiež dodáva, že aj napriek tomu, že existujú aj protichodné zistenia a je potrebný ďalší výskum, oblasť rozhodovania a plánovania je zvýšenou koncentráciou CO2 určite obmedzená.

V súčasnosti sa výskumný tím  zameriava na aktuálne globálne emisné trendy, na základe ktorých chcú zistiť, ako sa budú vyvíjať hladiny oxidu uhličitého. Pripúšťajú, že ide o komplexný problém, takže ich výskum nemusí zohľadňovať všetky premenné.

Poznamenávajú však, že v súčasnosti neexistuje veľa výskumov o súvislostiach medzi kognitívnymi funkciami a rastom emisií oxidu uhličitého. Výskumný tím dodáva, že ich štúdie sú iba na začiatku, a do budúcnosti budú potrebovať širšie tímy výskumníkov. K detailnému preskúmaniu im vraj nebude stačiť tím v aktuálnom zložení.

Znížená schopnosť využívania vhodných stratégií

Times of India tiež uvádza, že vedci z Harvardu sa v roku 2015 podieľali na výskume, počas ktorého sledovali 24 ľudí, ktorí strávili šesť pracovných dní v kancelárskych priestoroch s rôznymi úrovňami oxidu uhličitého.

Účastníci sa v tom čase každý deň zúčastnili počítačovej simulácie, v ktorej reagovali na vyvíjajúci sa skutočný scenár, ktorý súvisel napríklad s riadením mesta.

Kognitívne schopnosti účastníkov počas simulácie sledovali a zaznamenávali do softvéra. Výsledky ukázali, že pri zvyšovaní hladín CO2 účastníci neustále zápasili s využívaním vhodných stratégií, informácií aj s reakciami na krízové situácie.

Zdroje: IFL Science, timesofindia, nature.com

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech