Vedci zisťujú, či je ľudská myseľ pripútaná k fyzickému svetu

  • Teoretický fyzik z Kanady navrhol experiment, ktorého výsledky vrhnú viac svetla na nepoznané tajomstvá kvantovej fyziky a ľudskej mysle.
pexels-photo-107868
pexels.com
  • Teoretický fyzik z Kanady navrhol experiment, ktorého výsledky vrhnú viac svetla na nepoznané tajomstvá kvantovej fyziky a ľudskej mysle.

Strašidelné pôsobenie

Jeden z najzaujímavejších fenoménov kvantovej fyziky nazval Einstein „strašidelným pôsobením na diaľku“. Taktiež je známy aj pod názvom kvantové previazanie. Na základe tohoto javu fungujú kvantové počítače, ktorých schopnosť spracovávať dáta je založená na previazaní častíc. Revolučné nové technológie, ako napríklad kvantová teleportácia, by taktiež mohli byť postavené na tomto jave.

V skratke, previazané častice sa navzájom ovplyvňujú bez ohľadu na vzdialenosť medzi nimi. Meranie stavu jednej častice, okamžite ovplyvní stav druhej. Toto pôsobenie avšak zostáva strašidelným, pretože nie je vysvetliteľné súčasnými fyzikálnymi zákonmi. Množstvo fyzikov na tomto vysvetlení tvrdo pracuje, ale nikto zatiaľ nepriniesol žiadne definitívne výsledky.

foto: pexels.com

V roku 1964 fyzik John Bell vyvinul slávny test, na základe ktorého určil, či na seba častice takto pôsobia. Jednoducho povedané, Bellov test zahŕňa dvojicu previazaných častíc, jedna je poslaná na miesto A, druhá na miesto B. V každom z týchto miest je zariadenie, ktoré meria stav poslaných častíc. Nastavenie meracích zariadení je náhodné, aby bolo v čase merania nemožné v A zistiť nastavenie B a naopak. Bellov test podporil teóriu pôsobenia na diaľku.

Ľudské vedomie a slobodná vôľa

Lucien Hardy, teoretický fyzik z Inštitútu Perimeter v Kanade prišiel s myšlienkou, že merania v miestach A a B by mohli byť kontrolované niečim, čo by mohlo byť potenciálne oddelené od materiálneho sveta, ľudskou mysľou. Hardyho idea je založená na dualite hmoty a ducha, na učení francúzskeho filozofa Reného Descartesa. „Myseľ je mimo bežnej fyziky a narúša fyzický svet,“ vysvetľoval svoju myšlienku Hardy.

foto: pexels.com

Aby Hardy overil svoju teóriu, navrhol verziu Bellovho experimentu zahŕňajúcu 100 ľudí. Každý človek by bol napojený na zariadenie zaznamenávajúce jeho mozgovú aktivitu. Tieto zariadenia moniturujúce mozgy by boli použité na nastavenie meracích prístrojov v miestach A a B, vzdialených od seba 100 kilometrov. „Radikálna možnosť, ktorú chceme preskúmať je tá, keď namiesto náhodných generátorov použijeme na nastavenie meracích zariadení ľudí. Následne by sme mohli pozorovať porušenie kvantovej teórie,“ napísal Hardy.

Ak sa korelácia medzi meraniami nebude zhodovať s predchádzajúcimi Bellovmi testami, tak by mohlo nastať porušenie kvantovej teórie, ktoré naznačuje, že A a B sú kontrolované faktormi mimo štandardnej fyziky. „Ak by ste boli svedkami porušenia kvantovej teórie len pri systémoch, ktoré by sa dali označiť ako vedomé, ako napríklad zvieratá alebo ľudia, to by bolo vzrušujúce. Neviem si vo fyzike predstaviť ohromujúcejší výsledok experimentu,“ povedal Hardy.

foto: pexels.com

Čo by taký výsledok experimentu znamenal? Napríklad to, že ľudská myseľ a vedomie, nie sú zložené z hmoty podliehajúcej súčasným fyzikálnym zákonom. Navyše by to naznačovalo, že myseľ je schopná prekonať fyziku silou slobodnej vôle.

zdroj: futurism.com

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech