Vedkyňa Martina Gáliková: Postavenie žien vo vede sa jednoznačne zlepšuje

Na v poradí treťom ročníku, ktorý sa na Slovensku konal, sedelo v hľadisku 12 finalistiek. Do súťaže poslalo svoje vedecké práce 24 vedkýň. Podujatie u nás nesie názov L’oréal Unesco Pre ženy vo vede. Pretože svet potrebuje vedu a veda potrebuje ženy.

„Do súťaže prišlo 24 dobrých prác, 12 veľmi dobrých bolo vybratých do finále. To je dôkazom toho, že na Slovensku sa dobrá veda robiť dá,“ vyjadrila sa k výsledkom tesne pred vyhlásením dvoch laureátok Prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc, predsedkyňa odbornej komisie.

zdroj: Archív: For Women in Science

Ocenenia sa udeľovali v dvoch kategóriách – do 35 a do 45 rokov vrátane. Prestížne tituly a finančné odmeny v hodnote 5 000 eur si odniesli 2 slovenské vedkyne – Martina Gáliková a Vlasta Demečková. My sme sa rozprávali s 34-ročnou Martinou Gálikovou, pracovníčkou Ústavu zoológie SAV.

Majú ženy – vedkyne novej generácie, väčšiu šancu presadiť sa vo vede a výskume, ako to mali ich predchodkyne dajme tomu pred 10 rokmi?

Určite. Postavenie žien vo vede sa jednoznačne zlepšuje. Štatistiky však ukazujú, že existuje čosi ako sklenený strop. Čoraz viac žien alebo mladých dievčat sa rozhoduje pre štúdium vedných odborov. Myslím, že celosvetovo tvoria približne 54 % študentiek bakalárskych a magisterských odborov práve ženy.

Problém nastáva neskôr, keď zastúpenie žien medzi PhD. a postdoktorantkami dramaticky klesá. Zastúpenie vedkýň s trvalým pracovným pomerom dosahuje v Európe 33 % a ženy vo vedúcich pozíciách je dramaticky nižšie. Takže áno, postavenie žien sa zlepšuje, ale s kariérnym rastom žien je tu problém stále. Veľa žien vo vede pracovať síce začne, ale už menej sa ich dostane do vedúcich pozícií.

Z akého dôvodu sa to deje?

Tých dôvodov je zrejme viacero. Čiastočne sú to rodinné dôvody respektíve nerovnomerné rozloženie povinností medzi mužov a ženy. Napríklad v Škandinávii, kde je táto starostlivosť zdieľaná spravidla oboma partnermi, je zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách jednoznačne vyššie. Na druhej strane majú mnohé univerzity kvóty a takzvanú pozitívnu diskrimináciu, ktorá takisto pomáha zlepšiť postavenie žien vo vede. Ale je to aj sebavedomím žien, výchovou predsudkami. Dievčatá a ženy nemajú problém dostať sa do vedy a začať doktorantské štúdium, majú skôr problém sa presadiť v tých vyšších pozíciách.

Na Slovensku ale určite aj vo svete ešte stále prevláda stereotyp, že ženy nielen že by mali byť, ale aj sú, humánne zamerané. Exaktná študijná a neskoršia profesná orientácia je skôr výnimočná.

S týmto stereotypom sa v biológii stretávam veľmi často.

V akom momente ste sa konkrétne vy rozhodli, že budete vedkyňa?

Ja som mala vzťah k prírode, rastlinám a zvieratám odjakživa. Rozmýšľala som nad tým, ako veci fungujú a rodičia ma veľmi podporovali. Rozhodla som sa počas vysokoškolského štúdia.

zdroj: Archív: For Women in Science

Vy ste sa vrátili na Slovensko. Chcete sa venovať vede doma? Prečo? Nedemotivuje vás to?

Vrátila som sa po 10 rokoch v zahraničí. Ja som sa vždy plánovala vrátiť a zlepšiť vedu na Slovensku. Pomôcť vychovávať novú generáciu vedcov. To bolo mojim cieľom pred 10 rokmi, keď som odchádzala. V istej chvíli som cítila, že prišiel ten čas, že mám dostatok skúseností, aby som si založila vlastné laboratórium, aby som mala vlastných študentov. Problémy sú na Slovensku, ale sú aj inde. Ide len o to, ako sa s nimi vyrovnáme a čo je našou motiváciou. Tou mojou je jednoznačne prispieť k rozvoju vedy na Slovensku. A zatiaľ to ide, hoci som tu len veľmi krátko, pol roka.

Čo by ste odporučili mladým dievčatám, ktoré sa rozhodujú či budú alebo nebudú vo vede ďalej pokračovať?

Stretávať sa s vedcami, navštevovať vedecké inštitúcie, veľa sa pýtať. Veda nie je len kariéra, je to životný štýl. A je preto dobré, ak sa ženy dopredu oboznámia s tým, čo vedecká kariéra obnáša. Áno, v ďalšom kroku je dôležité si nájsť mentora či mentorku, ktorí budú dotyčnú viesť počas tejto kariéry, aspoň teda v jej začiatkoch.

Zdroj: L’oréal (pre pohodlnejšie prehrávanie videa sme použili online prehrávač youtube.com)

Kto bol vašim mentorom?

Mojim mentorom bol môj súčasný priateľ, ktorý je o štyri roky starší a v priebehu posledných 13 rokov sme konzultovali všetky moje kariérne kroky spoločne. On bol prvý, ktorý ma podporoval v tom, aby som odišla do zahraničia, aby som po doktorantskom štúdiu vo Viedni pokračovala ďalej, aby som sa hlásila na tie najprestížnejšie miesta. A neskôr sa mojim mentorom stal jeden profesor zo štokholmskej univerzity.

zdroj: Archív: For Women in Science

Mgr. Martina Gáliková, PhD. pracuje na Ústave zoológie SAV v Bratislave a cieľom jej práce je využiť drozofilu na štúdium obezity spôsobenej nedostatkom steroidných hormónov produkovaných pohlavnými žľazami.

„Tento typ obezity sa u ľudí vyskytuje najmä v súvislosti s nedostatkom estrogénu a testosterónu. K poklesu týchto hormónov dochádza pri starnutí, menopauze alebo pri liečbe rakoviny gonadektómiou. Gonády drozofíl produkujú steroidné hormóny ekdysteroidy, ktoré kontrolujú rozmnožovanie. Náš doterajší výskum ukázal, že podobne ako pohlavné hormóny u ľudí, ekdysteroidy ovplyvňujú metabolizmus u drozofily. Cieľom našej ďalšej práce je zistiť presný molekulárny mechanizmus, ktorým steroidné hormóny regulujú metabolizmus tukov a karbohydrátov. Odhalenie úlohy pohlavných hormónov pri vzniku obezity je dôležité nielen z hľadiska základného výskumu, ale aj z biomedicínskej perspektívy,“ dodáva k svojej práci Martina Gáliková.