Vírus, ktorý má väčšina Slovákov, môže byť spúšťačom Alzheimerovej choroby. Vedci naznačujú prekvapivú prevenciu
- Bežný detský vírus zostáva v tele celý život
- V starobe môže reaktiváciou prispieť k rozvoju Alzheimerovej choroby
- Bežný detský vírus zostáva v tele celý život
- V starobe môže reaktiváciou prispieť k rozvoju Alzheimerovej choroby
Možno ho poznáš ako pôvodcu oparov na perách – Herpes simplex vírus typu 1 (HSV-1) sa často prenáša už v detstve a v tele zostáva skrytý celý život. Väčšinu času o ňom ani nevieš, pretože zostáva nečinný v nervových bunkách.
Občas ho však prebudí stres, choroba alebo poranenie a objaví sa nepríjemný opar. Podľa dlhoročných výskumov však tento vírus nemusí spôsobovať len drobné kožné problémy. Môže zohrávať kľúčovú úlohu pri vzniku Alzheimerovej choroby, píše portál PsyPost.
Pred viac ako 30 rokmi vedci zistili, že HSV-1 sa nachádza aj v mozgoch starších ľudí. Dovtedy sa predpokladalo, že mozog je pred infekciami úplne chránený tzv. hematoencefalickou bariérou. Ľudia, ktorí nesú variant génu APOE-e4 (spájaný so zvýšeným rizikom Alzheimerovej choroby) a zároveň sú nositeľmi tohto vírusu, majú riziko ochorenia mnohonásobne vyššie.
Ako vírus ovplyvňuje mozog?
Pri pokusoch v laboratóriu vedci infikovali mozgové bunky týmto vírusom. Bunky začali vytvárať rovnaké abnormálne bielkoviny – amyloid a tau – aké sa hromadia v mozgoch pacientov s Alzheimerovou chorobou. Predpokladá sa, že vírus môže zostať v tele nečinný celé desaťročia, no v neskoršom veku, keď imunitný systém slabne, prenikne do mozgu a znovu sa aktivuje.
Vtedy začne poškodzovať nervové bunky a vyvoláva zápal. Opakované „prebudenia“ počas rokov môžu postupne spôsobiť poškodenie mozgu, ktoré vedie až k rozvoju demencie.

Dokonca zistili, že DNA tohto vírusu sa nachádza v lepkavých zhlukoch amyloidových bielkovín v mozgoch pacientov. Povzbudivou správou je, že antivírusové liečby v laboratórnych podmienkach toto poškodenie znižovali. To naznačuje, že v budúcnosti by antivirotiká mohli spomaliť alebo dokonca predísť rozvoju ochorenia.
Stopy vedú aj k očkovaniu
Rozsiahle výskumy ukázali, že ťažšie infekcie spôsobené týmto oparovým vírusom významne zvyšujú riziko Alzheimerovej choroby. Zároveň sa ukázalo, že cielene podaná antivírusová liečba toto riziko dokáže znížiť.
Vedci sa tiež zamýšľali, či aj iné vírusy, ktoré zostávajú v tele v nečinnom stave, môžu mať podobný účinok. Medzi kandidátmi bol napríklad vírus spôsobujúci ovčie kiahne a pásový opar.
Analýza zdravotných záznamov státisícov ľudí v Spojenom kráľovstve priniesla zaujímavý poznatok. Tí, ktorí prekonali pásový opar, mali len mierne zvýšené riziko demencie. Avšak ľudia, ktorí dostali vakcínu proti pásovému oparu, mali pravdepodobnosť vzniku demencie nižšiu.
Podobné výsledky priniesla aj nová štúdia vedená Stanfordovou univerzitou. Tento fakt podporuje dlhoročnú hypotézu, že prevencia bežných infekcií môže znižovať riziko Alzheimerovej choroby. Viaceré výskumy naznačujú, že očkovania proti rôznym infekciám môžu mať ochranný efekt.
Akú úlohu zohrávajú iné rizikové faktory?
Tím výskumníkov skúmal aj to, ako môžu ďalšie známe rizikové faktory, napríklad poranenia hlavy alebo iné infekcie, spustiť v mozgu tento skrytý vírus.
Pomocou pokročilého 3D modelu mozgu s latentnou infekciou herpesu zistili, že pri vystavení druhej infekcii alebo pri simulovanom úraze sa vírus znovu aktivoval a spôsobil poškodenia typické pre Alzheimerovu chorobu. Ak však použili liečbu znižujúcu zápal, vírus zostal nečinný a k poškodeniu nedošlo.
Všetky tieto zistenia naznačujú, že vírus spôsobujúci opary by mohol byť významným článkom v reťazci príčin Alzheimerovej choroby, najmä u ľudí s určitými genetickými predispozíciami. Zároveň otvárajú dvere novým možnostiam prevencie – či už prostredníctvom očkovania, alebo liekov, ktoré zabránia reaktivácii vírusu a jeho škodlivému pôsobeniu na mozog.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: PsyPost, The Lancet, PubMed