Vo svete proti vyhadzovaniu dobrého jedla bojujú, na Slovensku v tom budeme pokračovať aj naďalej

Ministerstvo životného prostredia tento mesiac neuspelo s návrhom na zrušenie označenia minimálnej trvanlivosti potravín. Cieľom bolo predchádzať vzniku potravinového odpadu.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pexels

Proti návrhu bolo ministerstvo pôdohospodárstva, zdravotníctva i súkromný sektor. Rezort životného prostredia pravdepodobne nenaformuloval novelu správne a práve to zapríčinilo jej neúspech. Návrh neladil ani s európskou legislatívou, ktorá povoľuje predávať potraviny aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (až do dátumu najneskoršej spotreby), ale nedovoľuje dátum minimálnej trvanlivosti úplne zrušiť. Európska legislatíva dokonca povoľuje vyňať isté typy potravín spod označenia minimálnej trvanlivosti. Ministerstvo to ale mohlo myslieť dobre, dátumu minimálnej trvanlivosti totiž nerozumie každý a ľudia v tom majú chaos. 

Dátum minimálnej trvanlivosti nám napovedá, dokedy si potraviny uchovájú svoje špecifické vlastnosti. Po tomto dátume môžu potraviny stratiť špecifické vlastnosti, ale stále nemusia byť zdraviu škodlivé. Potraviny nevhodná na konzumovanie sú podľa európskej legislatívy až po uplynutí dátumu spotreby.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pixabay

Na Slovensku sa teda automaticky vyhadzuje všetko jedlo, ktoré je jedlé, len kvôli dátumu. Slovensko je jednou z mála krajín EÚ, ktorá má tak prísny zákon, tvrdí to OECD s odvolaním sa na správu Európskeho dvora audítorov z roku 2016 OECD. 

Veľké množstvo potravinového odpadu na celom svete spôsobuje najmä nadprodukcia a nerovomerné rozmiestnenie potravín. Zatiaľ čo v Európe sa potraviny nestíhajú predávať, napr. v Afrike takmer nie je čo kúpiť a ľudia by si to všetko ani nemohli dovoliť. Môžno by trebalo hľadať riešenie tam, kde problém vzniká – pri produkcii a kultúre stravovania.

Zdroj: Euractiv.sk