Vyhlásenie slovenských vedcov: Slováci sa musia pripraviť na veľmi ťažké týždne

Prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár sa už nebude zúčastňovať rokovaní Ústredného krízového štábu. Povedal to na stredajšom tlačovom brífingu s tým, že je z rozhodnutí Ústredného krízového štábu sklamaný.

„Myslím si, že som tam bol ako odborník a ak odborníci nemajú medzi politikmi absolútne žiadne relevantné postavanie a vôbec sa nehľadí na ich názor, je úplne zbytočné, aby sme marili čas, energiu a sily byť niekde, kde nie sme absolútne žiadnym prínosom,“ povedal Kollár. Ako dodal, do vecí, u ktorých nevidí význam a validitu rozhodnutí a procesov, sa nebude púšťať.

Matovič útočí na lekárov zo štábu: Šíria kotlebovské bludy, vybilo mi poistky

Kollár spoločne so slovenskými vedcami k súčasnej situácii zvrejnil aj verejné vyhlásenie. Upozorňuje, že úspešné riešenie pandemickej krízy vyžaduje zapojenie celej našej spoločnosti vrátane kapacity slovenskej vedy.

Najbližšie týždne budú veľmi ťažké

Dôvera verejnosti môže byť podľa názoru expertov významne ohrozená, ak sa bude celoštátnom plošnom testovaní neustále hovoriť ako o jedinej možnosti, ako dospieť k rýchlemu uvoľneniu opatrení. V praxi sa pritom môže stať, že tieto očakávania nebudú môcť byť naplnené. 

„Za dôležité považujeme najmä systematickú, aktívnu prípravu na budúci vývoj pandémie. Veríme, že komunikácia a postup založený na vedeckých poznatkoch, bude viesť  k väčšej dôvere obyvateľov Slovenska v opatrenia a k lepšiemu zvládaniu pandémie.“

Celá naša spoločnosť sa podľa názoru vedcov musí pripraviť na to, že najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké. „Efekty nových opatrení neuvidíme hneď. Vývoj počtu infikovaných a ťažko chorých má veľkú zotrvačnosť. Čaká nás zaťažkávacia skúška nášho zdravotníctva, ktoré nebolo v optimálnom stave ani pred pandémiou.“

Vedci poukazujú aj na niekoľko faktorov, ktoré je potrebné zvážiť pre dlhodobé zlepšenie epidemickej situácie na Slovensku:  

Jasná komunikácia 

Odborníci zdôrazňujú, že je potrebné s verejnosťou komunikovať tak, aby stúpala dôvera občanov v opatrenia a aby nedochádzalo k zbytočnému rozdeľovaniu spoločnosti. Zásadným predpokladom je podľa nich rešpektovanie pribúdajúcich vedeckých poznatkov. Vláda by sa mala tiež konečne vyhnúť zľahčovaniu a nepresnostiam v terminológii a interpretácii dát. Toto všetko podľa nich vyvoláva len zbytočné pochybnosti.

zdroj: SITA/Viktor Zamborský

Problémom je aj príjmanie nových opatrení len na základe aktuálneho stavu a nie podľa očakávaného vývoja. Podľa expertov by našej krajine mohlo pomôcť frekventované testovanie ohnísk antigénovými testami, alebo výrazné obmedzenie mobility.

Vyhľadávanie kontaktov cez aplikáciu

Posilnený by mal byť aj systémy vyhľadávania kontaktov a varovania. Ten zabezpečí lepšiu kontrolu situácie po plošnom testovaní a spomalí nástup prípadných ďalších epidemických vĺn. Podľa vedcov by malo nastať aj zvýšenie kapacity RÚVZ. V prípade krízy by podľa nich bola na mieste zavedenie aj samo vyhľadávania kontaktov prostredníctvom web formulárov a varovnej e-aplikácie, ktorá bude štandardom vo viacerých európskych krajinách. 

Testovať spoľahlivo

Slovensko by malo podľa odporúčaní odborníkov posilniť kapacity testovania pomocou PCR  a ďalších spoľahlivých metód. Málo sa však hovorí aj o zavedení pravidelného testovania ohrozených skupín a ohnísk.

„Mala by sa zabezpečiť dostupnosť priebežného testovania zadarmo pre občanov, ktorí majú podozrenie na ochorenie COVID-19. Vytvoriť kritériá a pravidlá pre výber testovaných v prípade limitovanej kapacity a definovať potreby a harmonogram dobudovania ďalších kapacít, napríklad testovanie všeobecnými lekármi,“ objasňujú signatári.

Spolupráca so zahraničím 

Slovensko by taktiež mala pomôcť intenzívna komunikácia a koordinácia opatrení s inými európskymi krajinami tak, aby viedli k bezpečnému geografickému priestoru, v ktorom by mohli byť hranice otvorené.

Anketa: Slováci prezradili, či sa dajú testovať

„Preto je potrebné spoločne v čo najväčšej miere uskutočňovať kroky, ktoré sa preukázali ako úspešné v iných krajinách. Za mimoriadne dôležité považujeme aktívnu participáciu na klinických štúdiách zameraných na prevenciu či liečbu COVID-19, či už pod gesciou WHO alebo v bilaterálnej spolupráci s krajinami, kde tento výskum prebieha.“

Za veľmi dôležité považujú správnu komunikáciu verejnosti ohľadom plošného testovania a jeho výsledkov. Lekári upozorňujú vládu, že antigénové testy majú svoje limity a nemala by napríklad spájať pojem infekčnosti s ich výsledkom. Výsledky takýchto testov by podľa nich mali byť overované PCR metódou. 

Signatári výzvy:

• prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc./ riaditeľka Ústav virológie SAV, Biomedicínske centrum SAV
• RNDr. Boris Klempa, DrSc./ Ústav virológie SAV, Biomedicínske centrum SAV
• doc. Mgr. Richard Kollár, PhD./ Katedra aplikovanej matematiky a štatistiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského
• Pavol Čekan, PhD./ MultiplexDX
• doc. MUDr.  Ing. RNDr. Peter Celec, PhD., MPH/ Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta Univerzity Komenského
• doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH/ Ústav epidemiológie, Lekárska fakulta Univerzity Komenského
• MUDr. Peter Visolajský/ Fakultná nemocnica Nitra
• prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc./ Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety