Využil svoju osobnosť a prepojil ju so svetom architektúry. Dnes sa pýši vyše miliónom followerov

Aj keď si sa stal slávnym pre instagramový účet venovaný architektúre, nie si vyštudovaný architekt, ale píšeš si titul z politológie a medzinárodného biznisu. Kedy si sa prvýkrát rozhodol, že chceš ísť touto cestou?

Už počas štúdia na základnej škole som mal vášeň pre architektúru. Pracovali sme aj so SketchUp programom od Googlu a veľmi ma bavilo vymýšľať domy, ktoré boli unikátne a zároveň ich nikto iný nemal. Keď som sa naučil tento free online softvér, začal som vytvárať svoje vlastné koncepty. Veľa ľudí sa ma preto pýtalo, prečo som neštudoval architektúru. Moja odpoveď však bola, že som chcel, aby bola moja kariéra čo najviac „zabezpečená“, teda aby som študoval niečo, čo by som mohol použiť vo viacerých oblastiach.

Vedel som, že keď sa chcem venovať architektúre v budúcnosti, štúdium biznisu to limitovať nebude. Biznis totiž môžem kombinovať so všetkým a poskytuje mi iné možnosti perspektívy. Navyše, situácia bola vtedy taká, že bola vysoká nezamestnanosť. Povedal som si, že architektúru nebudem študovať a nezamestnaný budem až potom (smiech). Teraz je to však iné. Využil som svoju zvedavosť na to, aby som vytvoril niečo úplne odlišné. Prišlo to úplne prirodzene a navyše, nelimitujem sa iba touto oblasťou.

Mal si podporu od svojho okolia, od rodiny či kamarátov, alebo bolo ťažké ich presvedčiť?

Bolo to skutočne ťažké. Môj otec ma síce vždy podporoval, ale neveril tomu, keďže celému svetu sociálnych médií nerozumel a nepovažoval to za skutočné zamestnanie. Bolo pre mňa zložité mu vysvetliť, že sa vlastne venujem žurnalistike na digitálnej platforme. Má však 55 rokov a v tomto veku je to iné pochopiť. Chcel ma tiež veľmi ochraňovať – musíš si zarobiť peniaze, mať na živobytie, postarať sa o seba…

Keď som mu povedal, že to robím zadarmo, bol trochu zhrozený, že ma bude musieť nakoniec finančne podporovať (smiech). Presviedčal ma, že by som si mal nájsť normálne zamestnanie. Ja som bol ale veľmi tvrdohlavý, robilo ma to šťastným a cítil som, že to má nejaký potenciál. Nehľadel som na názory druhých. Otec teraz vidí, že cestujem po celom svete, keďže moji klienti sú skoro všade, cez Áziu po Brazíliu. Začína veriť tomu, že to má budúcnosť.

Je tvoj otec už aj sám na Instagrame, aby ťa mohol sledovať?

On nie, ale jeho žena má jeden. Teraz je skutočne pyšný, že som dosiahol niečo, čo sa nepodarilo každému. V Dánsku sú napríklad iba dva účty, ktoré majú nad milión followerov a sú to veľké celebrity.

Restless.arch si teda rozbehol v roku 2015, serióznejším sa stal o rok neskôr. Čo bolo na začiatku najťažšie?

Robil som na tom skutočne stále a zo začiatku mi to neprinášalo žiaden zisk. Pýtal som sa sám seba, stojí mi to za to? Mal som to však ako hobby, a tak som nemohol stratiť nič okrem času. Pracoval som, študoval a popri tom sa venoval tomuto projektu. Manažovať všetko bolo na začiatku najťažšie, je to však aj o vytvorení istej rutiny. Od začiatku som si však dával isté ciele, napríklad mať 10-tisíc followerov za šesť mesiacov. Mne sa to však podarilo už za deväť týždňov!

zdroj: Michaela Bujdaková

Bolo ťažké získať dôveru iných architektov, presvedčiť ich o svojom projekte?

Od začiatku som bol veľmi transparentný, lebo som si ich nechcel pohnevať. Chcel som prezentovať a dávať poctu tomu najlepšiemu zo súčasného bývania. Architekti boli veľmi radi, že chcem ukazovať ich výtvory, podobne ako fotografi, nerobili žiadne problémy. Mal som dobrý zámer a nikdy som nemal žiadne problémy. V čase, keď som začínal, sociálne siete iba naberali na sile, a teda aj celá záležitosť okolo autorských práv nebola až taká pomenovaná. Existovali rôzne účty, ktoré obchádzali práva, ale ja som skutočne dával kredit tomu, kto fotografie aj spravil.

Vieš si spomenúť na nejaký zlomový okamih, kedy tvoji followeri začali rásť neúmerným tempom?

Už od prvého týždňa účtu som mal pripravenú stratégiu, excelovský dokument, kde som sledoval rôzne metriky. Na malú stránku som rástol veľmi dobre. Keď som potom dosiahol počet 200-tisíc followerov, začalo to rásť veľmi rýchlo. Potom som trochu stagnoval, keď som mal okolo 500-tisíc followerov, zmenil som preto stratégiu toho, ako som písal popisky a aké detaily som uvádzal. Potom sa zrazu zjavil swipe či carouselové posty a mohol som sa tak k projektom dostať hlbšie. Od 700-tisíc followerov som sa k 900-tisícom dostal veľmi rýchlo. A za posledné dva týždne som napríklad získal 35-tisíc followerov.

Odkiaľ si čerpal inšpiráciu? Sledoval si nejaké účty, ktoré sú pre teba vzorom?

Učil som sa z chýb. Bolo veľmi veľa účtov s architektúrou, kde nebolo vôbec popísané, kto je architekt daného diela, či kto spravil fotografiu. Cítil som, že to viem spraviť lepšie a viac rozvinúť svoju koncepciu. Chcel som to spraviť sám a popritom aj rozvinúť svoju osobnosť. Preto sa môj účet aj volá restless (pozn. redakcie – nepokojný).

Nie je to náhoda, naopak, je to pre mňa veľmi osobné. Pramení to ešte zo základnej školy, keď moji rodičia na rôznych rodičovských združeniach počuli, že síce som šikovný a škola mi nerobí problém, ale som veľmi nepokojný a veľa hovorím. Mal som 10 rokov a nechápal som, čo som robil zle, čo mám zmeniť a cítil som, že práve taký som. Mal som ťažké časy, aby som to zmenil, za rok som sa však nedostal nikam. Z toho bodu, keď som to považoval za nejakú svoju nespôsobilosť, som to otočil vo svoju výhodu. Pomáha mi to, že som veľmi zvedavý a stále sa učím nové veci. Keď totiž robím niečo dookola, začnem sa nudiť. Potom som to našiel aj v architektúre, keďže architekti často tiež nevedia, čo budú robiť zajtra alebo o rok. Využil som tak svoju osobnosť a prepojil ju so svetom architektúry.

zdroj: Michaela Bujdaková

Spomenul si, že keď si začínal, sociálne médiá nemali takú silu ako dnes. Prečo si sa vtedy rozhodol pre Instagram namiesto Facebooku?

Bola to úplná náhoda. Prvý účet, ktorý som vytvoril na Instagrame, bol môj, na ktorom som šíril svoje koncepčné nápady. Instagram je pre fotografie vhodné médium. A z toho sa to vyvinulo.

Sledoval si teda štatistiky úplne od začiatku, či už počet followerov, reach alebo engagement. Ktorý ukazovateľ bol pre teba najdôležitejší?

Určite engagement. Instagram je platforma na budovanie komunity. A čo je najdôležitejšie pri komunite? Že nemôže byť tichá. Je dôležité, aby ľudia viedli konverzácie, aby interagovali. Dôležitá je nielen jej veľkosť, ale aj to, že je veľmi aktívna.

V svojich dávnejších prezentáciách si spomenul, že na svete sú viacerí renomovaní architekti, ale počet ich followerov nezodpovedá ich úspechu. Je to práve problém engagementu?

Áno, na začiatku neinvestovali do Instagramu toľko času. Ani ja som však nebol hneď dobrý. Dôležité je správne pochopiť svoje publikum. Niekedy musia komunikovať svojím vlastným slovníkom, musia však pochopiť, že ak hovoria so svojimi klientmi a fanúšikmi, nemôžu hovoriť tým istým tónom. Ak dobre porozumejú publiku, dostane sa k nemu aj ich odkaz a ľudia ich začnú viac sledovať. Je to všetko o stratégii, na ktorej chcete pracovať. Ak máte nejakú, ktorú nerozvíjate veľmi konzistentne, ľudia budú zmätení z toho, čo chcete komunikovať. Raz ukazujete napríklad architektúru, inokedy svoj osobný život. Nevedia teda, čo čakať od vášho účtu a vytvára to zmätok. Sú však viacerí architekti, ktorí to robia dobre a nevyhnutne k tomu nepotrebujú 10-tisíc followerov.

Dôležité je teda komunikovať hodnoty tomu správnemu publiku. Máš ty vôbec nejakú typickú persónu, ktorá sleduje tvoj účet, alebo je ťažké ju jednoznačne identifikovať?

Mám strašne veľa skupín ľudí. Jediné, čo ich spája, je súčasná architektúra. Majú radi prírodné materiály ako drevo, takú raw surovinu. Ich pozadie je však rôzne, sú to celebrity, politici, supermodelky, ale aj architekti, študenti, developeri, rodiny, ktoré chcú len inšpirácie pre svoj domov, bohatí, chudobní… Pre mňa je dôležité obsiahnuť čo najviac záujmov ľudí.

zdroj: Michaela Bujdaková

Zaujímavé je, že na svojom účte nesleduješ veľa ľudí a vytvára to tak naozaj veľký rozdiel medzi tými, ktorých sleduješ a tými, ktorí sledujú teba. Viacero ľudí to však využíva, aby zvýšili počet svojich followerov. Čo si o tom myslíš?

Nie, vôbec to nemám rád a nikdy som to ani nepoužíval. Nikdy som tiež nesledoval viac ako 30 účtov naraz, ale mal som takzvanú „liking“ stratégiu, keď som likoval podobné stránky. Ďalšia vec, ktorú nepotrebujem, je, keď si niekto followerov kupuje. Všetko, k čomu som sa dostal, som však spravil manuálne. Keby som len tak bezmyšlienkovito klikal, moja značka by nebola taká exkluzívna, aká by mala byť.

Skúšal si vôbec niekedy boostovať svoje príspevky?

Nikdy. Skúšal som to pre nejakých zabehnutých influencerov v architektúre, ale za posledné roky som dokopy minul asi 300 dolárov na propagáciu. A to je nič.

Zaujímavo popisuješ aj prácu s hashtagmi, ich použitie od všeobecných po najviac detailné. Je to kľúč k úspechu?

Áno, išlo o takú teóriu, ktorá mi prišla intuitívne a keď som s ňou prišiel, nikto s ňou nepracoval. Podstatou bolo vytvoriť istú základňu, kde som získal hashtagy od tých menej populárnych až po tie viac. Keby som používal iba tie odkazujúce na vysokú popularitu, nezískal by som žiaden engagement. Hashtagy by tak boli k ničomu.

zdroj: Michaela Bujdaková

Čo je najčastejšia chyba, ktorú ľudia na Instagrame robia? Či už bežní, ktorí chcú mať len pekný účet, alebo tí, ktorí chcú viac prezentovať to, čo robia?

Určite chýbajúca stratégia a konzistentnosť. Vo všeobecnosti si ľudia myslia, že stačí len tak postovať fotografie a získajú komenty a liky. Bez nejakej pôsobivej témy sa však známym nestanete. Spomeňte si na instagramový účet vajca, ktoré sa stalo úplným virálom. Išlo o silnú tému a ľudia vedeli, čo od toho čakať. To je ako keď sa zaujímate povedzme o sklo a nájdete ho v postoch. Účet preto začnete sledovať. Ďalší deň tam však pribudne kôň a vy si položíte otázku, prečo ho vlastne sledujete a odsledujete ho. Mätie to ľudí.

A ako hodnotíš súčasnú situáciu na Instagrame spojenú s tým, že väčšina ľudí má na mobiloch dobré fotoaparáty a „hrajú sa“ tak na profesionálnych fotografov? Škodí to sociálnej sieti, či nie?

Myslím si, že to pomáha. Závisí to však od toho, ako sa na to pozrieme. Táto naháňačka za likmi a postovanie toho, čo evokuje iba dokonalý život, je iba také „nablýskané“ pozlátko. Ľudia chcú zachytiť dokonalosť pomocou perfektného vybavenia a to Instagramu škodí. Stále máme zodpovednosť voči deťom, ktoré si kladú otázku, či sú dostatočne dobré. Vo všeobecnosti to však pomáha ľuďom rásť. Keď si však zachováte pravú tvár a zdieľate to, akí skutočne ste, budete omnoho úspešnejší.

Čo sú pre teba Instastorky, majú väčšiu influencerskú silu než feed?

Úplne súhlasím. Keď vytvoríte niečo do hĺbky, môže to mať omnoho hlbší dopad. Tiež to však vyžaduje viac času. Nejde iba o ukázanie niečoho, ale o vypovedanie príbehu. Niekedy sa to dá hneď, niekedy nad tým treba viac rozmýšľať, aby v tom bola nejaká myšlienka. Vytvára to viac autentický pocit.

V súčasnosti máš 1,3 milióna followerov. Máš ešte stále stratégiu, koľko ďalších by si chcel získať?

Stratégiu mám, ale nie pre Instagram. Teraz sa chcem dostať trochu do úzadia a pracujem na digitálnom magazíne, ktorý bude na báze predplatného. Každý týždeň dostanete jeden magazín s piatimi projektami a hĺbkovejšími rozhovormi so skvelými architektmi na špecifickú tému. Napríklad, stavba mimo civilizácie v Nórsku či postavenie smart domu na základe životného štýlu a správania sa obyvateľov. Chcem, aby to bolo osobné. Vzniká pod menom restless.living. Myslím si, že ma to posunie do ďalšieho levelu a Instagram bude tento magazín podporovať.