Vzduch sa vyčistil, a to doslova. Zachránilo to takmer 100 000 životov, no vedci sú aj tak sklamaní

Pandémia prinútila mnohé krajiny sveta zaviesť zákazy vychádzania. Na určitý čas sa tak globálne zavreli pracoviská a priemyselné výroby, nikam sa nedalo vycestovať, v mestách neboli takmer žiadni turisti. To viedlo k tomu, že cesty boli omnoho prázdnejšie a verejné priestory ostali bez ľudí.

Spolu s vakcináciou sa opatrenia opäť uvoľňujú a pomaly sa všetko vracia do normálu. Mnohých začalo zaujímať, aký dopad mala spomalená ekonomika na životné prostredie.

Magazín ScienceAdvances informuje, že máme prvé odpovede, ktoré zohľadňujú celý priebeh pandémie, nielen na jednotlivé vlny. Štúdia ukázala, že vďaka lockdownom zomrelo v súvislosti so znečistením ovzdušia o 95-tisíc ľudí menej. Slovenska sa to však až tak netýkalo.

Pomer oxidu dusičitého vo vzduchu klesol až o polovicu

Znečistenie ovzdušia ovplyvňuje mnoho faktorov vrátane počasia. Napríklad v zime sa kvôli vykurovaniu spaľuje omnoho viac fosílnych palív. Znečisťujúce látky, ktoré pritom vznikajú, reagujú v atmosfére inak za rôznych podmienok, podľa slnečného žiarenia a teploty.

Úrovne znečistenia ovzdušia sa menia spolu s ročným obdobím. Tieto faktory vedia výrazne prekryť vplyv jednej udalosti, ako je napríklad na určitý čas zastavená ekonomika. Niektoré štúdie, ktoré porovnávali situáciu znečistenia ovzdušia pred a po lockdowne, tak môžu byť zavádzajúce.

Väčšina zákazov vychádzania po celom svete začala v marci minulého roka a dnes máme k dispozícii štatistiky za celý rok. Koronavírusové opatrenia prispeli k zníženiu oxidu dusičitého vo vzduchu až o 50 %.

Ten pochádza najmä v rámci automobilovej dopravy, vzniká napríklad pri spaľovaní zemného plynu. Je to dráždivý plyn, ktorý pôsobí na dýchacie cesty a zužuje ich. Citliví sú naň hlavne astmatici, deti a starší ľudia.

zdroj: Foto: TASR/AP Photo/Luca Bruno

Práve vďaka výraznému poklesu koncentrácie oxidu dusičitého vo vzduchu zomrelo v roku 2020 o 95-tisíc ľudí menej ako v roku 2019, tvrdí šudia.

V Ázii zomrelo o 80 % ľudí menej, výsledky z Európy sú zanedbateľné

Štúdia bola publikovaná v magazíne Science Advances. Vedci monitorovali kvalitu ovzdušia v 36 krajinách Severnej Ameriky, Európy a Ázie. Počas výskumu využívali zábery zo satelitov a rovnako aj pozemné merania kvality vzduchu.

Najväčšie rozdiely boli zaznamenané vo východnej Ázii a v Číne, ktorá je už dlhodobo najväčším znečisťovateľom životného prostredia. V spomínaných krajinách sa úmrtnosť znížila až o 80 % v porovnaní s inými rokmi.

Naopak, v Amerike a Európe sa počet predčasných úmrtí spojených so znečisteným ovzduším znížil len o málo, aj napriek tomu, že zníženie znečistenia ovzdušia je viditeľné.

Podľa Centra pre výskum energie a čistého vzduchu klesla na Slovensku úroveň znečistenia oxidom dusičitým o 22 %, koncentrácia pevných častíc sa znížila o 9 %. V celej Európe sa úroveň znečistenia oxidom dusičitým až o 37 %. Efekt je síce pozitívny, no zanedbateľný.

Iný výskum využil štatistické modely, ktoré kombinujú dáta o kvalite vzduchu, počasí, emisiách, populácii a výskyte ochorení. Najvyšší počet úmrtí, ktorým sa vďaka zlepšeniu kvality ovzdušia zabránilo, sa týka Nemecka (2 083 prípadov). Za ním nasledujú Veľká Británia (1 752), Taliansko (1 490), Francúzsko (1 230) a Španielsko (1 083)

Vedci však po výskume naznačujú sklamanie. Očakávalo sa, že zastavená ekonomika pomôže životnému prostrediu viac. „Aj keď lockdowny spojené s COVID-19 priniesli signifikantné pozastavenie ekonomických aktivít, znečistenie ovzdušia sa neznížilo tak, ako sme to pôvodne odhadovali,“ hovorí spoluautor štúdie a vedec na MIT Guillaume Chaussiere.