Minister vnútra: Kritizovať môže niekto Čechov kvôli opatreniam, nie nás

Veronika Remišová: Štátne IT bolo jedno veľké eldorádo. Po novom ušetríme milióny

Korupcia bola v 90. rokoch štandard. Dnes chcú mladí pracovať pre úplne iné firmy

Závidíme vám vaše vysoké školy, sú kvalitné a zadarmo, odkazujú zahraniční študenti

  • My na naše školstvo nadávame, oni kvôli nemu opúšťajú svoje domovy
  • Prečo je Slovensko tak atraktívna krajina pre zahraničných študentov?
Wikimedia/Univerzita Komenského v Bratislave , Unsplas/ Icons8 Team
  • My na naše školstvo nadávame, oni kvôli nemu opúšťajú svoje domovy
  • Prečo je Slovensko tak atraktívna krajina pre zahraničných študentov?

 Na Slovensku sa stále častejšie hovorí o fenoméne odlivu mozgov. Najšikovnejší Slováci odchádzajú pracovať do zahraničia, kde im ponúkajú nie len lepšie platové ohodnotenie, ale aj pracovné podmienky. Čoraz viac mladých tiež odchádza študovať na vysoké školy do zahraničia, ktoré majú lepšiu reputáciu ako tie naše. To, že sa po štúdiu vrátia na Slovensko, ale  nie je veľmi vysoká pravdepodobnosť.

Napriek všetkej kritike, ktorá smeruje na naše školstvo, vo svete sa nájdu ľudia, ktorí kvôli nemu opúšťajú svoje domovy. Na slovenských vysokých školách totiž študuje veľké množstvo zahraničných študentov, ktorí naopak, naše školy považujú za kvalitné. Mnoho z nich je už teraz úspešných vo svojom obore, rýchlo sa aklimatizovali, naučili jazyk a Slovensko im prirástlo k srdcu.

Slovanské krajiny

Najväčší počet študentov k nám prichádza práve z postsovietskych alebo slovanských krajín ako Srbsko, Ukrajina, Bielorusko či Rusko, kvôli malej jazykovej bariére. Študujú u nás však aj mladí ľudia z celého sveta, ako napríklad Afganistan, Pakistan, ale aj Afriky a európskych krajín ako Nemecko, Taliansko či Grécko. Výhodou sú tiež nižšie ceny v porovnaní so zvyškom Európy.

V minulom roku na Slovensku podľa agentúry SITA študovalo iba na Univerzite Komenského v Bratislave 2 868 cudzincov. Vysoké počty zahraničných študentov pritom evidujú hlavne vysoké školy na východe Slovenska, keďže susedia blízko Ukrajiny. Počet záujemcov zo zahraničia pritom každoročne rastie.

zdroj: TASR/Dano Veselský

Prijímanie zahraničných študentov je najefektívnejší spôsob imigrácie. Priťahuje totiž ľudí s dobrým potenciálom uplatniť sa na pracovnom trhu a počas štúdia vytvára dobré podmienky ich integrácie. V čase starnutia obyvateľstva by sme mali túto možnosť využívať čo najintenzívnejšie. Prínosom je to jednak pre školy, ktoré môžu získať kvalitných študentov aj potrebné finančné zdroje,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Ďalej dodal,  že zahraniční študenti môžu byť zdrojom inovácií, keďže prinášajú odlišný pohľad na rôzne spoločenské problémy a možnosti ich riešenia.

Školstvo zadarmo

Najväčším lákadlom pre študentov je to, že na Slovensku môžu študovať zadarmo, ak študujú v slovenčine. Nie všetky univerzity na tom ale bazírujú, a tak niektoré ponúkajú zadarmo aj anglické študijné programy.

,,Na Slovensko som prišiel, pretože tu môžem študovať v angličtine a zadarmo. V Grécku takúto možnosť nemáme,“ hovorí Panos Koutsialis, ktorý študuje na FSEV UK.

študent
zdroj: Unsplash/Element5 Digital

Z rovnakého dôvodu sem prišla aj Srbka Valentina Kočonda: ,,Hlavný rozdiel je v tom, že v Srbsku nemajú všetci študenti školu zadarmo. Dostanú ju iba tí, ktorí majú výborný prospech. Na Slovensku máme štúdium zadarmo všetci, takže to je pre nás veľká výhoda.“  

Veľa študentov si tak vysokú školu v domácej krajine ani nemôže dovoliť bez toho aby sa zadĺžili.

Slovenský diplom = lepšie uplatnenie

Absolvovanie slovenskej vysokej školy tiež znamená pre veľa študentov z krajín mimo Európskej únie lepšie možnosti na trhu práce. ,,Na Slovensku dostanem diplom európskeho vzorca. Po ukončení štúdia môžem pracovať po celej Európe.“ vysvetľuje Dasha Hridasova z Ukrajiny, ktorá u nás študuje na Chemicko-potravinárskej fakulte STU v Bratislave. ,, Tu na škole tiež študujem len to, čo potom budem môcť využiť aj v práci. V mojej krajine sa učí veľa tej nepotrebnej „vody“. Na Slovensku sa tak učím len to, čo naozaj potrebujem.“

zdroj: pixabay.com

Pokrokovejšie školstvo u nás vidí aj ďalší Ukrajinec Roma Roik, ktorý tu študuje informatiku: ,, Najväčší rozdiel je v univerzitnom systéme.  Na Ukrajine nemáme nič podobné ako AIS (pozn.red. univerzitný systém), všetko prebieha offline. Nemôžem napísať mail na vedenie a tak ďalej.“

Boj o štipendium

Zahraničným študentom na Slovensku tiež ponúkame štipendium, ak pochádzajú z menej rozvinutých krajín, alebo ak študujú v slovenčine. Jeho výška je 280 eur. Suma sa však už desať rokov nezmenil, na rozdiel od nákladov na bývanie a štúdium. Podmienkou udelenia štipendia je, že študent neopustí Slovenskú republiku na dlhšie ako pätnásť dní.

S týmto zahraniční študenti bojujú už od marca. Väčšina škôl totiž prešla na online výučbu a oni by sa radi vrátili do svojich rodných krajín. Veľa z nich na výber ani nemá, keďže napríklad z internátu Mlyny v Bratislave sa musia vysťahovať do 5. októbra.  Tým by však o štipendium prišli.

Internát Mlyny
zdroj: mlyny.uniba.sk

,,To bol problém aj v letnom semestri, keď bola dištančná výučba. Vedenie internátov a dekan fakulty poprosili študentov, aby išli z internátov domov. Z Ministerstva nám zobrali štipendium, aj napriek tomu, že výučba išla, lebo nie sme na Slovensku,“ sťažuje sa študentka Maja z Chorvátska (na jej žiadosť sme zmenili meno).

,,Z internátov vtedy prichádzali len zlé správy o tom, že sa musíme prísť odubytovať, lebo štát potrebuje internát pre karanténne zariadenia. Potom ďalšia správa, že sa to musí urobiť do 30.apríla. Mail prišiel ale 28. apríla. Písali sme, že hranice sú zatvorené, že musíme najprv absolvovať karanténu 14 dní, keď sa vrátime na Slovensko.“ Po dlhých ťahaniciach sa zahraničným študentom podarilo vybaviť splnomocnenie, a ich veci boli uložené na internáte.

S rovnakými problémami sa potýkajú ale aj dnes. Na internáte v Mlynskej doline plánujú všetkých študentov vysťahovať, no mnoho z nich nemá kam ísť. To platí obzvlášť pre študentov zo vzdialenejších krajín, ako napríklad Blízky východ.

Dobrovoľník v prvej línii

Jedným z nich je aj študent Hamid Himat z Afganistanu. Je študentom tretieho ročníka medicíny a svojím príbehom dokonale neguje nielen predsudky o cudzincoch, ale aj zahraničných študentoch, ktorí sem vraj prišli iba za zábavou. 

Celé leto totiž strávil ako dobrovoľník v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, kde bojoval proti koronavírusu v prvej línii. V ochrannom obleku odoberal vzorky ľuďom, ktorí sa prišli dať testovať na CoVid-19. Zo začiatku pracoval v nemocnici zadarmo a aj keď dnes za svoju činnosť nejaké peniaze dostáva, nie je to dosť na to, aby si mohol dovoliť podnájom v Bratislave. Do Afganistanu sa vrátiť nemôže, takže internáty sú pre neho jediná možnosť.

medik
zdroj: Hamid Himat

Pre štúdium medicíny sa rozhodol po tom, ako videl svoju matku umierať, kvôli nedostatočnej zdravotnej starostlivosti v jeho krajine. ,,Na Slovensko som prišiel, pretože som dostal vládne štipendium. Každý rok študenti z Afganistanu, približne piati alebo šiesti, dostanú príležitosť  prísť sem a študovať tu rôzne odbory“

O medicínu je u študentov z Blízkeho východu veľký záujem. Študuje ju tu aj Majd Tama zo Sýrie. Xenofóbiu a rasizmus Slovákov už zažil na vlastnej koži napríklad vtedy, keď na neho postarší pán v MHD začal vykrikovať, že sem nepatrí a nech sa vráti domov. Napriek tomu tvrdí, že má so Slovákmi viac pozitívnych skúseností. 

,,Slováci sú naozaj milí ľudia. Ale veľmi sa bojíte zmeny aj neznámeho, nechcete vôbec riskovať ani spoznať iných. A jasné, že to na všetkých neplatí. Uzavretí sú hlavne starí ľudia, ale chápem keďže z televízie počuli, že moslimovia sú teroristi a všade hádžu bomby. Keď už ale niekoho dobre spoznáte, tak ho hneď prijmete ako člena rodiny.“ hodnotí Slovákov Majd. Rovnako aj on je odkázaný na štátne štipendium a po uzavretí internátov, by nemal kam ísť.

Zahraničných študentov môže byť viac 

Ten istý problém má aj študent Igor Korotkevich z Bieloruska, ktorý u nás študuje na Prírodovedeckej Fakulte Univerzity Komenského. 

,,Moje mesto v Bielorusku, ktoré som považoval za tiché a bez zásahov policajných jednotiek proti občanom na tichých pochodoch, bolo nedávno na Euronews v časti „No comments“ so šokujúcimi zábermi. Keby som sa musel vrátiť do Bieloruska, určite by som išiel protestovať aj ja, ale neviem, či by sa to potom dobre skončilo.“ 

demonštrácie v Bielorusku
zdroj: TASR/AP Photo/Sergei Grits

Ako hovorí, je pravdepodobné, že na Slovensku kvôli Lukašenkovmu teroru pribudne študentov z Bieloruska viac. ,,Ministerstvo školstva Slovenskej republiky spomínalo, že prijme bieloruských študentov, ktorí boli vylúčení z vysokých škôl  v Bielorusku pre svoje politické názory. Znie to super, ale bez základov slovenčiny tu nemá štúdium veľký zmysel.“

Slovenčina je pre cudzincov naozaj ťažká, no zvládajú ju

Na Slovensku sú pre to zriadené špeciálne kurzy, kde sa cudzinci slovenčinu naučia. „Pre štipendistov existuje možnosť zapísať si tzv. nultý ročník, je to jazyková a odborná príprava. Učili sme sa slovenčinu a zároveň sa pripravovali aj na prijímacie konanie. So mnou v nultom ročníku boli ľudia z Afganistanu, Palestíny, Vietnamu a naučili sa slovenčinu perfektne,“ hovorí študentka Maja z Chorvátska, ktorej slovenčina je teraz lepšia ako niektorých Slovákov. Nakoľko je ale Slovanka, učiť sa náš jazyk bolo pre ňu značne jednoduchšie.

Opačný prípad je ale medik Hamik z Afganistanu: ,,Nikdy som si nemyslel, že je niektorý jazyk ťažší ako môj rodný, ale potom som spoznal slovenčinu.“  Napriek tomu ju dnes tiež ovláda na veľmi slušnej úrovni. 

Zahraniční Slováci

Dnes sa už tak trochu zabúda na fakt, že aj v zahraničí žije veľa Slovákov. A nie sú to len tí, čo odišli za prácou do Anglicka, či Nemecka. V okolí Nového Sadu v Srbsku, či v Chorvátsku je stále veľa slovenských komunít, či dokonca obcí, ktorých rodiny tu žijú už generácie.

Stále si udržujú naše zvyky a tradície, dokonca aj školstvo majú v slovenčine. Zahraničnou Slovenkou je aj Valentina Kočonda. ,,Základnú a strednú školu som doma mala po slovensky. V Srbsku ale môžeme pokračovať štúdium na vysokej škole iba v srbčine. Tak som sa rozhodla pokračovať na Slovensku. Máme tu dokonca aj folklórny súbor, kde sa stretávame iba my, Slováci zo Srbska.“

študenti škola
zdroj: TASR/Dano Veselský

Z tohto dôvodu sa tak veľa zahraničných Slovákov rozhodne pre vysokú školu na Slovensku. Asimilovať sa u nás je ale pre niektorých ešte stále problém. Aj keď sú v zahraničí považovaní za Slovákov, u nás sa na nich stále pozeráme ako na Srbov či Chorvátov.

Myslia si o nás, že sme tolerantní

Aj napriek tomu si väčšina cudzincov myslí, že Slováci sú milí a tolerantní ľudia, ktorí sa zaujímajú o nové kultúry. Ak sa aj nejaké prejavy neznášanlivosti vyskytnú, pomerne rýchlo na ne zabudnú a nechcú sa nimi zaoberať. Nepríjemnosti im za to ale robia oficiality, byrokratický systém a neznalosť angličtiny.

,,Asi každý zahraniční študent povie, že najhoršie skúsenosti má s cudzineckou políciou.  Na termín sa čaká veľmi dlho, osobne som tam chodila aj tri dni po sebe. Keď sa im niekto prihovorí po anglicky, tak vedia byť veľmi nepríjemní. Pre študentov by mali vymyslieť niečo jednoduchšie než to, že tam strávia polovicu týždňa.“  navrhuje  Maja. 

Najnovšie video