Zem pulzuje ako srdce: Vedci objavili tajomný rytmus hlbín, ktorý môže roztrhnúť Afriku a vytvoriť nový oceán

Určite si doteraz nevedel, že Zem sa nehýbe len obrazne. Medzinárodný tím vedcov z Európy a Afriky totiž objavil v útrobách planéty hlboký, rytmický pulz, ktorý vychádza z oblasti pod africkým kontinentom.

Objav publikovaný v prestížnom časopise Nature Geoscience naznačuje, že tento pulz je podobný tlkotu srdca. Navyše má potenciál v priebehu miliónov rokov rozdeliť Afriku na dve časti a vytvoriť nový oceán.

Podľa geológov ide o prúdy roztavenej horniny z plášťa Zeme, ktoré sa zhlukujú a vystreľujú smerom k zemskému povrchu cez tzv. riftové zóny. Ide o miesta oslabenia zemskej kôry, kde sa magma dokáže najľahšie pretlačiť von.

Riftové zóny odhalili svoje tajomstvo

Tieto horúce výrony sa neobjavujú náhodne, ale v pravidelných pulzoch. A práve tieto rytmické vlny vnútrozemskej energie tlačia na africkú kôru a postupne ju rozpínajú.

„Zistili sme, že plášť pod oblasťou Afaru nie je homogénny ani stabilný,“ vysvetlila hlavná autorka štúdie Emma Watts zo Swansea University vo vyhlásení. „Pulzuje – a tieto pulzy nesú jedinečné chemické podpisy.“

Vedci sa zamerali na afarskú oblasť v Etiópii. Ide totiž o vulkanicky aktívnu lokalitu, kde sa stretávajú tri veľké tektonické dosky a zároveň sa nachádza viacero riftových zón. Z viac ako 130 odobratých vzoriek sopečnej horniny dokázali vedci určiť, že zemský plášť sa tu správa nečakane dynamicky a lokálne.

Zemské platne ako dirigenti

Jedným z prekvapivých zistení je, že tieto podzemné pulzy sa menia v závislosti od hrúbky zemskej kôry a od rýchlosti, akou sa platne vzďaľujú.

V oblastiach, kde sa kontinent rozpadá rýchlejšie (ako napríklad v oblasti Červeného mora), sa tieto pulzy šíria „efektívnejšie a pravidelnejšie, ako keď krv prechádza cez zúženú artériu“, hovorí spoluautor štúdie Tom Gernon z University of Southampton.

Z vedeckého pohľadu ide o zásadný posun v chápaní vulkanizmu a pohybu zemských platní. Pulzujúce výrony z plášťa nie sú len kuriozitou. Môžu pomôcť predpovedať budúcu sopečnú činnosť, vznik zemetrasení alebo sledovať priebeh kontinentálneho rozpadu.

Vedci neverili vlastným očiam

V poslednej dobe sa vedci nestíhajú diviť svojim objavom. Napríklad medzinárodný výskumný tím počas svojej expedície našiel viac ako tisíc kontajnerov s jadrovým odpadom, ktoré krajiny pred desiatkami rokov vyhadzovali do vody na severe Atlantického oceánu. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy agentúry DPA.

Výskumníci vyplávali zo západofrancúzskeho mesta Brest na lodi L’Atlante v polovici júna na štvortýždňovú expedíciu do západného Atlantiku s cieľom nájsť tam nebezpečný odpad a zistiť jeho vplyv na ekosystém.

V oblasti vyhadzovali jadrový odpad rôzne krajiny medzi 50. a 90. rokmi minulého storočia. Hĺbka mora a jeho vzdialenosť od pevniny a akejkoľvek ľudskej činnosti sa považovali za ideálne podmienky na likvidáciu priemyselného či laboratórneho odpadu, a to najmä tam, kde sa morské dno javilo ako geologicky stabilné.

200 000 kontajnerov s jadrovým odpadom

Vyhadzovanie jadrového odpadu do mora bolo zakázané v roku 1993. Predpokladá sa, že pred týmto rokom stihli krajiny do severného Atlantiku vyhodiť najmenej 200 000 kontajnerov s jadrovým odpadom do hĺbky medzi tromi až piatimi kilometrami. Ich poloha, stav a ani to, či sú na jednom mieste alebo rozmiestnené, nie sú známe.

Dvadsaťjedenčlenný tím prehľadáva oblasť, v ktorej sa predpokladá umiestnenie aspoň polovice odpadu. Výskumníci mapujú jej okolie a odoberajú vzorky vody, oceánskeho podložia i miestnej fauny. Pri činnosti im pomáha ponorkové vozidlo UlyX vybavené kamerou a sonarovým systémom.

Vedúci projektu NODSSUM (Nuclear Ocean Dump Site Survey Monitoring) Patrick Chardon verí, že sa rádioaktivita z väčšiny odpadu postupne vytratí po asi 400 rokoch. „Kontajnery boli navrhnuté tak, aby odolali tlaku v hĺbkach, ale nie tak, aby úplne zadržali rádioaktivitu, ktorá mohla medzičasom začať unikať,“ dodal Chardon.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy