Väčšie zastúpenie mladých v politike a zavedenie kritického myslenia. Tieto témy sa dostávajú do popredia

Dialóg chcú delegáti viesť nielen s ich známymi, ale takisto aj s mladými z odľahlých kútov Slovenska. Majú v pláne zapojiť aj marginalizované skupiny.

Ako delegáti sa zúčastnili na European Youth Conference v Nemecku, kde mali možnosť prispievať v obsiahlych diskusiách o rôznych problémoch, ktoré v súčasnosti trápia mládež po celej Európe, nielen na Slovensku.

„Práve v škole nás naši profesori motivujú k angažovaniu sa v občianskej spoločnosti nielen v našom regióne, ale takisto aj na celom Slovensku,“ hovorí Zuzana Hozlárová, jedna z delegátok a zároveň študentka na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.

Ďalšou delegátkou je Aneta Migátová, ktorá je študentkou osemročného gymnázia v Martine. „V rámci tohto projektu sme ako delegáti poverení dialógom s mladými, aby sme následne mohli tlmočiť ich postrehy a problémy na najvyšších miestach, odkiaľ budú posunuté do Európskej Komisie,“ opisuje projekt Aneta.

Mládežníckemu aktivizmu sa venuje aj Matúš Sukeľ, tretí delegát, ktorý momentálne študuje na gymnáziu v Humennom. Tu pôsobí aj ako podpredseda žiackej školskej rady. Začiatky jeho aktivít siahajú do roku 2018, kedy sa stal finalistom súťaže LEAF Awards so svojím projektom interaktívnej turistickej trasy.

zdroj: Teach for Slovakia/Lukáš Zachar

Zníženie volebného veku na 16 rokov

 „Na tejto konferencii sme diskutovali aj s mladými delegátmi z iných členských a nečlenských krajín Európskej únie. Okrem delegátov sme sa mohli porozprávať aj s Adriánom Vázquez Lázaraom, ktorý je predseda komisie pre Právne záležitosti Európskeho parlamentu a s nemeckou ministerkou rodiny, seniorov, žien a mládeže, Franziskou Giffey,“ hovorí Aneta.

Ako delegáti opísali, na spomínanej konferencii boli vypracované tri politické požiadavky práve delegátmi a delegátkami všetkých krajín. Jedná sa o zníženie volebného veku na 16 rokov, vyššie podieľanie sa mládežníckych organizácií na rozhodovacích procesoch a zavedenie povinného vyučovania kritického myslenia.

Toto sú témy, ktorým sa z dlhodobého hľadiska venujú nielen títo mladí študenti, ale taktiež delegáti a delegátky z ďalších členských štátov. Snaha o zapojenie mladých ľudí do rozhodovacích procesov tu je.

zdroj: Aneta Migátová

Aj my sami môžeme vidieť novovznikajúce, ale aj dlhoročne fungujúce mládežnícke parlamenty vo viacerých mestách alebo žiacke školské rady na veľkom množstve škôl. Prvým krokom, ktorý je pre delegátov mimoriadne dôležitý, je zapojiť mladých ľudí čo najviac do verejného a politického dialógu. 

Je potrebné sa ale zamerať na to, aby táto snaha neostala iba v teoretickej rovine. „Vyššie spomenuté možnosti tu pre mladých síce sú, no takmer nikdy v nich nemajú ich členovia šancu niečo reálne zmeniť, lebo skôr či neskôr narazia na „ono sa to proste nedá“ z vyššej pozície. To je väčšinou doplnené o „aj tak ste ešte mladí, nestarajte sa do vecí dospelých,“ priznáva Matúš Sukeľ, tretí delegát na Slovensku.

Kritické myslenie nechýba len mladým

Často sa stretávame s názorom, že mladí majú problém s kritickým myslením. Pravdou však je, že nie sú jediní. Kritické myslenie v našej spoločnosti určite chýba, no nielen mladým, ale veľmi veľkému množstvu ľudí z každej jednej vekovej kategórie.

Aj preto je jedna z troch hlavných politických požiadaviek Európskeho dialógu zameraná práve na kritické myslenie.

„Dôkazy, ale hlavne negatívne dopady tohto fenoménu, máme nanešťastie možnosť sledovať na dennej báze. Treba si však uvedomiť dôvod, prečo sa v kontexte kritického myslenia hovorí väčšinou o mladých ľuďoch,“ vysvetľujú delegáti.

Mladí ľudia sú totiž kategória, ktorá sa dokáže vo všeobecnosti najlepšie a najjednoduchšie učiť, teda dokáže aj to pravidelne skloňované kritické myslenie získať najefektívnejšie.

Problém však nastáva, ak niekoho zanedbáme v mladom veku. Človek síce nemusí byť v budúcnosti vyslovene stratený, no zlepšiť sa v kritickom myslení bude preňho omnoho náročnejšie.

Ako delegáti hovoria, mladým ľuďom chýba mnoho vecí, rovnako ako mnoho iných vecí chýba ďalším vekovým skupinám. Avšak myslia si,  že väčšina z nich spadá práve pod Európsky cieľ mládeže, ktorému sa venujú práve počas tohto cyklu Európskeho dialógu s mládežou – Priestor a participácia pre všetkých.

Nízka volebná účasť, inak povedané – politická frustrácia

„Pokiaľ ľudia ignorujú požiadavky mladých, môže sa v nich budovať vnútorná frustrácia, ktorá v budúcnosti prerastie do politickej apatie,“ hovorí Aneta a dodáva, že to môže byť jedným z dôvodov nízkej volebnej účasti mladých ľudí.

Mladá delegátka tiež verí, že pokiaľ bude na hlase mladých záležať, budú aj motivovaní sa viac občiansky angažovať.

Delegáti sú momentálne vo fáze, kedy sa snažia získať čo najväčší prehľad o názoroch mladých na Slovensku na problematiky, ktoré riešia na konferenciách. Robia to prostredníctvom dialógov vo focusových skupinách, kde sa snažia pokryť čo najväčšie spektrum mladých.

Čaká ich aj ďalšia konferencia, kde budú prezentovať získané poznatky – konkrétne v marci v Portugalsku, prípadne online. Tu si delegáti vypočujú poznatky delegátov z ostatných krajín. Spoločne sa pokúsia nájsť najlepšie riešenia, ktoré budú požadovať od inštitúcií.

Slovenka Lenka vyštudovala Cambridge: Slovákom chýba kritické myslenie