17-ročný vedec vymys­lel spô­sob, akým zabrá­niť šíre­niu bak­té­rií v lie­tad­lách

Alexandra Dulaková / 17. január 2016 / Tech a inovácie

Možno pre teba jeho oblasť pôso­be­nia nepred­sta­vuje ten najur­gen­tnejší prob­lém našej civi­li­zá­cie, no opak môže byť prav­dou. Pra­sa­cia chrípka, SARS, či Ebola sa v minu­losti šírili lie­tad­lom, roz­niesli do celého sveta a zabili tisícky ľudí. Ven­ti­lačný sys­tém v lie­tad­lách tomu priam napo­máha. Ray­mond Wang z Kanady na to ale prav­de­po­dobne našiel rie­še­nie.

Ročne lie­tad­lami po celom svete pole­tia 3 miliardy ľudí, čo je tak­mer polo­vica cel­ko­vého oby­va­teľ­stva našej Zeme. Záro­veň je to skvelá prí­le­ži­tosť pre všetky nákazy pre­ná­šané vzdu­chom, pop­rí­pade teles­nými teku­ti­nami, aby sa z lokál­nych stali glo­bál­nymi – najmä, ak je ich inku­bačná doba dlhá, čiže ak trvá dlhší čas, než po infek­cii príde k pre­ja­ve­niu prvých prí­zna­kov, a teda než ju je možné roz­poz­nať. Naprí­klad pri Ebole bola inku­bačná doba dlhá 2 až 21 dní.

Často síce pomôže karan­téna vytvo­rená pre náv­štev­ní­kov rizi­ko­vých oblastí, no to len tým, ktorí cho­robe ešte neboli vysta­vení. Pre tých, kto­rým sa to už stalo – naprí­klad vrámci letu z rizi­ko­vej oblasti – už môže byť neskoro. Ako však pre­dísť samot­nému naka­ze­niu, keď vzduch (spolu s nebez­peč­nými pato­génmi) v lie­tad­lách dokola cir­ku­luje a pre­chá­dza okolo kaž­dého jed­ného pasa­žiera? Je priam úrod­nou pôdou pre každú nákazu, najmä v spo­jení s často pri­sil­nou klí­mou, z kto­rej môžu pasa­žieri nac­hlad­núť a čeliť tak prí­pad­ným náka­zam aj s naštr­be­nou imu­ni­tou.

capture_decran_2015-10-29_a_18.30.46_0

Ray­monda Wanga k výskumu doviedla práve epi­dé­mia Eboly z roku 2014. Pri rešerši naprí­klad zis­til, že nie­kto, kto v lie­tadle strávi tri hodiny a je naka­zený pra­sa­cou chríp­kou, ju stihne pre­niesť až na sedem­násť ďal­ších ľudí, zatiaľ čo nákaza SARS sa takto dokáže roz­ší­riť až medzi 22 ľudí. Keď si nejaký pasa­žier kýchne, vzduch kabí­nou nie­koľko krát prejde, než sa vôbec môže dostať k fil­tru vzdu­chu, ktorý dokáže eli­mi­no­vať až 99,7 per­cent pato­gé­nov. Lenže to už môže byť neskoro.

Keďže Wang nemal peniaze na kúpu vlast­ného lie­tadla, vybu­do­val namiesto neho počí­ta­čový sys­tém, ktorý pod­mienky počas letu aspoň vir­tu­álne simu­lo­val. Kon­krétne sa sústre­dil na model civil­ného Boeingu 737. Tie mu dokonca poskytli pres­nej­šie výsledky, než by dosia­hol mera­niami v lie­tadle. Do 3D vir­tu­ál­neho modelu lie­tadla pri­dal dáta o sme­ro­vaní vzdu­chu, následne naprog­ra­mo­val spo­mí­nané simu­lačné cykly a nechal prog­ram, nech pre­ve­die via­cero výpoč­tov. Z nich bolo veľmi evi­dentné, ako a kadiaľ putuje vzduch, keď si nie­kto kýchne, zakašle, či keď jed­no­du­cho dýcha. Pri­ro­dzene, nebolo to nič pekné, čo len potvr­dilo jeho obavy a zvý­šilo snahu o vyvi­nu­tie rie­še­nia.

maxresdefault-2

Malé ven­ti­lá­to­rové zaria­de­nie, ktoré vyna­šiel, vytvára okolo kaž­dého pasa­žiera jeho vlastný vzdu­chový pries­tor. Stačí, aby bol namon­to­vaný do kažej šachty, z kto­rej vychá­dza vzduch, čo sa dá zvlád­nuť z jed­ného dňa na druhý, pri­čom náklady pred­sta­vujú len pri­bližne tisíc dolá­rov na jedno lie­tadlo. Pre letecké spo­loč­nosti smiešna suma – najmä keď sa vezmú do úvahy výsledky. Zaria­de­nie zlep­šuje prí­stup k čerstvému (nein­fi­ko­va­nému) vzdu­chu o 190 per­cent a zni­žuje kon­cen­trá­ciu bak­té­rií a víru­sov pre­ná­ša­nými vzdu­chom až o 55 per­cent. Vzduch, ktorý infi­ko­vaný pasa­žier naprí­klad vykýchne, popu­tuje priamo do ven­ti­lá­to­rov, ktoré sa nachá­dzajú v jeho bez­pro­stred­nej blíz­kosti, a šanca, že ich vdýchnu suse­dia, je teda mini­málna.

Jeho snahu a bys­trosť oce­nili už aj národné vedecké súťaže, kon­krétne Intel Inter­na­ti­onal Science Engi­ne­e­ring Fair, ktorá ho za jeho vyná­lez oce­nila 75,000 dolármi. „Je to ten naj­šťast­nejší deň môjho života,“ rea­go­val Wang bez­pro­stredne po výhre a následne neza­bu­dol urgo­vať ostat­ných, aby sa tak­tiež čo naj­viac anga­žo­vali vo výskume a tech­no­ló­giach. „Ešte pred dvomi rokmi by bol môj výskum nemôžný, pre­tože naň neexis­to­vali tech­no­ló­gie. Dnes však žijeme v zla­tej dobe výskumu a napre­do­va­nia, takže nestrá­cajte čas a využite túto mož­nosť tiež.“

Tu je jeho inšpi­ra­tívna TED Talk:

Screen Shot 2016-01-16 at 22.14.25

Zdroj: Inde­pen­dent, The Was­hing­ton Post

Pridať komentár (0)