Samuel Smo­ter – mladý slo­ven­ský vedec, ktorý to dotia­hol až do Ame­riky

Tatiana Blazseková / 30. august 2016 / Rozhovory

Samuel Smo­ter je zatiaľ len gym­na­zista ale už teraz o ňom môžeme hovo­riť ako o budú­com ved­covi. Jeho vášeň k bio­ló­gii a eko­ló­gii ho doviedli na pre­stížnu súťaž v USA, kde zís­kal za svoj pro­jekt bronz. So Samu­e­lom som sa poroz­prá­vala o tom, čo pre neho zna­mená eko­ló­gia, čo si naj­viac váži na uči­te­ľoch a čo mu pri­niesla snaha navyše.

Ako som si o tebe pre­čí­tala, venu­ješ sa nie­koľ­kým akti­vi­tám, od špor­tov po cudzie jazyky. Zau­jala ma však jedna špe­ci­fická oblasť a to bio­ló­gia. Ako si sa k tomu dostal a čo ťa na nej naj­viac baví?

K oblasti bio­ló­gie som sa dostal úpl­nou náho­dou. Pred dvoma rokmi sa ma jedna moja spo­lu­žiačka opý­tala, či sa nech­cem veno­vať Bio­lo­gic­kej olym­piáde, vtedy teore­tic­kej časti. Obi­dvaja sme to skú­sili a roz­hodli sa v bio­ló­gií pokra­čo­vať aj na ďalší rok — no ten­to­krát s vlast­nými pro­jektmi. Vtedy som moni­to­ro­val zne­čis­te­nie jed­ného vod­ného toku pomo­cou orga­niz­mov a mal som mož­nosť pre­zen­to­vať svoj pro­jekt na rôz­nych mies­tach Slo­ven­ska. Bio­ló­gia ma zau­jala pre svoju roz­ma­ni­tosť a fas­ci­nu­júce poznatky, ktoré môžete vidieť aj na vlastné oči. Kvôli tomuto pro­jektu ma začala bio­ló­gia baviť ešte viac. Tento rok som v tom pokra­čo­val a začal som s novým výsku­mom.

Bio­ló­gia nie je len tvo­jím obľú­be­ným pred­me­tom, či hobby. Bio­ló­gia je pre teba pred­me­tom výskumu. Akej kon­krét­nej oblasti sa venu­ješ? Kam sme­rujú tvoje výskumy?

V mojom výskume som sa veno­val využi­tiu prí­rod­ného mine­rálu zeolitu, ako pros­triedku na efek­tívnu a finančne nená­ročnú eli­mi­ná­ciu ťaž­kých kovov z vôd. Ďal­šia oblasť, kto­rej som sa veno­val boli rast­liny a to kon­krétne vplyv vybra­ných ťaž­kých kovov (Cd, Cu a Pb) a pro­duk­tov po eli­mi­ná­cií na rast reď­kovky sia­tej. Môj pro­jekt ako celok by sa teda dal zhr­núť do jed­nej veľ­kej a podľa mňa nesmierne uži­toč­nej oblasti — eko­ló­gie.

IMG_1647

Eko­ló­gia je často odsu­dzo­vaná a baga­te­li­zo­vaná. Eko­ló­go­via sú vykres­lení ako blázni v zele­nom, ktorí bojujú proti všet­kému a brá­nia tak pokroku. Čo pre teba zna­mená eko­ló­gia a prečo je dôle­žité sa jej veno­vať?

Žiaľ, je to pravda, mnohí ľudia si eko­ló­gov pred­sta­vujú ako ľudí, čo žijú v jas­kyni a celý deň len objí­majú stromy a mod­lia sa k prí­rode. Toto však pojem „eko­lóg“ neoz­na­čuje. Byť eko­ló­gom zna­mená, že žijete nor­málny život ako ostatní ľudia a záro­veň sa sna­žíte chrá­niť prí­rodu — naprí­klad tým, že budete sepa­ro­vať odpad, šet­riť vodou a pod. Eko­ló­gia pokroku roz­hodne neb­ráni, práve naopak — aj v pro­jek­toch sa sna­žíme o prak­tickú využi­teľ­nosť našich výsku­mov, ktoré by mohli pomôcť k udr­ža­teľ­nému a čis­tému svetu. Je naozaj dôle­žité, aby sme si nekon­ta­mi­no­vali pro­stre­die, v kto­rom žijeme, lebo by sme na to mohli veľmi ťažko dopla­tiť.

Veľmi ma zau­jal tvoj pro­jekt zeoli­to­vého fil­tra. Ako si sa k tomuto prob­lému dostal a o čo vlastne išlo?

Ešte keď som skú­mal vodný tok v mojom okolí, hľa­dal som rie­še­nia, ktoré by mohli odstrá­niť zne­čis­te­nie a natra­fil som na zeolit. Je účinný pri eli­mi­ná­cií ťaž­kých kovov z vod­ných médií a tak som sa roz­ho­dol skú­mať jeho účin­nosť v rôz­nych pod­mien­kach a využiť ho ako náplň do fil­tra.

11866498_1041124875900420_8505319556693051204_n

So svo­jím pro­jek­tom si postú­pil do vedec­kej súťaže v USA. Čo všetko ti táto skú­se­nosť ponúkla? Počula som, že súťaž dopadla na výbornú!

Skú­se­nosť to teda naozaj bola a to teda poriadna — mal som mož­nosť zúčast­niť sa veľ­kej medzi­ná­rod­nej súťaže, kde sú pro­jekty z celého sveta. Mohol som pre­zen­to­vať svoj výskum v cudzom jazyku, zis­til som pohľad na môj pro­jekt od porot­cov za „veľ­kou mlá­kou,“ nad­via­zal som tak­tiež aj nové kon­takty s účast­níkmi z rôz­nych kútov sveta, s kto­rými som mal mož­nosť viesť rôzne debaty. No a cel­kovo, samoz­rejme, aj vidieť USA a na týž­deň spoz­nať ame­rickú kul­túru a spô­sob života. Radosť neutíchla ani z toho, že sme ako dva rôzne pro­jekty za Slo­ven­sko zís­kali 2 bron­zové medaily.

Ako sme videli na prí­klade zeoli­to­vého fil­tra, na bio­ló­gii si vší­maš jej schop­nosť prak­tic­kej apli­ká­cie. Čo ťa na tom naj­viac fas­ci­nuje? Ako sa ešte ty sám sna­žíš apli­ko­vať poznatky do praxe?

Na všet­kých prí­ro­do­ved­ných pred­me­toch ma fas­ci­nuje ich prak­tická využi­teľ­nosť v reál­nom svete. A výborné je to, že to môžeme vyskú­šať pomo­cou týchto pro­jek­tov aj my, štu­denti. Apli­ko­vať poznatky do praxe nie je až také zlo­žité, no treba mať nápad, plán a odbor­ní­kov, ktorí vám v danej oblasti vedia pora­diť a pomôcť.

IMG_1623

Teraz nie­koľko otá­zok o tvo­jej škole. Rada by som sa opý­tala, ako ťa pri tomto záujme pod­po­ruje škola a uči­te­lia. Máš v škole pries­tor na vlastné otázky, dostá­vaš nejaký feed­back či usmer­ne­nie?

Už dlhé roky sa u nás na Gym­ná­ziu sv. Miku­láša v Pre­šove venuje štu­den­tom naša pani uči­teľka bio­ló­gie — RNDr. Miriam Fere­tová. Pani uči­teľka je koor­di­ná­tor­kou našich pro­jek­tov, kon­zul­tuje s nami naše nápady, vyba­vuje nám pries­tory na naše výskumy na mno­hých uni­ver­zi­tách a inšti­tú­ciách na Slo­ven­sku a vždy vie usmer­niť naše práce tým správ­nym sme­rom. S príp­ra­vou v anglic­kom jazyku nám pomá­hajú aj naše pani uči­teľky anglič­tiny, kon­krétne mne nesmierne pomohla pani Mgr. Mar­tina Kuchá­ri­ková. A pries­tor na otázky máme vždy všetci.

Čo si na svo­jich uči­te­ľoch naj­viac vážiš?

Naj­viac si vážim to, že sa nám venujú a obe­tujú svoj čas aj napriek tomu, že za to nemajú okrem platu žiadne ďal­šie finančné ohod­no­te­nie. Toto je podľa mňa jedna z vecí, ktoré by sa mali v našom slo­ven­skom škols­tve zme­niť.

IMG_1607

Zapo­jil si sa dokonca aj do Bio­lo­gic­kej olym­piády, kde si sa stal víťa­zom celo­slo­ven­ského kola. Čo ti tieto olym­piády a iné mimo­škol­ské akti­vity dávajú? Prečo by si odpo­ru­čil aj iným dec­kám zapo­jiť sa do nich?

Každá súťaž, napriek tomu, že na nich súťa­žíte v pod­state s rov­na­kým pro­jek­tom, je v nie­čom iná a dá vám aj rôzne skú­se­nosti — hlavne teda v robení vlast­ného výskumu, lebo to práve kri­tika vás posu­nie ďalej. Pri takýchto pro­jek­toch netreba zabú­dať aj na iné akti­vity — nejaký pohyb, teda šport, cho­de­nie vonku s kama­rátmi a pod., aby vám myseľ nešla neus­tále len jed­ným sme­rom. Potom načer­páte aj iné myš­lienky a v sobotu budete mať roz­dielny názor na to, čo ste napí­sali vo štvr­tok. Cel­kovo si mys­lím, že takáto čin­nosť je veľmi dob­rým sme­rom pre štu­den­tov, kto­rých to zau­jíma, najmä kvôli skú­se­nos­tiam a aj kvôli tomu, že sa pro­stred­níc­tvom súťaží ako je naprí­klad Fes­ti­val vedy a tech­niky AMA­VET môžete dostať do sveta.

IMG_1656

Aké sú tvoje vízie do budúc­nosti? Čomu by si sa chcel veno­vať?

Mám ešte tri roky do matu­rity a teda mož­nosti si stále nechá­vam otvo­rené, no určite chcem ísť prí­ro­do­ved­ným sme­rom. Verím, že ma pro­jekty budú posú­vať v bio­ló­gií vpred a teda naj­rad­šej by som šiel štu­do­vať medi­cínu.

Keď som si mys­lela že máme všetky otázky na roz­ho­vor vyrie­šené, Samo sa pop­ro­sil o jednu vec. Síce v roz­ho­vore svoje uči­teľky spo­me­nul, no veľmi sa im chcel ešte raz poďa­ko­vať.

Naše pro­jekty by nevznikli bez koor­di­ná­cie pani RNDr. Miriam Fere­to­vej z Gym­ná­zia sv. Miku­láša v Pre­šove a bez pomoci TU v Koši­ciach, VVICB v Kapu­ša­noch, našich kon­zul­tan­tov a samoz­rejme nemô­žem zabud­núť na AMA­VET.

A ja by som im rada poďa­ko­vala tiež. Ďaku­jem, že so štu­dentmi trá­vite svoj čas. Dávate im oveľa viac ako len vedo­mosti, dávate im seba­ve­do­mie, odvahu, schop­nosť kri­ticky mys­lieť ale aj pocit, že môžu doká­zať všetko, čo si zau­mie­nia.

IMG_1653
Pridať komentár (0)