5 dôvo­dov, prečo Yahoo padlo

Rudolf Nečas / 23. august 2016 / Business

Po nie­kdaj­šom veli­ká­novi inter­netu dnes už ani pes neštekne.

Yahoo nedávno ozná­milo, že predá svoje hlavné aktíva Veri­zonu len za 4,8 miliardy dolá­rov. To je len o niečo viac ako Veri­zon zapla­til za AOL — ďal­šieho pad­lého veli­kána. Trhová kapi­ta­li­zá­cia Yahoo dosiahla v roku 2000 hod­notu 125 miliárd dolá­rov. Počas nasle­du­jú­cich 16 rokov neus­tále kle­sala — pre­dov­šet­kým z dôvodu nečin­nosti a pre­már­ne­ných prí­le­ži­tostí. Yahoo počas svojho vzo­stupu a pádu spra­vilo nie­koľko stra­te­gic­kých omy­lov, toto sú nie­ktoré z nich:

MAIN-MAIN-Yahoo-logo-and-a-Verizon-sign

foto: mirror.co.uk

Yahoo si pomý­lilo pojmy “byť na správ­nom mieste v správny čas” a “byť šikovný”

Ak by Yahoo vzniklo o rok alebo dva neskôr, prav­de­po­dobne by oň nik ani neza­ko­pol. Ich postup k domi­nan­cii vo veľ­kej časti ťažil z toho, čo spo­lu­za­kla­da­teľ Y-Com­bi­na­tor, Paul Gra­ham nazval “de facto Pon­ziho sché­mou”:

Inves­tori boli nad­šení Inter­ne­tom. Jed­ným z dôvo­dov, prečo boli nad­šení, bol rast tržieb Yahoo. Tak inves­to­vali do nových inter­ne­to­vých star­tu­pov. Star­tupy potom pou­žili peniaze na nákup reklamy na Yahoo, aby zís­kali náv­štev­nosť. To spô­so­bilo ešte väčší rast tržieb Yahoo a ďalej pre­sved­čilo inves­to­rov, že do inter­netu sa oplatí inves­to­vať.”

Kvôli ras­tú­cim výno­som bolo vede­nie Yahoo pre­sved­čené, že boli šikovní, ale v sku­toč­nosti mali jed­no­du­cho šťas­tie.

FF_126_yahoo2_f-new-1200x630-e1448251406133

foto: wired.com

Nikdy sa neob­ťa­žo­vali vybu­do­vať si silnú inži­nier­sku kul­túru, ako spra­vili Face­book a Google. Koniec kon­cov, prečo by malo Yahoo inves­to­vať do svo­jich tech­no­ló­gii, keď mohli len najať viac pre­daj­cov na pre­daj ban­ne­ro­vej reklamy?

Počia­točný úspech dodal Yahoo nadu­tosť, ktorú potre­bo­vali na zača­tie zís­ka­va­nia ďal­ších firiem, o kto­rých si mys­leli že by ich mohli ria­diť lep­šie, než by to tie spo­loč­nosti doká­zali samé. Yahoo kúpilo naprí­klad Geoci­ties za 3,6 miliardy dolá­rov, Tum­blr za 1,1 miliardy a Broadcast.com za 5,7 miliardy. 

Broadcast.com a Tum­blr sú široko pova­žo­vané za dve z naj­hor­ších akvi­zí­cií všet­kých čias, a boli z veľ­kej časti odpí­sané ako straty. Za menej ako 10 rokov sa z Geoci­ties, tre­tej naj­nav­šte­vo­va­nej­šej inter­ne­to­vej stránky na svete stala mŕt­vola, funkčná už len v Japon­sku.

sdf&dsf&

foto: socialmediadelivered.com

Zabudli na to, čo ich dostalo hore

Rozp­ty­ľo­vané všet­kými akvi­zí­ciami, vede­nie Yahoo zabudlo na svoje kľú­čové pro­dukty. A tak Yahoo Mail pre­hral v boji s Gmail. Quora pre­ko­nala Yahoo Answers a Flickr upa­dol do zabud­nu­tia kvôli Ins­ta­gramu. Ale naj­viac poni­žu­júcu pre­hru utr­pel Yahoo Search, ktorý pre­hral súboj s Google Search.

Vo všet­kých týchto služ­bách si Yahoo viac rokov držalo vede­nie s mili­ónmi aktív­nych uží­va­te­ľov. Mali finančné pros­triedky. Mali náv­štev­nosť. Mohli expe­ri­men­to­vať a zlep­šiť tieto služby. Ale nedo­ká­zali pre­vziať ini­cia­tívu. Namiesto toho si roz­bili hubu na kaž­dom kroku.

3040702-poster-p-1-yahoo-steals-search-share-from-google-following-deal-with-mozilla

foto: fastcompany.com

Yahoo zabilo svoju zlatú hus, keď stále zná­šala vajíčka.

V roku 2005 uro­bil spo­lu­za­kla­da­teľ Yahoo, Jerry Yang jednu z naj­múd­rej­ších inves­tí­cií v his­tó­rii — za miliardu dolá­rov kúpil 40% čín­skej e-com­merce stránky Ali­baba. Dnes má Ali­baba hod­notu viac ako 200 miliárd a stále ras­tie. To zna­mená, že podiel Yahoo v Ali­baba musí mať hod­notu 80 miliárd dolá­rov!

Ale kdeže. V roku 2012 sa Yahoo roz­hodlo odpre­dať významnú časť svojho podielu v Ali­baba. A v roku 2014 z neho pre­dali ešte viac. Mys­leli si, že to je múdry ťah, pre­tože z týchto pre­da­jov vyťa­žili nie­koľko miliárd dolá­rov.

V súčas­nej dobe Yahoo vlastní len 15% Ali­baby, ale toto aktí­vum samo o sebe stojí 30 miliárd dolá­rov — šesť­krát toľko, ako všetky kľú­čové pod­niky Yahoo. A môžu sa biť po hla­vách, ako sa pri­pra­vili o ďal­ších 50 miliárd.

BN-LN810_29EOH_M_20151203060605

foto: wsj.com

Yahoo chcelo ria­di­te­ľov, ktorí boli pro­fe­si­onálni pro­fe­si­onáli

Môžeš si mys­lieť, že Marissa May­erová bola zlá CEO. Ona koniec kon­cov pred­se­dala kata­stro­fál­nej akvi­zí­cii Tum­blr v roku 2013 a pre­daji podie­lov v Ali­babe v roku 2014. A zrovna nespo­ma­lila zostup Yahoo.

Ale May­erová vyzerá ako obchodný génius v porov­naní s mana­žérmi, ktorí jej pred­chá­dzali. Namiesto pre­sa­dzo­va­nia vede­nia zvnútra, sa Yahoo roz­hodlo najať si nie­koho z okruhu “pro­fe­si­onál­nych CEO”. A ich výber roz­hodne nebol správny.

1119-marissa-mayer_1200x675-1200x675

foto: forbes.com

Scott Thom­pson odštar­to­val jeho pôso­be­nie vo fun­kcii CEO pre­pus­te­ním 2000 ľudí. Potom pre­dal veľkú časť podielu v Ali­babe (ktorá by dnes mala hod­notu desia­tok miliárd dolá­rov). Bol tak usta­ros­tený tým, aby vyze­ral kva­li­fi­ko­vaný na vede­nie tech spo­loč­nosti, že kla­mal o svo­jom vyso­koš­kol­skom vzde­laní v odbore počí­ta­čo­vých vied.

Yahoo spo­čiatku spo­chyb­ňo­valo toto obvi­ne­nie. Ale potom uni­ver­zita, ktorú nav­šte­vo­val verejne potvr­dila, že v čase keď na nej štu­do­val ani nemali odbor počí­ta­čové vedy. Nasle­do­valo verejné fiasko a Thom­pson v Yahoo skon­čil. Pra­co­val tam len 130 dní. Ale za ten čas si vyslú­žil 7,3 mili­óna dolá­rov.

scott-thompson-050111

foto: news18.com

A to bol ešte slabý odvar oproti Ter­rymu Seme­lovi, ktorý je pova­žo­vaný za jed­ného z naj­hor­ších CEO všet­kých čias. Seme­lovi sa nepo­da­rilo zís­kať Google, keď na Yahoo dostalo druhú prí­le­ži­tosť na jeho zís­ka­nie. Pokra­čo­val tým, že nespra­vil nič pre zasta­ve­nie Googlu, ktorý stále ničil Yahoo, kedysi domi­nantný vyhľa­dá­vač.

Semel tiež pobab­ral akvi­zí­cie Face­bo­oku a Doub­leC­licku (tech­no­ló­gie, ktorá sa stala stre­do­bo­dom reklam­nej ríše Google).

A po všet­kých tých pre­c­hma­toch Semel zmr­vil aj svoju prí­le­ži­tosť na vykú­pe­nie, keď odmie­tol ponuku Mic­ro­softu o kúpe Yahoo za 40 miliárd. Posled­ným klin­com do rakvy tohto tra­gi­ko­mic­kého prí­behu je, že za 7 rokov, počas kto­rých Semel vie­dol spo­loč­nosť str­m­hlav k zemi, zís­kal pol miliardy dolá­rov.

sun-valley-ap-5

foto: businessinsider.com

Vlastné pred­po­klady im zasle­pili cestu k novým prí­le­ži­tos­tiam

Larry Page a Ser­gey Brin sa v roku 1998 sna­žili pre­dať Google Yahoo. Chceli len milión dolá­rov. Yahoo ich odmietlo, pre­tože chceli, aby ich pou­ží­va­te­lia trá­vili viac času na Yahoo adre­sá­roch, kde by boli vysta­vení ban­ne­ro­vej reklame. Lep­šie vyhľa­dá­va­nie ako ponú­kal Google ponú­kal by ľudí rýchlo odviedlo od Yahoo.

Nena­padlo im že to, čo bolo naj­lep­šie pre pou­ží­va­te­ľov môže byť v koneč­nom dôsledku naj­lep­šie pre spo­loč­nosť. Alebo že by Google mohol pou­žiť túto tech­no­ló­giu na pre­val­co­va­nie Yahoo? Pche, taká kra­vina.

Samoz­rejme, že všetci vieme, ako tento prí­beh končí. Google má hod­notu 500 miliárd dolá­rov a okre­sané Yahoo bolo pre­dané ener­ge­tic­kej spo­loč­nosti za sto­tinu tejto sumy.

140713-yahoo-headquarters-1028a_ed75245e8c79d3a15a68deda02dfd345

foto: 15minutenews.com

zdroj: medium.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: valleywag.gawker.com

Pridať komentár (0)